Zároveň platí, že na finančných trhoch je situácia, aká tu v histórii ešte nebola. Trhy sú nafúknuté lacnými peniazmi, ktoré sa teraz pod vplyvom mimoriadne vysokej miery inflácie snažia centrálne banky stiahnuť. To so sebou prináša problémy, napríklad krachy bánk v USA. Situácia investorov je tak mimoriadne náročná, keďže situácia na trhoch je náročná. Napriek tomu by mal investovať každý. „Krízu nevnímam ako niečo zlé. Skôr mi prekáža, keď sa plošne rozdáva, lebo tým sa podporujú aj neefektívne firmy,“ hovorí pre denník Pravda Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, ktorý bol jedným z účastníkov Investičnej konferencie TA3.
Ako sa pustiť do investovania?
Treba zlomiť bariéru obáv a nevedomosti. Nikto nemá tak málo peňazí, aby si nemohol začať tvoriť dlhodobú rezervu, respektíve takých ľudí je skutočne veľmi málo. Väčšina ľudí peniaze na to má a ak to nerobí, tak je to najmä pre obavy, že to nie je pre nich vhodné a investovaniu nerozumejú. Ja by som určite odporúčal, aby títo ľudia vyhľadali profesionálov. Ani zuby si doma netrháme sami. Nemusí každý z nás byť profesionál v oblasti investovania, aby sa do toho mohol pustiť.
Ako teda na to?
Treba si nájsť sprostredkovateľa, ktorému dôverujem. Ten človek je zo zákona povinný urobiť diagnostiku, teda sám musí byť dostatočne vzdelaný, má nejakú prax a podlieha kontrole. Na to, aby mi vedel poradiť, musí zistiť moje preferencie, na to tiež existujú postupy, rôzne dotazníky.
Čítajte viac Koľko môžete zarobiť, ak dáte bokom 10 eur? Možno budete prekvapení
S týmto pomáhajú registre centrálnej banky.
Na webe Národnej banky Slovenska (NBS) si viem overiť, či človek, s ktorým sa rozprávam, je licencovaný sprostredkovateľ. Väčšina ľudí ale aj tak získava referencie vo svojom okolí a rozhoduje sa podľa toho. Kľúčové je ísť cez subjekt, ktorý je regulovaný a overený. Treba ísť cez subjekty, ktoré majú licenciu od NBS, prípadne sú ako agent zapísané v registri.
Čo by som mal sám o sebe vedieť predtým, ako začnem investovať?
Ak urobím dobré rozhodnutie v prvom kroku, všetko ostatné sa nesmierne zjednoduší. Bavím sa s licencovanou spoločnosťou, ak by som sa stal obeťou podvodu, tak existujú mechanizmy, ktoré ma chránia. Človek oproti mne sa ma bude pýtať na to, aké mám finančné ciele, aký je môj vzťah k riziku, teda či som ochotný riskovať viac alebo menej. Bude sa ma pýtať na to, aký je môj finančný majetok, aby mi vedel navrhnúť najlepšiu investičnú stratégiu pre mňa.
Ak sa bavíme o cieľoch, pravdepodobne sa bavíme o nejakých dlhodobých cieľoch a klient neprichádza s tým, že budúci rok v decembri chce ísť na dovolenku. Je to tak?
Ciele môžu byť rôzne, aj tá dovolenka môže byť legitímny cieľ, pretože cieľom môže byť efektívne zarobiť peniaze za necelé dva roky. Väčšinu ľudí ale spája cieľ tvoriť dlhodobú rezervu s cieľom čerpať ju na dôchodku. To je zámer, ktorý sa dá sledovať naprieč celou populáciou. Ak to niekto ako cieľ nemá, možno by to mal prehodnotiť. Určite nie je dobré spoliehať sa len na to, že štát sa na dôchodku postará. Na dôchodok treba myslieť v produktívnom veku, čiže základným cieľom je vytvorenie dlhodobej rezervy.
To môže vyzerať, že všetci budeme uplatňovať rovnakú stratégiu.
Nie je to tak, aj keď je cieľ rovnaký, stratégie jednotlivých investorov sa budú líšiť. Predstavme si, že dvaja ľudia si chcú našetriť na dôchodok, sú v podobnom veku a dokonca môžu mať podobný sklon k riziku. Napriek tomu môžu byť ich stratégie odlišné.
Rozdiel totiž môže byť v tom, že štruktúra ich majetku je úplne iná. Jeden z nich má možno vlastnú nehnuteľnosť a z hľadiska rozkladania rizika pre neho nemusí byť vhodné znovu investovať do nehnuteľností. Druhý investor možno vlastnú nehnuteľnosť nemá a u neho bude tým pádom rozloženie majetku trochu iné a pre neho môže byť vhodné investovať do nehnuteľností. Investičná stratégia musí byť ušitá na mieru a zohľadňovať tri veci: investičný horizont, investičný cieľ a mieru, v akej je investor ochotný riskovať.
Platí ešte stále stará investičná poučka, ktorá hovorí, že ak má investor pred sebou desiatky rokov investovania, nemal by sa báť riskovať? Pýtam sa aj vzhľadom na šokujúce veci, ktoré sa v posledných rokoch udiali, teda pandémia a blízkosť vojnového konfliktu.
Napriek všetkému, čo spomínate, sa dá univerzálne povedať, že to platí. Niekto môže zohľadňovať problémy z minulosti, no je dobré položiť si otázku o tom, že aká je pravdepodobnosť, že sa tieto udalosti buď zopakujú, alebo pretrvajú. V minulosti sa hovorilo, že desať rokov by nám malo stačiť na vyrovnanie sa s každou krízou, osobne mám pocit, že teraz je situácia na trhu taká, že keď udrie kríza, budeme potrebovať dlhší horizont. Netrúfam si povedať, o koľko. Ak vezmem do úvahy všetko, čo sa v minulosti dialo, obávam sa, že z ďalšej krízy sa možno budeme spamätávať dlhšie.
Čo to pre investora znamená?
V takejto situácii má každý investor dve možnosti. Buď bude investovať na dlhšom horizonte, alebo si svoju investíciu rozloží do viacero tranží. Pri jednorazovej investícii je totiž situácia iná ako pri pravidelnej. Ako ľudia sme zatiaľ nevymysleli nič lepšie ako reálnu ekonomiku, do ktorej sa dá investovať nákupom podielov v spoločnostiach, ktoré predávajú tovary a služby.
Ako sa dívate na krízy?
Ľudia to vnímajú ako niečo zlé, ja to vnímam tak, že kríza pomáha prečisťovať ekonomiku. Ona to v skutočnosti potrebuje, pretože rôzne zásahy do nej za uplynulé roky neboli šťastné. Rozumiem tomu, že politici a centrálni bankári sú pod veľkým tlakom, aby robili opatrenia, ktoré odvrátia okamžité hrozby, snažia sa pomôcť, no trh sa tým pádom neprečistil. Nízke úrokové sadzby tomu určite nepomohli, trochu prečisťovať sa to začalo až teraz.
Čo to teda znamená?
Vidím väčšie riziká ako v minulosti. Za uplynulé roky sa nám nabalili, prispeli k tomu nízke úrokové sadzby. Niektoré banky v USA na to doplatili a v Európe to podľa mňa nebude lepšie. Napriek tomu sa ten ozdravný charakter dostaví a navyše nám tu štartujú ďalšie fenomény ako umelá inteligencia. Sám seba sa pýtam, či nie sme na prahu ďalšej revolúcie.
Kladiete si otázku, či nestojíme pred ďalším podobným zlomom, ako bol internet?
Presne to chcem povedať. Umelá inteligencia môže byť nástroj, ktorý úplne zmení našu prácu a to, ako fungujeme. Nechcem povedať, že teraz treba investovať do nejakej konkrétnej spoločnosti, ktorá vyvíja umelú inteligenciu, nám to jednoducho zmení návyky.
Mohol by to byť nový univerzálny zdroj rastu?
Presne tak. Vnímam riziká a vidím aj príležitosť. Otázkou je, čo preváži. Stále platí, že nepoznám nič lepšie ako investície do reálnej ekonomiky.
Vy ste známy optimista v tomto smere.
Pointou je, že aj keď sa ekonomike nedarí, nepadajú univerzálne všetky odvetvia. Pozeral som sa na vlastné portfólio a aktuálne mi zhodnotenie o desiatky percent za uplynulý rok prinášajú výrobcovia solárnych panelov.
Čítajte viac Úspory obyvateľov v bankách sa znižujú
Vy hovoríte, že investujete do toho, čo ľudia potrebujú. Čo to znamená?
Mám vlastné bývanie. Z toho dôvodu mám osobne pocit, že viac investícií do realít nepotrebujem. Investujem do iných oblastí ľudských potrieb. Dlhodobo nemám nakúpené dlhopisy, lebo sa mi zdalo, že situácia na to nie je vhodná.
Pravdepodobne hovoríme o období nízkych úrokových sadzieb.
Presne tak, aj keď teraz sa to možno otočí. Za náhradu dlhopisov považujem investíciu do tabakovej spoločnosti, dlhodobo to nie je perspektívna investícia, no v súčasnosti je to stabilizačná zložka môjho portfólia. Dívam sa na to ako na alternatívu k dlhopisu, pretože v súčasnosti tam stabilne nejaký výnos je, aj keď premenlivý. Na druhej strane to nie je perspektívne, pretože verím, že na svete sa postupne bude fajčiť menej a menej.
Čo ostatné portfólio?
Investujem dlhodobo, pravidelne a diverzifikovane. Investujem do globálnych ETF (Exchange Traded Funds) fondov, okrem toho robím „stock picking“, vyberám si akcie, ktoré sa rozhodnem kúpiť. S tým som pred rokmi začínal, lebo ETF fondy neboli dostupné. Vyberám sektory, ktoré považujem za dlhodobo perspektívne, teda odvetvia, ktoré si myslím, že budú ľudia preferovať. Výrobcovia v danom odvetví by sa mohli dostať do dobrého trendu a na ňom sa viezť dlhšie.
Zároveň platí, že keď sa pre nejaké odvetvie rozhodnem, nikdy nevyberám jednu firmu. Dôvodom by mohol byť príbeh spoločnosti Nokia. Nikdy som síce akcie tejto firmy nevlastnil, no v deväťdesiatych rokoch to bola jednotka na trhu s mobilnými telefónmi. Táto firma ale nezachytila trend nástupu smartfónov. Z toho vyplýva, že môžete mať v portfóliu akcie najlepšej firmy v odvetví, no nikdy nemáte garanciu, že neskončíte so stratou. V duchu tohto pravidla investujem napríklad do elektromobilov, no verím aj klasickým autám, treba však mať v portfóliu dvoch-troch lídrov. Pozerám aj na čísla, na výnosnosť, zadlženosť, no prvý impulz je odvetvie. Keď prišla vojna, stavil som na zelenú ekonomiku.
Vo svetovej ekonomike sa za posledné roky naakumulovalo veľmi veľa peňazí a prišla inflácia. Teraz centrálne banky zvyšujú úroky, sťahujú peniaze. V minulosti ste vyjadrili obavy, či sa západným ekonomikám podarí dostať z obdobia mimoriadne nízkych úrokov. Ako sa to podľa vás darí?
Ešte by som doplnil poznámku k príčinám. Centrálne banky držali úrokové sadzby nízko a ešte aj kupovali štátne dlhopisy. V istom momente sa oplatilo kúpiť štátny dlhopis so stratou, lebo ste ho so ziskom predali. Je to možné tak, že dlhopis so záporným výnosom ste predali ešte so zápornejším výnosom a na tom ste zarobili. Centrálne banky vytvorili prostredie, že vlády rozdávali helikoptérové peniaze. To sa ukázalo v pandémii, dialo sa to najmä v USA. Ekonomika stála, všetci boli doma, no peniaze prichádzali.
To sedí.
Potom sa ekonomika otvorila, dodávateľsko-odberateľské vzťahy už boli narušené. Celé roky sme smerovali ku globalizácii a to sa rozsypalo. Teraz cítime dôsledky. To, čo žijeme, nie je len výsledok politiky centrálnych bánk, ale aj toho, že politici začali rozdávať. Keby centrálne banky nerobili to, čo robili, tak by to politikom sťažili. Hovorím o tom, že sa ľahko rozdáva, ak si aj štát požičiava lacno.
Čo z toho vyplýva?
Centrálne banky sú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jedným je inflácia, ktorá ničí úspory obyvateľstva. Niektoré krajiny sú na to viac citlivé, iné menej. Z histórie si pamätáme, že hyperinfláciou si prešlo Nemecko a zlá ekonomická situácia prispela k nástupu fašizmu. Čiže inflácia vyvoláva aj nepríjemné historické konotácie. V každom prípade, centrálni bankári sa snažia robiť všetko preto, aby infláciu potlačili. Ukazuje sa ale, že nám začali padať banky. To je ten druhý mlynský kameň. Zdá sa, že si musíme vybrať medzi cenovou a finančnou stabilitou.
Ako si budú vyberať?
Čítam to tak, že tlačiareň peňazí majú politici. Centrálne banky sú síce nezávislé, lenže počúvajú to, čo politici hovoria. Politici môžu výrazne ovplyvniť fungovanie centrálnych bánk, ich nezávislosť je do určitej miery len deklaratórna. Tí, čo majú najväčšie dlhy, majú aj kľúče od tlačiarne peňazí. Štátom pomáha vyššia inflácia.
Dostávame sa k ekonomickému princípu, že v čase inflácie je dobré dlhovať, lebo inflácia ujedá aj z dlhov.
Je to tak. To ale vyvoláva určité sociálne napätie a takto sa môžete správať iba do chvíle, kým v uliciach nie sú davy ľudí. Otázka teda je, čomu dajú štáty prednosť. Už začali padať banky a ja som si istý, že štáty nedovolia kolaps finančného systému. Keď dôjde na lámanie chleba, radšej budú žiť s vyššou infláciou a budú zachraňovať finančnú stabilitu. Platí to najmä po tom, čo sa dialo okolo banky Lehman Brothers. Túto veľkú banku nechali padnúť, ukázalo sa, že je systémovo dôležitá a ekonomika zamrzla. Ak by sa mali množiť prípady kolapsov bánk, radšej povolia uzdu inflácii.
Pri kolapse Silicon Valley Bank (SVB) sa hovorí o tom, že je to priamy dôsledok rastu úrokových sadzieb. Odhadla americká centrálna banka zle situáciu?
Po boji je každý generál, no som presvedčený, že sprísňovanie politiky centrálnych bánk malo prísť skôr. Som presvedčený, že nízke sadzby sme tu mali pridlho. Ľahko sa to teraz hovorí. Chyba ale bola držať sadzby tak nízko a tak dlho.
Nespôsobila odklad pandémia?
Áno, lenže keby prišlo sprísňovanie skôr, aj štáty by si rozmysleli, či budú toľko plošne míňať. Som presvedčený, že ak bude potrebné si vyberať, tak budeme mať dlhodobejšie vyššiu infláciu v záujme toho, aby sa trh nerozbil.
Hovoríte, že aj Fed začal sadzby dvíhať neskoro, no americká centrálna banka začala dvíhať sadzby výrazne skôr ako ECB. Môže vzhľadom na to v eurozóne nastať kríza?
Môže, no krízu nevnímam ako niečo zlé. Skôr mi prekáža, keď sa plošne rozdáva, lebo tým sa podporujú aj neefektívne firmy. Som zástancom toho, že podmienky na trhu by mali byť prísnejšie, aby sa presadili životaschopné firmy.
Je aj v takejto situácii dlhodobé a pravidelné investovanie nákupom vo výpredaji?
Je to nákup, ktorý ako jediný z dlhodobého hľadiska umožní uchrániť peniaze pred všetkým, čo sa okolo deje.
Hovorím aj o tom, že investorom sa stane na Slovensku chtiac-nechtiac každý, lebo prichádza automatický vstup do druhého piliera spolu s predvolenou investičnou stratégiou, ktorá velí investovať v indexových fondoch. Ako to hodnotíte?
Chvalabohu sme sa po dvadsiatich rokoch fungovania dopracovali k tomu, že to je automat. Mal to byť automat od začiatku. Dokonca to malo byť urobené tak, že by nebolo možné, aby tam politici len tak vstupovali a menili pomery a podiely. Bol som pri vzniku druhého piliera, pamätáme si, že na začiatku sa 18 percent z vymeriavacieho základu delilo pomerom 9:9.
Je to tak, v súčasnosti je to horšie v neprospech druhého piliera a smerujeme k podielu 6:12 v prospech prvého piliera.
Áno. Druhý pilier vnímam ako diverzifikáciu. Toto neznamená, že polovica budúceho dôchodku pôjde z dôchodkových úspor, no je to diverzifikácia zdrojov dôchodku. Navyše je to motivačne nastavený systém. Keď ľudí motivujete, je to predpoklad, že sa budú snažiť. Buď aktívny, snaž sa, čím viac zarobíš, tým vyšší bude tvoj dôchodok.
To, čo sa deje, je, že človek peniaze pošle do nejakého finančného systému, ktorého výkonnosť závisí od toho, ako sa darí burzám. Ako teda v základných črtách burza funguje?
Veľmi jednoducho sa dá povedať, že burza je miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka. Ktokoľvek chce kúpiť alebo predať, tak si nájde nejakého člena burzy, sprostredkovateľa, ktorý potom prijíma pokyny na nákup, prípadne predaj. Cena sa následne generuje dopytom a ponukou. Preto na trhu nastávajú výkyvy. Ak chce veľa investorov predať konkrétnu akciu konkrétnej firmy a málo ľudí ju chce kúpiť, tak cena ide dramaticky nadol o celé percentá, alebo aj desiatky percent.
Predstavme si situáciu, že veľký výrobca telefónov predá málo zariadení, zníži sa dopyt po jej akciách, cena klesne. To číslo, ktoré vidíme na burze ako cenu akcií, je tá cena, za ktorú sa posledný obchod uskutočnil.
Presne tak. My vidíme trhovú cenu, tá sa mení aj v sekundách. Na burze sú predávajúci a kupujúci, každý má predstavu o cene, ktoré sa menia a keď sa stretnú, uskutoční sa obchod.
Teda, ak sa objaví správa, že ľudia v podstate nechcú kupovať telefóny, tak cena, za ktorú boli majitelia akcií pôvodne ochotní predávať, je príliš vysoká a pomocou automatických mechanizmov burzy klesá, až sa napokon stretne s predstavou záujemcov o kúpu.
Presne tak. Cena, ktorú my potom vidíme, je tá, na ktorej sa kupujúci a predávajúci dohodli. Je to teda cena, pri ktorej sa podarilo uzavrieť obchod. Táto cena sa dynamicky mení podľa toho, aké prichádzajú ponuky na predaj a ponuky na kúpu a koľko ich je.
Okrem toho nastávajú aj mimoriadne situácie – ako napríklad v prípade problémovej banky SVB. V istom momente nikto nechcel akcie kúpiť, všetci predávali, čo sa v takom prípade deje?
Predstavme si to ako dvojramenné váhy. V tomto prípade prídu predávajúci, nasypú na jednu stranu váh a aby opäť nastala rovnováha a uzavrel sa obchod, musia prísť na trh nejakí kupujúci.
V prípade krachujúcej banky ale neprídu.
V takom prípade burza má mechanizmy na to, aby zastavila obchodovanie.
Čítajte viac Dobré správy pre dôchodcov. Prepočítali, či rast ich penzií stačí na rast cien
Burza počas obchodovacích hodín preberá od účastníkov trhu pokyny na nákup a predaj, je teda vidno, koľko je akcií k dispozícii. Je to tak?
Tieto akcie zostávajú v systéme, vy ich vidíte. Ku každej akcii si v konkrétnom čase viete pozrieť, koľko je ponúk na predaj a aký je dopyt na kúpu a za aké ceny. Viete si pozrieť detail trhu a podľa toho si investori vedia upravovať svoje správanie. Ak na strane dopytu nie je nič a ponúk je veľa, cena klesá. Potom jednotlivé burzy majú svoje pravidlá, ako sa v takej situácii správajú. Napríklad ak nastane pokles o 20 percent, tak napríklad na 15 minút zastavia obchodovanie. Ak pokles trvá aj naďalej, môžu obchodovanie zastaviť aj na celý deň. Sú to výnimočné situácie, ale stať sa to môže.
Znamená to, že keď sa takéto niečo stane, tak to aktívum je už bezcenné?
Nemusí byť. Cena na trhu nemusí odrážať skutočnú hodnotu, je to iba ukazovateľ. Predstavte si, že ľudia v panike predávajú, napríklad akcie banky SVB, to ale neznamená, že banka nemá hodnotu. Cena a hodnota sú dve odlišné veci. Niekedy sú rovnaké niekedy veľmi odlišné. To, čo každý samozrejme chce, je kúpiť niečo, čo má nízku cenu a vysokú hodnotu. Zle robíte, keď kupujete aktívum s vysokou cenou a nízkou hodnotou.
Napríklad pri bitcoine nepoznám jeho hodnotu, netuším. Preto neviem povedať, či konkrétna cena je pre mňa výhodná. Pri nejakej konkrétnej firme to vyhodnotiť viem, lebo si na základe nejakých ukazovateľov dokážem modelovať napríklad budúce výnosy. Pri bitcoine toto neviem. Aj pri firmách sa samozrejme ale modely ohodnocovania môžu líšiť, preto vnútorná hodnota nejakej firmy môže byť pre mňa iná ako pre vás.
To, že burza má nejaké otváracie hodiny, znamená, že v rámci nich ten konkrétny trh prijíma ponuky na kúpu a predaj. Mimo nich sa to nedeje?
Obchody sa budú realizovať až na druhý deň. Existujú ale OTC trhy, teda trhy mimo organizovaných búrz. Tam viete kúpiť a predať. Svet je dnes taký globalizovaný, že sa obchodovať dá v podstate nepretržite, ale áno, burzy majú otváracie hodiny.