Slúžil im oddane, vášnivo a obetavo. Nebol to márny život.
Stál pri zrode Topvaru ako jeden z vyše 400 radových zamestnancov, keď ho slávnostne otvorili na Prvého mája roku 1964. Pivo sa vtedy v Topoľčanoch čapovalo zadarmo. Nemec začínal ako údržbár, o 25 rokov neskôr v novembri 1989 už viedol nezávislé odbory. O ďalších päť rokov bol Topvar, dovtedy štátny podnik, sprivatizovaný na zamestnaneckú akciovku.
O privatizáciu Topvaru sa uchádzalo viacero podnikateľských skupín. Všetci považovali pivovar za výnimočný podnik, Topvar kvalitou prirovnávali k slávnemu plzenskému pivu. To, že Fond národného majetku prisúdil podnik napokon manažmentu, zamestnancom a mestu Topoľčany bola aj zásluha revolučného tribúna Nemca.
V hokeji si nepískol, tak trénoval
Tento postavou malý, no mimoriadne energický muž vždy horel pre vec, ktorej veril. Mal naštartovanú kariéru hokejového rozhodcu, pískal československú ligu, ale keď sa mal posunúť do rangu medzinárodných rozhodcov, nepodpísal vstup do komunistickej strany. Už si nepískol.
Tak začal trénovať mladých topoľčianskych hokejistov, z ktorých vychoval hviezdy ako Šatan, Višňovský, Hecl. Šatan spomína okrídlenú historku, ako raz tréner Nemec žiadal od hokejistov poraziť súpera na nulu. Viedli už dvojciferným rozdielom, keď Nemec odvolal brankára a vtedy juniori dostali gól. Nesplnili úlohu a na najbližšom tréningu dostali do tela akoby prehrali zápas.
Jedinečný ľudový manažér
Nemec bol neúprosný chlapík. Voči sebe aj ostatným. Keď sa už zdalo, že Topvar priklepnú istej podnikateľskej skupine, zorganizoval Nemec dva autobusy zamestnancov vrátane dychovky. Prišli pred Fond národného majetku a hlasito sa dožadovali fabriky, ktorú poctivo vybudovali a ktorá zviditeľnila dovtedy nie príliš známe západoslovenské okresné mesto. Dostali ju. Bola to jedna z mála zamestnaneckých akcioviek, v ktorej sa Nemec stal šéfom marketingu.
Nemal na to žiadne školy, ani nijaký ponovembrový marketingový manažérsky rýchlokurz. Bol samorast, bystrý , učenlivý, vystupovaním presvedčivý obchodník. O pive sa počas práce v pivovare naučil všetko. Vždy pripomenul vysokú kvalitu sladu z topoľčianskej sladovne aj to, že sa varí z vody s ideálnou tvrdosťou.
Čítajte viac Víno, radler ani medovina nie sú skutočné alkoholy. Týmto mýtom neverte!
Nemcovou prednosťou bola charizma a uveriteľnosť. Osobne obišiel všetky krčmy, ktoré pivovar zásoboval. Oblepil ich plagátmi s krásnymi blondínkami a rusovláskami, ktoré roznášali krígle s bohatou penou smädným mužom. K tomu Topvar dodal tak ako nadnárodná konkurencia rôzne drobnosti nevyhnutné pre podporu predaja – firemné poháre, aj atraktívne podložky pod ne. Nevynechal jedinú príležitosť, aby propagoval pivo z Topoľčian ako jedinečný slovenský produkt. Povestné boli pochody mažoretiek a súťaže pivárov v pití piva, keď súťažiaci urobili stojku a museli ho vypiť akoby proti zákonom gravitácie.
Nemec jednoducho vedel robiť s pivom show, aké ľudia za socializmu nepoznali. Pivovaru sa darilo, zmodernizovali ho a v priebehu ani nie desaťročia sa stal tretím najväčším výrobcom piva na Slovensku, keď zvýšili produkciu zo 440 tisíc hektolitrov na takmer 700-tisíc hektolitrov. Medzitým na Slovensko vstúpili nadnárodné pivovarnícke spoločnosti.
Utopický kapitalista
"Čím viac sa firma upevňovala, tým viac ponúk sa objavovalo na vstup zahraničného investora. Belgičania, Holanďania, Juhoafričania, Rakúšania, tí všetci zhruba od roku 2000 chceli vstúpiť či rovno kúpiť Topvar. Bol som kategoricky proti,“ povedal pre Pravdu v decembri roku 2009, už bývalý šéf marketingu Jozef Nemec. Vtedy už boli majiteľmi Topvaru majitelia SABMilleru – juhoafricko-americkej spoločnosti.
Nemec bol utopickým slovenským kapitalistom, ktorý úprimne veril, že drobní akcionári dokážu udržať pivovar. V očiach verejnosti zosobňoval príbeh úspešnej fabriky, kde všetko išlo akoby po masle. Pred vstupom do Topoľčian boli obrovské bilbordy s nápisom: Víta vás hlavné mesto piva.
Nemec dokonca zložil hymnu Topvaru, ktorú si pospevovali šoféri, predĺžená ruka marketingu, keď skladali sudy s pivom v krčmách. Absolútne nepriestrelný v Topoľčanoch a neprehliadnuteľný na území od Tatier k Dunaju, taký bol Topvar. V čase najväčšej slávy sa topoľčianske pivo čapovalo v štyroch tisíckach slovenských krčiem a reštaurácií.
"Je to fenomenálne pivo, má jemne chmelenú a sladkú príchuť. Je voňavo-korenisté a silné ako sibírsky medveď. Chuť je čarovne zaokrúhlená a príjemne horká. Pivo má všetko, čo môže ponúknuť jačmenný mok. Nič sa mu nedá vytknúť. Doslova nič… Chutí nad všetky pivá. V ústach mizne tak rýchlo ako vlkolak v rannej hmle.“
Čítajte viac Čo majú radšej Slováci? Pivové plechovky či vratné fľaše?
Toto vyznamenanie nemeckého profesionálneho degustátora sa objavilo po teste 2 024 vzoriek piva z 87 štátov na internetovej stránke www.beertest.de 7. januára 2004. Topvar bol v tej chvíli na vrchole slávy, ale už ním začínali zmietať vnútorné rozpory.
Gól ako od Šatana
Krásny sen o samostatnosti sa rozplynul v roku 2006. Manažéri, ktorí držali väčšinový 51-percentný balík sa ho rozhodli predať. Nech robil Nemec čo robil, takmer 900 tisíc korún za akciu, ktorú zamestnanci kúpili v nominálnej hodnote po 700 korún, rozhodla o tom, že pivovar sa predal.
Nemec odišiel z pivovaru 30. januára roku 2007. Dostal padáka aj s troma ďalšími spolupracovníkmi za to, že poza chrbát nových majiteľov odišiel na vlastnú päsť na najväčšiu nemeckú potravinársku výstavu Grüne Woche. Za vlastné nakúpil 70 sudov piva, dopravil do Berlína na výstavu, ktorú Topvar od revolúcie pravidelne obsadzoval. Pivo, ktoré osobne čapoval Nemec, vyhlásili za najlepšie pivo Grüne Woche roku 2007. Lenže nový majiteľ nemienil Topvar vyvážať, ale prisúdil mu rolu lokálnej značky. Nemec sa musel z funkcie porúčať. Pivovar už nepatril zamestnancom.
Pivo zomrie, keď príde o dušu
Predajom nadnárodnej spoločnosti začal Topvar strácať na význame. Jeho noví vlastníci sa usilovali o synergický efekt spojením topoľčianskeho pivovaru na západe Slovenska s Veľkým Šarišom na východe. Zámery im však nevyšli. Vytvorili skupinu Pivovary Topvar, ale trh sa rýchlo menil, spotreba piva v čase hospodárskej krízy po roku 2009 hlboko upadla. V snahe konsolidovať ekonomiku padlo rozhodnutie zatvoriť pivovar v Topoľčanoch. Stal sa z neho distribučný sklad.
Pre Nemca to bol knokaut, jeho životný sen o slávnom topoľčianskom pive sa definitívne rozplynul krátko po 80-tke, ktorú oslávil v rodných Ludaniciach. Miro Šatan zorganizoval na jeho počesť futbalový zápas, v ktorom nastúpili hokejové legendy. V decembri 2022 však prišla nielen pre Jozefa Nemca, ale aj ostatných topvarákov studená sprcha.
Čítajte viac Viedenskí penzisti si v domove dôchodcov sami varia pivo
Japonský pivovar Asahi, ktorý medzitým odkúpil Plzenský Prazdroj Slovensko (naň sa pretransformovali Pivovary Topvar) úplne zastavil výrobu piva značky Topvar. Oficiálne preto, lebo pivo narodené v Topoľčanoch, no vyrábané už len vo veľkošarišskom pivovare sa prestalo predávať. Keď človek stratí dušu, zomrie. A keď o ňu príde pivo, zomrie tiež.
Jozef Nemec sa na sklonku života tešil najmä z úspechov, ktoré dosiahol v športe. Pravidelne aj vo vysokom veku plával, bicykloval sa, no vždy pozorne sledoval, čo sa deje so slovenským pivom. Pivovarnícky zväz ho ocenil a zaradil do svojej pomyselnej siene slávy. Naozaj odišiel muž, ktorý neváhal urobiť pre Topoľčany a Slovensko, či už išlo o pivo alebo hokej, koľko len vládal.