Z prítomných 136 poslancov bolo za 93, proti štyria, zdržalo sa 38 a nehlasoval jeden. Zahlasovali zaň nakoniec aj poslanci SaS, ktorí sa dohodli s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Liberálom nakoniec neprekážal ani navrhovaný najvyšší deficit vo výške 6,4 percenta hrubého domáceho výkonu ekonomiky, ktorý je najvyšší spomedzi štátov eurozóny. Spokojní boli s tým, že presadili nižšiu DPH pre gastro sektor a prijali sa výdavkové limity.
VIDEO: Sulík o odchode Matoviča do parlamentu: Veľmi dúfam, že krajina si vydýchne
SaS nakoniec zahlasovala
Napriek tomu Richard Sulík s rozpočtom nie je úplne spokojný, no urobili „všetko, čo bolo v ich silách“. „Deficit je obrovský. Chcem veriť, že budúci rok sa situácia upokojí, najmä čo sa týka inflácie, a že už takýto veľký deficit nikdy viac mať nebudeme,“ bránil sa Sulík.
Igor Matovič, ktorý odíde z postu ministra financií, si neodpustil kritiku SaS za to, že aj napriek deficitu za rozpočet zahlasovali, no až po tom, čo „povalili“ vládu. „Zapreli samých seba, no ja som rád. Lebo je to rozpočet o pomoci ľuďom.“
Premiér Eduard Heger bol po hlasovaní spokojný. „Schválili sme zákon roka a môžem povedať, že toto je skutočný darček pre ľudí, pre občanov Slovenskej republiky, pretože práve tento rozpočet je historicky bezprecedentne najväčší, čo sa týka pomoci občanom,“ povedal Heger.
Parlament vo štvrtok schválil štátny rozpočet na budúci rok. Za zákon roka zahlasovalo 93 zo 136 prítomných poslancov.
Čo bude s cenami energií
Azda po každej tlačovke zdôrazňovali koaliční ministri, že rozpočet treba schváliť, aby bolo z čoho zadotovať lacnú elektrinu, plyn či teplo. Preto aj ten vysoký deficit. Výdavky verejnej správy sa zvýšia z tohtoročných 27 miliárd eur na 35 miliárd. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska je to 6 852 eur. Napriek vysokým výdavkom však celkový hrubý dlh krajiny v najbližších rokoch klesne pod 60 percent, prognózujú ekonómovia. A to vďaka inflácii.
Aj keď sa stále čaká na definitívne cenníky za energie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, od januára 2023 by mali platiť sľuby vlády zo začiatku decembra. Cena elektriny by sa nemala zmeniť. Cena plynu má vzrásť priemerne o 15 percent, rovnako tak aj cena tepla.
Priemerná domácnosť by mala ušetriť tritisíc eur. Ak by platila stará regulácia, elektrina by zdražela o 380 percent, plyn o 225 percent a teplo o 80 percent. Celkovo by mala vláda za reguláciu energií pre domácnosti zaplatiť v budúcom roku šesť miliárd eur.
Ilustračné prepočty na základe sľubov vlády tak zatiaľ hovoria, že byt, ktorému dodáva vodu a kúrenie centrálny zdroj tepla, si priemerne od januára priplatí o 12 eur za mesiac. Byt, ktorý na ohrev vody a kúrenie používa plyn, si priplatí mesačne osem eur. Dom, ktorý na ohrev vody a kúrenie využíva plyn, si priplatí mesačne 19 eur. Pri elektrine by mala cena pre takýto dom ostať nezmenená.
Ako by mali zdražieť energie
- Vláda sľubuje, že ušetrí priemernej domácnosti 3 000 eur.
- Elektrina by v priemere nemala zdražieť.
- Plyn by mal zdražieť priemerne o 15 percent.
- Teplo by malo zdražieť priemerne o 15 percent.
- Celkovo vláda za reguláciu energií pre domácnosti zaplatí 6 miliárd eur.
- Ak by platila stará regulácia, elektrina by zdražela o 380 percent, plyn o 225 percent a teplo o 80 percent.
VIDEO: Takto prijali poslanci rozpočet na rok 2023. Rana, ktorú počuť po jeho prijatí je od Romany Tabák, vystrelila na oslavu konfety. Predsedajúci Boris Kollár oznámil, čo ju za to čaká.
Denník Pravda pripravil súhrn najdôležitejších zmien, ktoré prináša schválenie rozpočtu.
1. Výdavkové limity sa obídu
Koalícia sa nakoniec dohodla, že v rozpočete budú zapracované tzv. výdavkové limity. Tie určujú strop štátneho míňania. Je to akási „kazajka“ pre úradníkov, aby mohli míňať len po určitú hranicu.
„Výdavkový limit (bez protikrízovej jednorazovej pomoci) je v rozpočte verejnej správy na rok 2023 dodržaný, rozpočet na rok 2024 presahuje hodnotu limitu o 358 miliónov eur a v roku 2025 o 951 miliónov eur,“ zareagovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ihneď po schválení rozpočtu. Vlády tak budú musieť v roku 2024 ušetriť 358 miliónov eur a na ten ďalší rok skoro jednu miliardu. Na rok 2023 však budú vypnuté. Vláda sa tak dohodla s Európskou komisiou. Preto nebudú ohrozené ani peniaze z plánu obnovy SR.
2. Na Slovnaft zaplatí špeciálnu daň
Poslanci schválili aj novú „solidárnu“ daň pre energetické spoločnosti. Firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, zaplatia solidárny príspevok z vyšších ziskov. Sadzba solidárneho príspevku mala byť pôvodne 70 %. Na základe pozmeňujúceho návrhu z výborov ju poslanci znížili na 55 %. Zdania sa príjmy za rok 2022. Vďaka novej dani by sa malo na boj s drahými energiami vybrať 524 miliónov eur.
3. Eustream sa sťažuje u Čaputovej
Tesne pred hlasovaním o rozpočte minister hospodárstva Karel Hirman varoval, nech poslanci nezdaňujú aj slovenského prepravcu plynu Eustream. No nepočúvli ho. Predmetom novej dane tak bude stavba na území Slovenska definovaná ako sieť plynovodov, ktoré slúžia výlučne na prepravu plynu v SR, a nie na jeho miestnu distribúciu na časti územia Slovenska.
Základom na výpočet bude dĺžka osobitnej stavby vyjadrená v kilometroch. Sadzba dane je šesťtisíc eur za každý začatý kilometer stavby. Budúci rok má štátu priniesť 170 miliónov eur. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac.
Eustream ihneď po schválení dane reagoval, že sa bude sťažovať u prezidentky Zuzany Čaputovej. „Považujeme za nepochopiteľné, že takýto návrh zákona vôbec mohol prejsť. Pripomíname, že návrh zákona bol schválený aj napriek jasnej odbornej kritike od ministra hospodárstva či predsedu výboru NR SR pre hospodárstvo,“ uviedla spoločnosť.
4.Daň z liehu a hazardu pôjde hore
Zdanenie liehu sa v budúcom roku zvýši o 30 % Prešiel tiež návrh na zvýšenie odvodu z výťažku internetových hazardných hier. Sadzba odvodu vzrastie z doterajších 22 % na 27 %. Zvýšenie odvodu z hazardných hier bude účinné od 1. februára, zvyšok novely potom od 1. apríla budúceho roka.
5. Gastrosektor bude mať 10 % DPH
Prostredníctvom novely sa tiež trvalo zníži DPH pre služby v gastro a turistickom sektore. V rámci novely poslanci odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorým sa trvalo zníži DPH na 10 % pre reštauračné a stravovacie služby, ubytovacie služby, prepravu lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, prevádzku športových zariadení, služby fitnescentier, ako aj služby súvisiace s prevádzkou umelých kúpalísk.
6. Koncesionárske poplatky sa zrušia
Koncesionárske poplatky za verejnoprávnu televíziu a rozhlas sa zrušia. Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Slovenské domácnosti platili koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura mesačne, čo je 55,68 eura ročne, pričom znevýhodnené skupiny obyvateľstva platia polovičnú sadzbu a dôchodcovia sú od platenia oslobodení. Poplatok bol viazaný na odberné miesto elektriny bez ohľadu na to, či domácnosť vlastní televízor alebo nie. Kým kritici označujú zrušenie koncesií za krok zlým smerom, ktorý ohrozí nezávislosť novinárov v RTVS, Sulík, ktorý tento návrh pretláčal, si novinku pochvaľuje. „Nezávislosť bude navyše omnoho väčšia,“ myslí si Sulík.
7. Zníženie registračnej dane pre nízkoemisné automobily
Výpočet registračného poplatku za motorové vozidlá sa od apríla budúceho roka zmení. Jeho súčasťou sa stane aj parameter ekologickej prevádzky automobilu. Súčasný stav poplatkov funguje od roku 2016.
Neskôr bol ich výpočet doplnený o koeficient veku automobilu. Vďaka tomu, že Slovensko uplatňuje práve tento parameter, a teda formu majetkovej dane, zvýhodňuje dovoz a registráciu starých, menej ekologických vozidiel. Väčšina krajín Európskej únie má pritom zavedený registračný poplatok ako formu vlastnosti výrobku, teda kombináciu ekologických parametrov, ako napríklad CO2, hmotnosti vozidla či spotreby paliva. „Predložený návrh zákona odstraňuje formu majetkovej dane (ruší sa koeficient veku vozidla) a zavádza výpočet registračného poplatku ako súčin výkonu a ekologického koeficientu vozidla (emisnej normy vozidla),“ uvádza návrh.
Táto zmena umožní, aby výška poplatku motivovala ku kúpe ekologických automobilov. Platiť bude, že čím ekologickejšie vozidlo, tým nižší správny poplatok. Slováci by vďaka tejto zmene mali ušetriť približne 32 miliónov eur.
8. Viac peňazí do zdravotníctva
Ďalšou zo zmien je aj rozpustenie skoro tri a pol miliardovej rezervy pod hlavičkou Všeobecnej pokladničnej správy, ktorú má pod palcom minister financií. Z nej sa presunie 820 miliónov do rezortu zdravotníctva. Súčasťou vyšších výdavkov tejto kapitoly je aj zvýšenie platby za poistencov štátu o 515 miliónov eur. Kapitola ministerstva spravodlivosti presunom z pokladničnej správy získala dodatočných 33 miliónov eur na zabezpečenie nových sídiel súdov.
9. Vyšší odvod za poistencov
Poslanci zároveň schválili aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému by sa mal štát vrátiť k pevnej sadzbe platby za svojich poistencov. Sadzba má byť od roka 2024 na úrovni 4,5 percenta z vymeriavacieho základu. Od roku 2026 by to malo byť o ďalšieho pol percenta navyše po stanovení kritérií kvality pre pacienta.