2.Potrebuje Slovensko vyššie dane, aby dokázalo zostaviť rozpočet s plánovaným deficitom 2,4 percenta, ako nám kážu výdavkové limity?
Na dvojročný boj s vírusom sa vynaložili obrovské finančné prostriedky. Pandémia tak priniesla tlak na verejné financie. Verejný dlh narástol z 48 percent HDP v roku 2019 na 63 percent HDP v roku 2021.
Vojna na Ukrajine či rekordné zdražovanie v súčasnosti prinášajú ďalšiu potrebu výdavkov. „Popritom je však nutné myslieť na to, že konsolidácia verejných financií je stále dôležitou témou, čo je zdôraznené aj tým, že fiškálne pravidlá (výdavkové limity, dlhová brzda) čoskoro začnú (znovu) platiť,“ opisuje situáciu s verejnými zdrojmi Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľni. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií v dôsledku najmä vojny na Ukrajine.
Podľa rozpočtovej rady má aj schválený Matovičov balík negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií, čo môže znamenať opätovné posunutie do pásma vysokého rizika. Upratať verejné financie pomôžu schválené výdavkové limity, ktoré začnú platiť od roku 2023. Predbežne naznačujú pokles deficitu viac ako o polovicu. Z tohtoročných 5,1 percenta hrubého domáceho produktu by ročný rozdiel medzi príjmami a výdavkami mal poklesnúť viac ako o polovicu až na 2,4 percenta HDP.
Ďurana upozorňuje na to, že výdavkové limity nám kážu daňové nadpríjmy nepoužívať na financovanie nových výdavkov, ale na znižovanie deficitu. Podľa neho je rodinný balíček vzorovým príkladom takéhoto porušenia. Matovič totiž avizoval, že vyššie prídavky na deti by sa mohli zaplatiť z daňových nadpríjmov. Z rovnakých zdrojov chcela svoj protiinflačný návrh financovať aj SaS.
Čiže, dá sa splniť limit verejných výdavkov bez nových daní? Áno, ale iba v prípade, ak by sa daňové nadpríjmy nepoužívali na financovanie nových výdavkov ako je Matovičov miliardový balíček. Podľa Ďuranu by sa v takom prípade rozpočet dal dosiahnuť s deficitom 2,4 percenta aj bez zvyšovania daní.
Matovič verí, že rozpočet sa zostaví včas. Každoročné boje ministerstiev o finančné zdroje sa konajú každý rok na jeseň. V rozhovore pre denník Pravda povedal, že od januára sa vďaka dôchodcovskej inflácii dvihnú aj penzie. Odhaduje, že v priemere si polepšia dôchodcovia o zhruba 60 eur. „Priestor na šetrenie nevidím. Môj cieľ je, aby sme na budúci rok mali deficit asi rovnaký ako teraz,“ dodal v relácii Ide o Pravdu.