„Prijatím nového zákona (o zákaze klietkových chovov, pozn. TASR), ktorý predkladáme do parlamentu a riešením tejto problematiky, zabezpečíme v budúcnosti lacné a dostupné potraviny. Ak danú problematiku nebudeme riešiť, potraviny reálne lacné nebudú. Poslanci majú možnosť, ako v budúcnosti zabezpečiť nízke a stabilné ceny vajíčok. Stačí ju len využiť, stačí, aby sa v parlamente rokovalo o zákaze klietkového chovu nosníc,“ podčiarkol Šudík.
Pripomenul, že v roku 2020 bolo podpísané memorandum medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a farmármi, že agrorezort pomôže slovenským hydinárom s transformáciou ich chovov na bezklietkové.
Čítajte viac Kontroverzné vajcia zmiznú z pultov predajní. Reťazce sú nekompromisné
Ak sa transformácia na bezklietkové chovy nezrealizuje, tak o pár rokov podľa Šudíka slovenský trh zaplavia nie lacné, ale drahé vajcia z Poľska, ktoré pokračuje v transformácii chovov rýchlejšie ako SR. „Náklady na transformáciu rastú rýchlejšie, ako rastú príjmy do štátneho rozpočtu. Kým v roku 2020 boli náklady na transformáciu vo výške 50 až 55 miliónov eur, teraz je to asi 75 miliónov eur, ale v roku 2030 to môže byť okolo 110 miliónov eur,“ dodal poslanec.
„Kľúčovým v otázke financovania (transformácie) je práve memorandum Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) so Zväzom obchodu a MPRV z roku 2020, kde má ministerstvo pôdohospodárstva zabezpečiť financovanie prechodu na bezklietkové chovy, bez ktorého sa ďalej nepohneme,“ upozornil riaditeľ organizácie Humánny pokrok.
„Jedna z vecí, ktoré ukázala aj naša ekonomická analýza, vypracovaná na Ekonomickej univerzite v Bratislave, bolo to, že hydinári dostali svoje podniky do takého finančného stavu, že dve tretiny z nich budú mať problém financovať transformáciu z vlastných peňazí a budú mať problém aj získať úver od banky,“ doplnil Smrek.
Najlepším riešením financovania bude podľa Smreka kombinácia verejných zdrojov a zdrojov hydinárov na transformácii. „Prostriedky, ktoré má MPRV k dispozícii, sú v zásade všetky z európskych fondov. V prvom rade má peniaze z druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky, v ktorom vie požiadať o zmenu stratégie čerpania a vyčleniť prostriedky na transformáciu. Tak by 50 % nákladov pokryla EÚ a 50-percentná spoluúčasť by bola zo strany hydinárskych podnikov. Ako možné okamžité riešenie je poskytnutie bezúročných pôžičiek pre hydinárov, aby mohli začať s transformáciou,“ dodal Smrek.