„Chov hmyzu v podmienkach SR ako alternatívnej potraviny je pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov zatiaľ okrajovou témou. Aktuálne sa sústreďujú na výrobu potravín tradičným spôsobom, a to prostredníctvom pestovania poľných plodín a chovu hospodárskych zvierat,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Je podľa nej na rozhodnutí samotných spotrebiteľov, aké potraviny budú v budúcnosti preferovať, či tie tradičné alebo nové, alternatívne k súčasnému spôsobu výroby. „Podľa nášho názoru potraviny vyrobené z hmyzu budú aj v blízkej budúcnosti predstavovať doplnok k súčasnej pestrej ponuke potravín,“ myslí si hovorkyňa SPPK.
Čítajte viac Dávajú výplaty a prácu tisíckam ľudí. Kto sú najväčší zamestnávatelia? Možno pre nich robíte aj vy
Mýty, že potravinári budú musieť povinne pridávať do výrobkov nejaké suroviny z hmyzu je podľa slov Jany Venhartovej, riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS) potrebné vyvracať. „Stanovuje sa kategória výrobkov, do ktorých ich možno pridávať, aj s maximálnym množstvom. Rovnako sú stanovené podmienky na označovanie, vrátane alergénov. Maďarsko a Rumunsko notifikovali národné vyhlášky s dodatočnými povinnosťami ohľadom označovania/vystavovania výrobkov. Podobný poslanecký návrh bol aj v Národnej rade SR, ale nedostal sa na prerokovanie,“ poznamenala Venhartová.
Trend v Európe podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča nie je obracať sa vo výžive na potraviny z hmyzu, ale skôr k potravinám pôvodom z rastlín. „Aj tie krajiny, kde legislatíva je smerom k hmyzu oveľa pozitívnejšia alebo menej regulovaná, nepriniesla nejaké výsledky v podobe jeho väčšej konzumácie. Celoeurópske trendy sa skôr prikláňajú k potravinám na rastlinnej báze a k živočíšnym potravinám, kde bol zabezpečený welfare (dobré životné podmienky) zvierat,“ povedal Krajčovič.
Marek Vízy, konateľ nitrianskej spoločnosti, ktorá cez webovú stránku predáva jedlý hmyz tvrdí, že táto potravina má určite svoju budúcnosť. „Má mnoho nutričných a environmentálnych výhod, jeho cesta do potravín je ešte dlhá. Dôvodom je najmä cena spôsobená slabým dodávateľským a spracovateľským reťazcom, ako aj nízkym dopytom. Na to, aby vzrástol dopyt, je potrebná osveta, zníženie cien a vyvracanie hoaxov, ktoré sa šíria internetom. Spomínané vyššie ceny a šíriace sa nepravdy majú dosah aj na nižšie predaje, s ktorými stále bojujeme,“ podčiarkol Vízy. Napríklad „Set chrumkavé cvrčky 3 × 15 g“ stojí v tomto obchode 8,50 eura.
„Vzhľadom k potenciálnym biologickým, chemickým, fyzikálnym, alergénnym a toxickým rizikám spojeným s konzumáciou hmyzu, je ideálne konzumovať hmyz, ktorý bol vychovaný na farmách za kontrolovaných podmienok a pre ktorý boli dodržiavané prísne hygienické a dezinfekčné požiadavky v celom reťazci výroby,“ upozornil Jozef Golian, profesor na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Eva Jóžeffiová z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR doplnila, že hmyz určený na ľudský konzum rieši euronariadenie o nových potravinách. Novou potravinou je podľa nariadenia akákoľvek potravina, ktorá nebola v EÚ pred 15. májom 1997 vo významnej miere používaná na ľudskú spotrebu, a to bez ohľadu na dátumy pristúpenia členských štátov k EÚ. V únijnom zozname nových potravín je z druhov hmyzu podľa nej zaradený múčiar obyčajný, koník sťahovavý, svrček domový a potemník stajňový.
Povoleniu uvedených druhov hmyzu podľa nej predchádzalo vedecké posúdenie Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). „Povolené druhy hmyzu sa môžu používať ako nová potravina v súlade s podmienkami uvedenými v únijnom zozname nových potravín, teda len do konkrétnych kategórií potravín za dodržania najvyšších prípustných množstiev a špecifických požiadaviek na označenie takýchto potravín,“ dodala odborníčka z ÚVZ SR.