Európska únia (EÚ) sa od ruských fosílnych palív skutočne odpája, agresívny režim Vladimira Putina tak musí okrem vedenia vojny riešiť aj hrozbu pre ďalšie fungovanie ekonomiky. Aktuálne stále platí, že od začiatku vojny najviac fosílnych palív pritieklo z Ruska do EÚ, no samotná únia už zďaleka nie je najväčším importérom palív z Ruska. Kremeľ sa totiž od vyspelej Európy po útoku na Ukrajinu čoraz viac izoluje.
Rozpútanie vojny na Ukrajine spôsobilo okrem iného rozšírenie Severoatlantickej aliancie, čo je presný opak toho, o čo sa režim Vladimira Putina snaží. Ďalším efektom je, že odpútanie sa od ruských energetických zdrojov sa pre Európu stalo jednou z hlavných priorít.
Čína dováža viac ako EÚ
EÚ bola pre Rusko hlavným exportným trhom, no to už v súčasnosti neplatí. Únia sa od Moskvy odstriháva postupne, preto ak sa pozrieme na vývoj od začiatku vojny na Ukrajine, EÚ je stále najväčším importérom surovín od agresívneho režimu. De facto tak krajiny, ktoré pomáhajú Ukrajine brániť sa, financujú ruské útoky.
Od začiatku vojny EÚ importovala nerastné suroviny za viac ako 149 miliárd eur. Je to takmer polovica globálneho exportu nerastných surovín z Ruska. Ak sa ale pozrieme na štruktúru ruského exportu od začiatku roka 2023, situácia sa zmenila na najväčším importérom je Čína. Vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch (CREA).
Čítajte viac Rusko ničí svoju ekonomiku, peňazí na vojnu má napriek tomu dosť
Od začiatku roka do 8. apríla Čína importovala ruské nerastné suroviny v hodnote viac ako pätnásť miliárd eur, EÚ je za Čínou na druhej pozícii s importom presahujúcim hodnotu 11 miliárd eur. Rozhodujúce zastúpenie má ropa, v prípade Číny tvorí import ropy absolútnu väčšinu, keďže Čína doviezla ropu v hodnote viac ako 12,2 miliardy eur. EÚ doviezla ropu za viac ako 7,3 miliardy eur. Na tretej pozícii je India. Import surovín do tejto krajiny dosiahol od začiatku roka viac ako sedem miliárd eur, takmer šesť miliárd plynie z importu ropy.
Európa naďalej zostáva pre Rusko najvýznamnejším trhom s plynom. Export plynu do EÚ dosiahol hodnotu 3,8 miliardy eur, do Číny odtiekol plyn za zhruba miliardu. India od Ruska plyn vôbec neodoberá. Najvýznamnejším trhom po EÚ je tak z pohľadu plynu Turecko, kam od začiatku roka odišiel plyn za 1,6 miliardy eur.
Rozpočtový problém
Práve mimoeurópske trhy sa stávajú pre ruského agresora kľúčové. Ruský rozpočet počíta s tým, že za barel ropy bude Kremeľ inkasovať 70 dolárov, EÚ jednotne uplatňuje strop na cenu ruskej ropy na úrovni 60 dolárov za barel. Trhová cena ruskej ropy Urals je aktuálne ešte nižšia a barel sa predáva za 55 dolárov. Napríklad ešte v júni presahovala cena tejto ropy 88 dolárov za barel.
Čína je pre Rusko zaujímavá aj preto, že do Číny vyváža ropu ESPO a tá je v súčasnosti výrazne drahšia ako Urals, barel stojí zhruba 74 dolárov. To je cena, ktorá je v súlade s očakávaniami, ktoré má Rusko v rozpočte.
Práve aj pri pohľade na rozpočet sa ukazuje, že Rusko nezmyselnou vojnou proti Ukrajine likviduje svoju ekonomiku a tým aj budúcnosť. Deficit ruského federálneho rozpočtu dosiahol v 1. štvrťroku tohto roka 2,4 bilióna rubľov (26,50 miliardy eur), keďže Moskva výrazne míňala a jej príjmy za energie klesli. Oznámilo to v piatok ministerstvo financií.
Pred rokom, v prvom štvrťroku 2022, vykázalo Rusko rozpočtový prebytok vo výške 1,13 bilióna rubľov. Ale odvtedy značne zvýšilo výdavky na podporu vojny na Ukrajine a zároveň západné sankcie na kľúčový vývoz ruskej ropy a plynu zasiahli vládnu pokladnicu.
Celkový vládny príjem Ruska sa v prvom štvrťroku znížil o 20,8 percenta v porovnaní s rokom 2022 na 5,7 bilióna rubľov, pričom príjmy za energie klesli medziročne o 45 percent na 1,64 bilióna rubľov, ukázali predbežné údaje ministerstva financií.
V minulom roku ruskú ekonomiku držali nad vodou práve vysoké ceny energií, ktoré pre krajinu znamenali vyššie ako očakávané príjmy. Krajina navyše vykazuje ekonomickú aktivitu, ktorá je odvodená od potrieb armády. V podstate to znamená, že škody, ktoré vojna Rusku vojna spôsobuje sú výraznejšie ako vykázaný pokles hrubého domáceho produktu. Za rok 2022 ruská ekonomika klesla o približne dve percentá.
Pozícia Slovenska vo vzťahu k importu ropy a plynu vo veľmi komplikovanej pozícii. Slovensko dlhodobo dováža väčšinu plynu a takmer všetku ropu z Ruska a zmeniť sa to nedá zo dňa na deň. Aj to je dôvod, prečo je Slovensko aktuálne najväčším importérom ruských palív spomedzi krajín EÚ. Krajiny strednej Európy vo všeobecnosti patria medzi najväčších importérov nerastných surovín z Ruska.
V týždni medzi 27. marcom a 2. aprílom bolo Slovensko najväčším importérom ruských palív medzi piatimi najväčšími je aj Česko a Maďarsko. Slovensko sa nemôže len tak rozhodnutím od stola vzdať ruskej ropy, rafinéria Slovnaft totiž má systémy nastavené práve na tento druh ropy. Ak by chcela rafinéria spracovávať iný druh ropy, vyžadovalo by si to investície, ktoré sa šplhajú do výšky zhruba štvrť miliardy eur.
V minulosti Slovnaft dovážal ropu takmer výhradne z Ruska, podiel tejto suroviny chce rafinéria v tomto roku znížiť na šesťdesiat percent.
Rusku pomáha financovať vojnu aj Fond národného bohatstva. Na začiatku apríla v ňom v rôznych podobách bola suma 154,5 miliardy dolárov. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa objem tohto fondu dokonca zväčšil. Na začiatku marca v ňom totiž bolo vyše 147 miliárd dolárov.
Agentúra Bloomberg navyše upozornila na to, že Rusko používa praktiky, ktorých cieľom môže byť obchádzanie sankcií. Príkladom je logistika okolo nafty. Rusko začala napríklad posielať zo svojich prístavov tankery, ktoré nemali jasne určenú destináciu, to sa pred sprísnením sankcií prakticky nedialo. Môže to byť jeden zo spôsobov, akým Rusko chce zakryť pôvod nákladu.
Okrem toho začalo Rusko omnoho viac využívať prístavy v zahraničí, kde tankery získajú novú dokumentáciu. Dodávky nafty do Singapuru Rusko v marci medziročne zvýšilo takmer štvornásobne na 164-tisíc ton. Dodávky do Spojených arabských emirátov sa v marci vyšplhali na 156-tisíc ton, túto krajinu Rusko v preprave predtým vôbec nepoužívalo.
Rusko má vo všeobecnosti problém nájsť odberateľov pre svoju naftu, viac ide do Číny a Indie, no Rusko po uvalení sankcií stratilo veľkého odberateľa, ktorým pred vojnou bola Juhokórejská republika.