Vyplýva z nich, že Slovensko je stále jednou z relatívne lacnejších krajín, čo sa týka hypoték. A to aj napriek tomu, že sadzby vyskočili v priebehu roka štvornásobne – spod úrovne jedného percenta takmer na štyri percentá.
Čítajte viac Najväčšie zdražovanie v eurozóne je na Slovensku. Ako je to možné? Nemôže za to neschopná vláda
„Z pohľadu ostatných štátov EÚ si tiež požičiavame relatívne lacno. Zo štátov európskej menovej únie je naša priemerná úroková sadzba na nových úveroch určených na bývanie na priemernej úrovni, respektíve iba o dve desatinky nad ňou,“ hovorí analytik sporiteľne Marián Kočiš.
V štátoch, kde platia eurom, si najdrahšie požičiavajú Lotyši – za 5,6 percenta. Naopak, najlacnejšia je Malta s dvomi percentami a Francúzsko takmer s tromi percentami.
Oveľa horšie sú na tom slovenskí susedia. V Maďarsku dávajú banky hypotéky za desať percent, čo je dvaapolnásobne viac ako na Slovensku. Budapešť sa tak zaradila na čelo rebríčka s najdrahšími hypotékami.
Poľsko na tom nie je o nič lepšie. Tamojšie finančné domy poskytujú nové úvery na bývanie vo výške 8,6 percenta. Lepšie sú na tom Česi, úroky sa tam pohybujú na 5,3 percenta. Všetky tri krajiny pritom nemajú euro a platia vlastnými národnými menami. Slovensko je tak oproti nim naozaj lacnou krajinou, čo sa týka hypoték.
Kočiš tiež spomína, že vysoké sadzby sa už dostali do hľadáčika politikov, ktorí zacítili v predražených splátkach hypotéky pre ľudí, ktorí si v najbližších dvoch rokoch refixujú sadzby, politickú tému.
Druhou otázkou je, či sú súčasné úroky na hypotékach drahé aj v prípade, keby sme ich porovnávali s minulosťou. Posledná výška úroku – 3,89 percenta za minulý jún – ukazuje, že naposledy boli pôžičky na bývanie také drahé presne pred dekádou – v júli 2013. Je pravdou, že úvery sú najdrahšie za posledné desaťročie. No je pravdou aj to, že pred rokom 2013 sme nikdy nemali hypotéky lacnejšie ako sú štyri percentá.
Čítajte viac Úroky na vkladoch v bankách narástli. Viac ľudí naskakuje na vlnu termínovaných účtov, koľko môžete zarobiť?
Dalo by sa povedať, že nárast sadzieb spod jedného percenta smerom k štyrom percentám je iba akýsi návrat do normálu. „V oboch prípadoch môžeme povedať, že situácia je pre Slovákov aj napriek absolútnemu nárastu sadzieb stále relatívne priaznivá,“ konštatuje Kočiš. Z pohľadu výšky úrokov ide skôr o návrat k dlhodobému priemeru.
Aká je prognóza do budúcnosti – pôjdu ešte úroky na hypotékach vyššie? Kočiš si myslí, že pôjdu ešte vyššie. „Môžeme očakávať, že sadzby na úveroch ešte porastú, čím sa situácia normalizuje,“ hovorí analytik.
Dobrou správou je, že úroky sa posunú smerom nahor aj na sporiacich a termínovaných vkladoch. „Postupne pravdepodobne uvidíme aj ďalší rast úrokových sadzieb na sporiacich a termínovaných vkladoch,“ dodáva. To už ľudia cítia a reagujú na to. Jednoročná viazanosť na termínovaných vkladoch narástla za rok desaťnásobne – z 0,3 percenta takmer na 3 percentá. Za posledný rok si na tieto vklady ľudia vložili o vyše miliardy eur viac, čím sa otočil trend spred dlhých rokov, keď objem peňazí na „termiňákoch“ iba klesal.
Na porovnanie, ak napríklad vložíte desaťtisíc eur na termínovaný účet s dobou splatnosti dva roky, viete zarobiť okolo 500 eur. Rovnaká suma na termínovaný účet s jednoročnou viazanosťou a úrokom štyri percentá vie priniesť sporiteľovi vyše 300 eur. Trojpercentný úrok na tri roky vie priniesť až vyše 700 eur. Experti však upozorňujú, že termínované vklady nie sú tou pravou alternatívou na dlhodobé zhodnocovanie svojich peňazí. Tou je investovanie.
Navyše, k sľubovaným najvyšším úrokom na termínovaných účtoch banky podmieňujú investovaním. Čiže keď tam vložíte peniaze, časť pôjde do podielových fondov a časť na samotný termínovaný vklad.