Zrejme najviac pozornosti sa bude venovať zákonu roka, teda schvaľovaniu štátneho rozpočtu na budúci rok. Podľa šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS) nezapracovanie výdavkových limitov do rozpočtu je jasný pokus o podvod na Európskej únii a niečo, čo jasne nabúrava reputáciu našej krajiny. Strana SaS vyhlásila, že za rozpočet hlasovať nebude, aj keď v ňom budú zahrnuté výdavkové limity.
Ak rozpočet neprejde, Slovensku hrozí rozpočtové provizórium. To označil šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO) za katastrofu pre štát. Cez víkend sa v diskusnej relácii na RTVS vyjadril, že hnutie OĽaNO urobí spolu s hnutím Sme rodina a stranou Za ľudí všetko pre to, aby bol návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 v parlamente schválený.
Čítajte viac Prichádza embargo a strop na ruskú ropu. Čo to spraví s cenami benzínu a nafty?
Poslanci budú tiež rozhodovať o zmenách v Matovičovom rodinnom balíku, skenovaní bločkov či znížení dane z pridanej hodnoty pre lyžiarske strediská. Jedno na Donovaloch vlastní aj jeho koaličný partner Boris Kollár (Sme rodina). Vládna koalícia má v parlamente aj viacero daňových zákonov, ktoré môžu do pokladnice priniesť stovky miliónov eur navyše.
1. Skenovanie bločkov
V treťom čítaní je návrh ministerstva financií o skenovaní bločkov z reštaurácií, ktorý predložila poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová. Princíp je jednoduchý. Prídete do reštaurácie a zaplatíte za jedlo či nápoje, následne si naskenujete do novej aplikácie mobilu QR kód. Ten sa pošle Finančnej správe, ktorá vám vráti časť zaplatenej sumy. Cieľom je zabrániť daňovým únikom.
Vytvorenie a prevádzka aplikácie v roku 2022 by malo stáť podľa stanoviska rezortu financií 756-tisíc eur. Ročná prevádzka v ďalších rokoch vyjde daňových poplatníkov na skoro 300-tisíc eur za rok. Zdroje krytia týchto výdavkov nie sú uvedené a taktiež nie je jasné, koľko peňazí vďaka novinke pritečie do štátnej pokladnice. Skenovanie bločkov by mohlo platiť už od 1. decembra.
2. Vyšší daňový bonus
Parlament bude definitívne rozhodovať o zmenách v Matovičovom rodinnom balíku. Daňový bonus na dieťa do 18 rokov by sa mohol zvýšiť na 140 eur mesačne, a to na prechodné obdobie dvoch rokov. Vyššie prídavky na deti parlament schválil už na minulej schôdzi. Matovič chce zmenami dosiahnuť svoj sľub z bilboardov, kde avizoval pre rodiny 200 eur na dieťa.
Či rodičia dostanú plnú sumu 200 eur na dieťa, teda 60 eur prídavok a 140 eur daňový bonus, bude závisieť predovšetkým od toho, akú dosiahnu výšku práve daňového bonusu. Už teraz je jasné, že na plnú sumu daňového bonusu nedosiahne každý. Vyšší daňový bonus znamená aj nižšie príjmy pre samosprávy. Kompenzovať straty im chcú zo zdrojov z dane z príjmov právnických osôb, vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Milana Kuriaka (OĽaNO).
3. Daň pre Slovnaft
V parlamente sú aj dva daňové zákony, ktoré majú za cieľ naplniť štátnu kasu. Prvým je návrh zákona, ktorým by bola zavedená mimoriadna daň z výhody pri nákupe ruskej ropy. Tým, že bratislavská rafinéria Slovnaft nakupuje lacnú ruskú ropu a predáva drahšie pohonné hmoty, vzniká jej veľký zisk. Práve na ten sa chce štát zamerať.
Čítajte viac ÚRSO ukázal, kto sa prepadne do energetickej chudoby. Odhady hovoria až o vyše 430-tisíc domácnostiach (+ príklady)
Daň pre Slovnaft je, zdá sa, nateraz mŕtva a pripravujú ju nanovo. „Zákon o dani z ropy, ktorý je momentálne v druhom čítaní, je zbytočný, pripravíme nový,“ vyhlásil ešte minulý týždeň Matovič, ktorý daň z ruskej ropy predložil ešte v máji. Nová legislatíva, ktorá je v súlade s nariadeniami únie, má byť predložená do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.
4. Daň z rúry pre Eustream
Druhý daňový zákon, ktorý prišiel od skupiny poslancov okolo Milana Vetráka (OĽaNO), sa týka dane z osobitnej stavby. Ide o daň z rúry, ktorá je zameraná na spoločnosť Eustream. Tá by mala platiť za každý kilometer plynovodu, ktorý je na území Slovenska. V dôvodovej správe sa píše, že zákon bude mať pozitívny vplyv na rozpočet. V tomto roku môže do kasy pritiecť vyše 92 miliónov eur a v rokoch 2023 až 2025 až viac ako 126 miliónov eur.
Pološtátny Eustream tvrdo proti dani vystúpil. Daň je zameraná iba na jednu konkrétnu spoločnosť, ktorá navyše zo súčasnej energetickej krízy neprofituje, ale je ňou, naopak, zasiahnutá, píše firma v stanovisku.
5. Daň z regulovaných odvetví
Štátu vznikajú v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine značné hospodárske škody. Z toho dôvodu koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) predložil do parlamentu návrh zákona, v ktorom takmer trojnásobne stúpne osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach. Novinkou sa tiež rozširuje okruh firiem, ktorých sa má odvod týkať. Odvod by sa mal týkať firiem, ktoré dosahujú celoročný zisk nad úrovňou troch miliónov eur. Poslanec chce týmto spôsobom tiež získať peniaze napríklad na rodinný balíček ministra financií Igora Matoviča.
Na novú povinnosť upozorňujú napríklad finanční sprostredkovatelia, poisťovne či lízingové spoločnosti. Poslanec Vetrák minulý týždeň na výbore priblížil, že by mal byť predložený pozmeňujúci návrh. Na základe toho by mali byť z okruhu subjektov dotknutých týmto odvodom vylúčené médiá. Pripustil tiež, že diskusia ešte môže byť o kuriérskych službách.
6. Znížená DPH na vleky
Na parlamentnej schôdzi je aj pozmeňujúci návrh znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) pre lyžiarske vleky, lanovky či umelé kúpaliská, ktorý iniciovalo hnutie Sme rodina. Toto zníženie DPH by sa malo uplatňovať do 30. apríla 2023. Návrh prišiel od poslanca Miloša Svrčeka z hnutia Sme rodina.
Je to práve predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý má na Donovaloch lyžiarske stredisko. Proti návrhu je napríklad dnes už opozičná strana SaS, ktorá ho považuje za absurdný, či koaličná strana Za ľudí, ktorá zaň nebude hlasovať. „Na tomto návrhu sme sa na koaličnej rade nedohodli a my v strane Za ľudí zaň nezahlasujeme,“ vyhlásila Veronika Remišová (Za ľudí).
7. Rozmrazenie príplatkov
Poslanci budú rokovať aj o tom, či si zamestnanci, ktorí pracujú cez víkend a v noci, od januára finančne prilepšia. Opozičný návrh novely Zákonníka práce, ktorý počíta s opätovným naviazaním príplatkov za prácu na minimálnu mzdu, je v druhom čítaní. Predložili ho poslanci Smeru.
K dočasnému zmrazeniu príplatkov došlo ešte v roku 2020, keď ekonomiku výrazne negatívnym spôsobom zasiahla globálna pandémia. Podľa odborárov treba systém nastaviť tak, aby príplatky za prácu rástli. Proti návrhu sa postavili zamestnávatelia či sektor HoReCa, teda hotely, reštaurácie a kaviarne. Upozorňujú, že rozmrazenie mzdových príplatkov bude znamenať stop pre množstvo prevádzok.