Jeden z predstaviteľov Kremľa sa nechal počuť, že kurz rubla voči americkému doláru prerazil „komfortnú zónu“. Teda hranicu medzi 80 až 90 dolármi, ktorú ruský vicepremiér Andrej Belousov považuje v rámci normy za optimálnu.
Čítajte viac Rusko krváca. Zverejnilo príjmy z ropy a plynu za prvý polrok, je to obrovský prepad
No rubeľ klesá a už prerazil 90-dolárovú hranicu. Vo štvrtok stál jeden americký dolár 93 rubľov, píše ruský web The Moscow Times. Od januára stratil 20 percent hodnoty voči americkej mene. Taká slabá bola ruská mena po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Oproti euru je na tom ešte horšie, jedno euro má hodnotu 100 rubľov. Alebo 1 rubeľ má hodnotu 1 eurocentu.
Na ruskú menu doliehajú západné sankcie a veľké vojnové výdavky Kremľa. Dopyt bežných Rusov po zahraničných menách preto rastie. No šéfka ruskej centrálnej banky hovorí, že je za tým slabý export tovarov a služieb do zahraničia.
„Rubeľ prudko slabne, trhy totiž teraz pripisujú vyššiu pravdepodobnosť pádu Putinovho režimu. Dôvodom je správa o návrate pučistu Prigožina do Ruska,“ reaguje na správanie trhov český ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.
„Devízoví obchodníci si zvesti o Prigožinovom návrate do vlasti vykladajú ako možný príznak slabnutia moci ruského prezidenta Vladimíra Putina. Takýto vývoj by však znamenal rast pravdepodobnosti zásadnejšieho otrasu ruskej politiky a tým pádom aj ekonomiky. Putinov pád by celé Rusko mohol uvrhnúť do neistoty a chaosu, podobajúcemu sa dianiu v čase rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov,“ pokračuje Kovanda.
Hlavná ekonómka BCS Global Markets Natalia Lavrová pre britské ekonomické noviny The Financial Times povedala, že minulotýždňová vzbura progožinovcov spustila útek od rubľa k doláru a tiež vyvolala únik peňazí do zahraničných bánk. Povedala tiež, že v čase vzbury si Rusi vytiahli z bánk 100 miliárd rubľov.
„Prítok peňazí do Ruska vysychá a odliv kapitálu sa zvyšuje. To všetko je priamym dôsledkom sankcií,“ hovorí pre britské noviny Alexandra Prokopenko z inštitútu Carnegie Russia Eurasia.
Analytik Janis Kluge z inštitútu German Institute for International and Security Affairs, ktorý sa zaoberá ruskou ekonomikou, pre The New York Times povedal, že „je veľmi pravdepodobné, že to súvisí s politickými udalosťami, ktoré sme videli v posledných týždňoch“.
Okrem sankcií a slabého exportu prišli aj zlé nové čísla o príjmoch ropy a plynu. Príjmy Ruska z ropy a zemného plynu klesli za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022 o takmer polovicu.