Pokračovanie článku: Zdražovanie vody nie je to, čo trápi Slovensko. Ak chcete z kohútika čistú vodu, treba si priplatiť, tvrdí šéf vodárov

Staviate nové vodovody na Záhorí a tiež nový vodojem. V Bratislave aj v Stupave rekonštruujete infraštruktúru. Ako to pocíti bežný človek na Záhorí?

Občania na Záhorí stále častejšie pociťovali nedostatočný tlak v našich systémoch. Najmä v letných mesiacoch, keď boli 30– až 35-stupňové horúčavy, tak voda v okrajových častiach obce netiekla vôbec alebo ak tiekla, tak tiekla veľmi pomaly. Tlak bol relatívne nízky alebo veľmi pomalý. My ako nové vedenie sme sa verejne zaviazali, že keď budeme zvyšovať ceny, tak peniaze, ktoré vyberieme navyše, budeme reinvestovať do našej infraštruktúry. Najmä na Záhorí to bude znamenať to, že v lete nebudú občania pociťovať výpadky a tlak vody bude optimálny. Čo znamená, že keď si otvoria kohútik, bude štandardný, teda taký, ako má byť. S týmto súvisia vodojemy v Záhorskej Bystrici alebo hore na Záhorí. Samozrejme, nedá sa všetko zlepšiť hneď, ale ideme postupne a zatiaľ sa nám darí.

V súčasnosti sú nové vodojemy v akom stave?

Záhorská Bystrica sa dostavuje, pred mesiacom sme mali kontrolný deň. Hrubá stavba je hotová a v priebehu júla bude inštalácia technológií. Potom budú nasledovať troj- či štvortýždňové technologické skúšky, keď sa bude skúšať tesnosť vodojemu aj funkčnosť strojov. Očakávame, že Záhorská Bystrica pôjde do prevádzky pred koncom tohto roku.

Ivan Hoffman Čítajte viac Konkrétne sucho

Čo sa týka Záhoria, napríklad rozšírenia vodárenského zdroja Holdošov mlyn, ten je prakticky hotový a pripája sa do existujúcej siete. Nové vodovody v Radošovciach sa budú končiť niekedy v septembri tohto roku a kolaudovať budeme na jeseň. Dokonca roka 2022 majú byť všetky tieto projekty zrealizované.

Znamená to, že ľudia sa majú pripraviť na odstávky vody?

Nie. Tieto investície buď nahrádzajú existujúce v tom zmysle, že spustíme nové a vypneme staré alebo ich dodatočne zapájame do siete. To sa týka napríklad úplne nových vodovodov, napríklad v Radošovciach, kde ľudia doteraz čerpajú vodu zo studní. Na jeseň budú mať možnosť sa napojiť sa naše vodovody a hocikedy si otočiť kohútik a potečie im pitná voda.

Staráte sa o najväčší vodný zdroj na Slovensku, ktorý vie zásobovať polovicu Slovenska. Ako prebieha údržba, respektíve ako sa oň staráte?

BVS má obrovskú výhodu, že naše vodné zdroje sú v podzemí. Kolegovia na východe takúto výhodu nemajú, pretože majú svoje vodné zdroje v nádržiach na povrchu. Každý vodný zdroj je zo zákona ochránený prvým, druhým a tretím ochranným pásmom. Kedy prvé pásmo je absolútne neprístupné pre verejnosť, musí byť oplotené, musí byť monitorované strážnou službou alebo elektronicky. V druhom sa nesmie stavať a v treťom sa nesmú používať žiadne chemikálie alebo sa nesmie postaviť výroba, ktorá by mohla znehodnotiť zdroje.

Ako sú na tom vodné zdroje ako Sihoť alebo Šamorín?

Tam máme trošku komplikovanú situáciu. V tom, že BVS vedie dlhodobý urputný boj s developermi, ktorí by najradšej druhé a tretie ochranné pásmo zastavali. My sa však obávame, že takáto obrovská výstavba by v strednodobom horizonte mohla tento vodný zdroj znehodnotiť.

V Modre ste museli spustiť záložný zdroj. Aká vážna je tam situácia?

Dnes už bohužiaľ typická, pre celý región Záhoria aj okolie Karpát, keď vodné zdroje sú závislé od zrážok v zime. Snehová pokrývka historicky dotovala vodou naše vodné zdroje. V posledných rokoch pozorujeme to, že sa síce napĺňajú, ale v oveľa menšej intenzite. Druhá vec, čo s tým súvisí je, že nemáme úplne dobudovanú sieť. Hlavne v okolí Karpát a na Záhorí je to problém. Tam robíme zásadné investície miliónového charakteru, práve preto, aby sme dunajskú vodu dostali aj do týchto obcí. Chvíľku to však bude ešte trvať.

Hrozí podobná situácia aj niekde inde?

Robíme všetko pre to, aby sa to nestalo. Keď si však zoberieme, že polovica Záhoria je obývaná chatármi alebo novými výstavbami, kde dnes už dom bez bazénu akoby ani neexistoval. Príklad vidíme v obci Leváre, kde bol 50-ročný vodovod vo veľmi nevyhovujúcom stave. Rozhodli sme sa ho kompletne vymeniť. Rovnako máme viac obcí, kde hneď ako prišli teplé víkendy, keď sa Bratislavčania rozhodli ísť na chatu, polievať, napúšťať bazény, prišiel nával a voda netiekla, ako mala. Toto súvisí s tým, že objem vody vo vodojemoch môže byť dostatočný, ale prudké zvýšenie spotreby nie je súčasná infraštruktúra schopná zvládnuť.

Je sucho na Slovensku problém?

Je to problém. Keď si zoberieme región BVS, tak sme nikdy neboli zvyknutí na to, že v období tesne po zime – teda v apríli či máji – by bol problém s vodou. Za posledných päť rokov zaznamenávame čoraz viac problémov. Napríklad padá menej zrážok a v zime vôbec nesneží. Tým, že sa lokálne vodné zdroje veľmi rýchlo vyčerpajú, tak obnova vody pod povrchom nie je až taká rýchla. Obávame sa, že už nebude pravidlom to, že v okolí Bratislavy si skoro každý vyvŕtal svoju studňu. Musíme sa pozerať na to koncepčnejšie a položiť si otázku: Ako dostať vodu odtiaľ, kde je, kam ju potrebujeme?

Marian Repa aktual Čítajte viac Voda na prídel?

Čo to znamená?

Keď si zoberieme napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý meria veľkosť alebo výdatnosť zrážok, tak zistíme, že v priebehu roku objemovo prší približne rovnako. Ale objem, ktorý bol pred rokmi rozpočítaný do určitého časového intervalu. Napríklad za tri mesiace napršalo x centimetrov vody. Dnes je to rovnako, ale zhutnené do kratšieho časového okamihu. Keď si zoberieme dnes všetky lejaky a búrky, objemovo to môže byť ako pred desiatimi rokmi, až na to, že pred desiatimi rokmi padal pokojný plynulý dážď tri dni v kuse. Naše systémy vedeli všetko zachytiť. Dnes ten istý objem padne za pár hodín. To nám spôsobuje problém. Veľa vody natečie do kanalizácie a zvyšok ide ďalej cez krajinu. Voda stečie po povrchu preč a nenasiakne do podloží okolo a do studní teda nedoteká.

Počíta sa s týmto aj do budúcnosti?

Áno, bohužiaľ pracujeme s týmto výhľadom. Treba spraviť masívne investície.

Ako sa dá vyriešiť problém sucha?

Máme v zásade tri riešenia, ktoré sú skôr celospoločenského charakteru. Prvá vec je, že na celom území sme k dažďovým vodám vždy pristupovali s tým, že je to skôr problém ako riešenie. Treba sa zamyslieť nad tým, čo s dažďovou vodou. Napríklad urobiť si nádrž doma a nepoužívať na polievanie trávnika studňu. Čo sa týka nás vodárov, pokiaľ chceme zachovať hygienický štandard, sú riešením aj diaľkovody. Kvalitnú a preverenú vodu vyťažiť tam, kde sa dá, a potom zabezpečiť jej prenos tam, kde to potrebujeme. Prípadne vybudovať nové veľké vodné nádrže, ako sú na východe.

Peter Olajoš

Vyštudoval Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde sa stal doktorom práv. Z advokácie prešiel do energetiky. Pracoval v Slovenských elektrárňach, kde sa dostal až na pozíciu šéfprávnika ZSE. Na vysokých pozíciách pracoval v stredoeurópskej štruktúre farmaceutickej firmy Novartis. Neskôr pôsobil ako globálny manažér automototive spoločnosti Garrett Advancing Motion. Od roku 2019 sedí na stoličke generálneho riaditeľa a šéfa predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #voda #sucho #BVS
Flowers