Za celý minulý rok ich na Slovensku pribudlo 61-tisíc. Práve takéto automobily pritom výrazne zvyšujú priemerný vek vozového parku na Slovensku. Ten aktuálne dosahuje približne 15 rokov. Ešte v roku 2015 sa priemerný vek vozidiel pohyboval na úrovni 13,4 roka. Vek vozidiel na slovenských cestách sa teda zvyšuje. Tento trend do určitej miery môžu spomaliť zmeny v registračných poplatkoch.
Najčastejšie ponúkaným modelom ojazdených vozidiel na slovenskom trhu bola v marci tohto roku desaťročná Škoda Octavia s cenovým mediánom 6 650 eur a s 208 000 kilometrami na tachometri. Vyplýva to z údajov spoločnosti AAA Auto. Nasledoval Volkswagen Passat s cenovým mediánom 8 500 eur a nájazdom 205 000 kilometrov, na treťom mieste je Volkswagen Golf s cenovým mediánom 5 900 eur a nájazdom 195 000 kilometrov.
Najviac ponúkaných automobilov bolo v marci v Bratislavskom kraji (8 551 kusov), potom v Nitrianskom kraji (7 771 kusov) a v Košickom kraji (6 412 kusov). Vyplýva to z analýzy trhu, ktorú pravidelne vykonáva spoločnosť Aures Holdings, prevádzkovateľ najväčších sietí autocentier AAA Auto a Mototechna. „Zaujímavé je, že od roku 2021 stúpla stredná hodnota stavu tachometra zo 169-tisíc kilometrov na súčasných 172-tisíc kilometrov. Je tak vidieť, že majitelia si nechávali svoje vozidlá o trochu dlhšie,“ dodáva Petr Vaněček, prevádzkový riaditeľ siete autocentier AAA Auto a Mototechna na Slovensku.
Podľa údajov Zväzu automobilového priemyslu SR tvorili najpočetnejšiu skupinu vlaňajších individuálnych dovozov vozidlá do desiatich rokov. Za celý rok 2022 ich na Slovensku pribudlo asi 15,6 tisíca a predstavovali tak viac ako štvrtinu všetkých dovozov. Na ďalších dvoch priečkach sú autá do päť a do pätnásť rokov. Obe tvoria niečo viac ako pätinu všetkých dovozov. Slováci si však zo zahraničia doviezli aj vozidlá staršie ako 15 rokov. Spolu ich bolo približne 9,6 tisíca, čo predstavuje asi 16-percentný podiel.
Zmierniť dovoz starších vozidiel by mala zmena registračných poplatkov. Tie sa menia od 1. júla. Rozsah poplatkov sa pohybuje na úrovni 33 až 1 000 eur.
Nedostatočná sieť staníc
Toto všetko je dôvod, prečo je na Slovensku pomerne búrlivá debata o zákaze registrácií nových vozidiel v EÚ po roku 2035. Slovensku hrozí, že sa stane vrakoviskom Európy, keďže existuje obava, že jazdené vozidlá so spaľovacími motormi budú končiť práve na Slovensku. A to preto, lebo nemáme pripravenú infraštruktúru na fungovanie elektromobilov.
So sieťou nabíjacích staníc majú problém aj iné krajiny v Európe. Počet nabíjacích bodov v Európe je zhruba 480-tisíc, no Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) upozorňuje, že sedemdesiat percent nabíjacích bodov sa nachádza v piatich krajinách. Na elektromobilitu je tak pripravené predovšetkým Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Na Slovensku bolo na konci prvého kvartálu 1 576 nabíjacích bodov. Medziročne je to o 55 percent viac, no stále to nestačí.
Takisto platí, že registrované vozidlá na Slovensku majú relatívne veľkú uhlíkovú stopu. Nové registrované auto na Slovensku malo v roku 2021 priemernú uhlíkovú stopu 139,2 gramu oxidu uhličitého na kilometer. Priemer v EÚ bol 116,3 gramu na kilometer. V Nórsku bola pritom uhlíková stopa len 27,6 gramu oxidu uhličitého na kilometer. Vyplýva to z údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov.
Čaká nás útlm?
Prechod na predaj iba bezemisných vozidiel tak bude na Slovensku pravdepodobne znamenať prepad trhu s novými automobilmi. „Veľká časť zákazníkov zostane čo najdlhšie pri nákupe vozidiel so spaľovacím motorom, to znamená s emisiami. V roku 2035 tak bude veľmi pravdepodobne výsledkom prepad trhu nových vozidiel až o pätnásť percent,“ očakáva SEVA. Zákaz registrácie vozidiel so spaľovacím motorom po roku 2035 totiž neznamená, že spaľovacie motory zmiznú z ciest. Budú sa môcť používať aj naďalej, obmedzenie sa týka nových áut. Nová regulácia hovorí o tom, že po roku 2035 budú musieť autá byť bezemisné.
Vývoj na Slovensku sa tak výrazne odlišuje od celosvetových trendov. Bank of America predpokladá, že záujem o pohonné hmoty do spaľovacích motorov dosiahne maximum medzi rokmi 2028 až 2030. Celosvetový dopyt po benzíne v roku 2023 dosiahne 450-tisíc barelov denne. Tento objem sa podľa Bank of America neudrží, keďže do roku 2023 by podiel elektrických vozidiel vo svete mal stúpnuť zo štrnásť percent na tridsaťosem percent.
Napriek existujúcemu odporu sa revolúcia v doprave blíži a otrasie aj základmi energetiky. Podľa štúdie vrchol dopytu po fosílnych palivách nastane, keď dvadsať percent nových áut predaných na celom svete bude elektrických. Upozorňuje však tiež, že táto cesta nemusí byť nevyhnutne lineárna a že rýchlosť prechodu k elektromobilom bude závisieť od dostupnosti vzácnych materiálov potrebných pre batérie, ako sú lítium, kobalt aj meď.
Práve potenciálny problém so surovinami je častý argument kritikov zákazu registrácie spaľovacích motorov po roku 2035. Napríklad strana SaS poukazuje na to, že ak máme od roku 2035 vyrábať len elektroautá, tak budeme potrebovať 15-krát viac lítia, štyrikrát viac kobaltu, štyrikrát viac grafitu či trikrát viac niklu. Väčšina sa zásob sa pritom nachádza mimo územia EÚ.
Elektrické autá sú budúcnosť
O tom, že trend elektromobility je nezvratný a čaká ho prudký vzostup, svedčia aj mnohé analytické štúdie zo zahraničia. Do roku 2026 by sa počet elektrických vozidiel na cestách mal dostať na 100 miliónov a do roku 2040 by to malo byť až 700 miliónov áut. Na začiatku tohto roka jazdilo na cestách 27 miliónov áut. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Bloomberg NEF.
Ak by jednotlivé vlády neprijali žiadne ďalšie opatrenia na podporu trhu, do roku 2030 by sa hodnota trhu s elektrickými autami mala vyšplhať na 8,8 bilióna dolárov a táto hodnota do roku 2050 podľa odhadov agentúry Bloomberg stúpne na 57 biliónov dolárov.
Štúdia Bank of America očakáva, že ak sa trh bude rozvíjať podľa negatívneho scenára, v roku 2050 by malo byť každé druhé vozidlo elektrické. Základný scenár predaja elektrických vozidiel počíta s tým, že v roku 2050 bude deväť z desiatich predaných vozidiel elektrických. V roku 2022 bol podiel predaných vozidiel celkovo 14 percent. Lídrom v predaji plug-in hybridných a plne elektrických vozidiel je Čína, predaj dosahoval v treťom kvartáli minulého roku 27 percent. Až za Čínou je Európa a Juhokórejská republika. Podiel v USA v tom čase nedosahoval ani desať percent, v USA stále existuje tradícia silných spaľovacích motorov. V rámci EÚ je podiel nových registrovaných vozidiel dvanásť percent.
Slovensko za svetom zaostáva, čo však neprekvapuje. V prvom štvrťroku dosiahol podiel elektromobilov iba 1,9 percenta, pričom druhý najnižší prírastok dosiahla Česká republika s podielom 2,4 percenta. Podiel registrácií elektromobilov v Poľsku dosiahol úroveň 3,5 percenta a v Maďarsku dokonca až 5,6 percenta, upozorňuje Slovenská asociácia pre elektromobilitu.
Podiel elektrických vozidiel na celom vozovom parku na Slovensku je aktuálne len 0,4 percenta. Celý trh na Slovensku tvorí 2,5 milióna vozidiel, batériových vozidiel bolo šesťtisíc až sedemtisíc. Záujem sa nebude zvyšovať ani v tomto roku. „Za celý rok 2023 tak nie je možné očakávať v rozvoji bezemisných vozidiel na Slovensku žiadnu pozitívnu zmenu. Podľa odhadu SEVA je možné očakávať, že za celý rok 2023 sa na Slovensku zaregistruje iba okolo 2 800 batériových elektrických vozidiel, pričom tento odhad zahŕňa registrácie nových vozidiel predaných na Slovensku aj individuálny dovoz,“ predpokladá SEVA vo svojej správe.