Zamestnávanie Rómov ide stále pomaly. Nájdu sa však slovenské firmy a obce, ktoré idú príkladom

Mnohí ľudia z marginalizovaných rómskych komunít má problém umiestniť sa na trhu práce. Firmy a organizácie sa im snažia pomôcť. O tom svedčí aj udeľovanie ocenení Roma Spirit. Tento projekt je zameraný na podporu snahy všetkých, ktorí sa podieľajú na zlepšení podmienok Rómov na Slovensku. Každý rok odovzdajú ocenenie skupine, firme alebo organizácii, ktorá pomohla lepšej integrácii do spoločnosti rómskej menšiny, a tej sa tak jej zlepšila životná úroveň.

Tento rok sa uskutoční tiež v máji. „Téma zamestnávania znevýhodnených uchádzačov na trhu rezonuje v spoločnosti čoraz viac. Práve finalisti ocenenia Roma Spirit a ich aktivity a programy sú reálnym dôkazom efektívnosti pri realizácii integračných programov pre ťažko uplatniteľných, dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,“ uviedla producentka Roma Spirit Magdaléna Rothová, ktorá je tiež riaditeľkou Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu.

Minuloročným víťazom bola spoločnosť Tesco. „Máme veľké množstvo kolegov z marginalizovaných komunít. Zároveň prostredníctvom duálneho vzdelávania a učňovského programu, kde máme aktuálne 700 mladých ľudí a prevažná väčšina z nich je zo sociálne znevýhodneného prostredia, snažíme sa im dať dobrý štart do života,“ priblížila Miroslava Rychtáreková, personálna manažérka Tesco Stores.

Zamestnávatelia majú rôzne skúsenosti so zamestnancami. V niektorých prípadoch sú Rómovia zodpovedne pripravení pracovať, v iných im zasa treba venovať väčšiu pozornosť a zaškoliť ich. Podľa Rychtárekovej sa tiež zmenil prístup zákazníkov, ktorí čoraz pozitívnejšie vnímajú prítomnosť Rómov v prevádzkach.

Zamestnávateľ ako napríklad U.S. Steel Košice nerobí štatistiky, koľko zamestnancov je z rómskych komunít, ale v spoločnosti pracujú aj Rómovia. „Chceme, aby sa u nás cítili dobre a bezpečne,“ informuje Ľubomíra Šoltésová, ktorá má v U.S. Steel Košice na starosti vonkajšie vzťahy.

Čítajte viac Svrčinovským osadníkom developer kúpil nové bývanie. Ľudia v Čadci spisujú petíciu, starostka je znechutená

Spoločnosť v rámci projektu Rovnosť príležitostí, ktorý bol špeciálne určený pre vyčlenené lokality, zamestnala až 150 ľudí z Veľkej Idy, Šace a Luníka IX. „Tých najlepších sme sa rozhodli prijať do kmeňového stavu zamestnancov, čo bolo približne 60 zamestnancov,“ vysvetlila Šoltésová.

Mnoho ľudí z marginalizovaných rómskych komunít má problém sa zamestnať. Často však ide o to, že nie sú pripravení na zamestnanie – či už skúsenosťami alebo vedomosťami.

V automobilke Kia Slovakia pracujú zástupcovia rôznych národností. Ak sa chcú dostať na nejakú pozíciu, musia prejsť prijímacím konaním. Ako to funguje, vysvetlil hovorca automobilky Tomáš Potoček. „Pri výbere budúcich zamestnancov prihliadame napríklad na predchádzajúce skúsenosti a odbornosť, pričom na pozície vo výrobe kandidáti absolvujú napríklad aj testy zručnosti.“ Dodáva však, že možnosť zamestnať sa v ich spoločnosti majú aj ľudia bez skúseností. „Štandardom našej spoločnosti je, že vytvárame rovnosť príležitostí,“ do­dal.

Sociálny podnik ako cesta?

Väčšina ľudí z marginalizovaných skupín je dlhodobo nezamestnaná, čiže stratila všetky alebo väčšinu pracovných návykov a skúsenosti. Jednou z možností, ako tieto skupiny pripraviť na trh práce, sú sociálne podniky.

V obci Zborov v Bardejovskom okrese už takýto podnik funguje viac ako tri roky. Zameraný je na murárske práce. „Snažíme sa dať prácu Rómom priamo v obci, keďže táto komunita patrí medzi menej mobilné,“ uviedol starosta Ján Šurkala.

Dodáva, že väčšina ľudí z komunít má viac detí a pevnejšie rodinné väzby, ktoré sa ťažšie pretrhávajú, preto je pre nich dôležité mať prácu blízko. „Sme riadna stavebná firma, kde máme majstrov, administratívu aj manuálnych pracovníkov. Rómovia sú skôr na menej kvalifikovaných pozíciách, ale vidno progres, od majstrov sa veľa naučia, zvýšia si kvalifikáciu, a teda aj príjem,“ objasnil starosta.

Čítajte viac Deti chodia na vyučovanie hladné. Tak by nevedeli pracovať ani dospelí, hovorí riaditeľka základnej školy

Taktiež vníma, že situácia sa zlepšila, zamestnávatelia majú menej predsudkov a zamestnávajú vo väčšej miere aj Rómov. Obecný sociálny podnik má dnes 12 pracovníkov, pričom dve tretiny z nich sú z rómskej komunity. Počas stavebnej sezóny ich zvykne byť podľa starostu aj viac.

Zamestnanosť je stále nízka

Počet zamestnaných Rómov síce narastá, no len veľmi pomaly. Stále sa však stretávame s opačnými príkladmi. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero skonštatoval, že aj keď sa situácia zlepšuje, existuje viacero elementov, ktoré majú vplyv na zamestnanosť Rómov. Či už sú to exekúcie, nedostatočná pripravenosť, ale aj diskriminácia zo strany zamestnávateľov.

Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z najhlavnejších faktorov pri výbere kandidáta na danú pozíciu. A taktiež ovplyvňuje úroveň zamestnanosti. Napriek tomu spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním bol podiel zamestnaných 19 percent, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovej skupine 38 percent, čísla vychádzajú z klasifikácie Štátneho vzdelávacieho programu.

Program sa pozrel aj na osoby so strednou úrovňou vzdelania. Tu je podiel zamestnaných osôb z komunít 42 percent a v celkovej populácii 77 percent. Výsledky čísel sú jasné. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie aj napriek rovnakému vzdelaniu. Dôvodom podľa Hera tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trh práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.

Dve eurá na deň

Bývalý prezident Andrej Kiska pred pár dňami zverejnil príbeh Rómky Vlasty, ktorá už dlhodobejšie zháňa zamestnanie. „Mám malého synčeka, jeho otec odišiel do Čiech a peňazí posiela málo. Žijeme zo 125 eur. Skôr živoríme, ako žijeme,“ uviedla Vlasta. Kiska dodáva, že Vlasta vyskúšala už skoro 20 pracovných pohovorov, sotva videli jej farbu pleti, tak ju zamietli.

Na Slovensku dnes žije pod hranicou chudoby 5 percent pracujúcich osôb. V prípade marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica zamestnaných.

Čítajte viac Europoslanci: Niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach

Hero poukazuje na to, že viac ako polovica ľudí z rómskych komunít žije v domácnostiach, kde je príjem nižší ako 4 eurá na osobu na deň a ďalšia viac ako štvrtina má menej ako 2 eurá na deň na osobu. Tieto príjmy nedosahujú ani úroveň životného minima. Pre porovnanie, v rámci celkovej populácie na Slovensku majú menej ako štyri eurá na deň menej ako dve percentá ľudí.

Úrad splnomocnenca ďalej vysvetľuje, že výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 percent domácností z komunít je ohrozených chudobou.

Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.