Ja som kritikom rodičovského bonusu. Ale nie preto, že sa mi tá idea ako taká nepáči. Ako výskumník vnímam rodičovský bonus ako experiment v reálnych podmienkach, ktorý testuje medzigeneračnú solidaritu medzi pracujúcimi deťmi a rodičmi na dôchodku. Mám však k nemu množstvo výhrad, ktoré sa pokúsim vysvetliť, aby sme mali možnosť ich identifikovať a odstrániť. Vytvára obrovské nerovnosti medzi ľuďmi a v zákone ponecháva množstvo diskriminačných vecí, ktoré je naozaj nutné vyriešiť pred zavedením do praxe. Robí z ľudí tri, štyri rôzne kategórie. Ako problematické a nie dosť vysvetlené vidím to, že sa štát vmiešava do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Štát chce hovoriť, kto má komu pomáhať a ako veľmi. Návrh ide príliš ďaleko do súkromných vzťahov, kde štát podľa môjho názoru ekonóma už nemá čo robiť.
Návrh predpokladá, že na Slovensku si členovia rodiny nepomáhajú. Toto však nikto nikdy nedokázal poriadnou štúdiou. Hovorí deťom, že sa o rodičov, ktorí ich vychovali, nestarajú. Mnoho ľudí by to mohlo dokonca uraziť. A pár výnimiek nemôže byť dôvodom na takéto plošné riešenia o obviňovanie pracujúcich detí z nezodpovednosti voči svojim rodičom. Ja jednoducho verím v slušnosť ľudí. Myslím, že o tom bude ešte dosť veľká debata. A to myslím najmä vo výskumnej a v akademickej komunite. Možno aj tento rozhovor napomôže, aby sme rozprúdili debatu nielen o zamýšľanom cieli, ale najmä o nezamýšľaných dôsledkoch.
Čiže ak sa to zavedie, každý sa bude musieť iniciatívne prihlásiť, ak nebude chcieť prispievať svojim rodičom?
Presne tak, do konca októbra to budete musieť nahlásiť Sociálnej poisťovni. Lenže potom sa vaši rodičia dozvedia, že ste im nechceli poslať peniaze navyše. Keď budete prispievať, oni sa presne dozvedia, koľko zarábate a kedy ste boli nezamestnaný. Ale je tu veľká skupina diskriminovaných rodičov, ktorí aj keď vás vychovali, nebudú môcť získať rodičovský bonus. Inak povedané, zákon im hovorí, že zle vychovali deti. Platí to o rodičoch, ktorých deti zomreli, pracujú v zahraničí, sú zdravotne postihnuté alebo vykonávajú povolanie vojaka a policajta. Toto všetko ostáva v návrhu reformy neošetrené.
Ročne má stáť štátnu kasu približne 250 miliónov eur? No minister Krajniak povedal, že dlhodobo rodičovský bonus zlepší verejné financie.
Len nábeh má stáť budúci rok viac ako 300 miliónov, ak bude vo výške 1,5 percenta zo mzdy a využijú ho všetci, ktorí majú naň nárok. Ďalšie roky to bude ešte viac, keďže bude rásť počet dôchodcov. Veľmi rýchlo sa dostaneme aj na dvojnásobok. To sú obrovské sumy, keď máme aj tak málo peňazí na dôchodky. Ale aby som to trošku odľahčil, viete, kedy sa to reálne stane prínosným k udržaniu dôchodkového systému? Najskôr vtedy, keď vymrú všetky Husákove deti, teda, keď umrie posledný z ročníka 1983. Dovtedy nie. Ľudí z našej generácie je extrémne veľa, keď pôjdeme do dôchodku, naše deti to jednoducho neutiahnu. To je ten finančný problém.
V Česku majú rodičovský, ale len pre matky. Je to podľa vás lepšie vyriešené?
Určite nie. Je to rozdávanie peňazí plošne, bez akéhokoľvek zmyslu. Chcú tým riešiť, že matky majú výrazne nižšie dôchodky preto, že v minulosti im za obdobie starostlivosti o dieťa neboli priznávané dôchodkové práva. Novela zákona o sociálnom poistení tiež rieši rodičovský bonus, lebo bol pridaný do ústavy, no opomína, že obdobie starostlivosti o dieťa nesmie mať vplyv na výšku dôchodku. To v zákone nenájdete. Matkám na materskej by sme mali konečne priznať, že čas na materskej sa im započíta do dôchodku a zarátame im za to obdobie do dôchodku pri mzde, akú mali pred materskou. Toto riešenie je overené vo výskumoch ako nástroj, ktorý funguje a nemá negatívny vplyv na ochotu mať ďalšie dieťa. Možno by sa týmto mechanizmom mohol uberať aj náš systém namiesto rodičovského bonusu. Ale to je môj názor vychádzajúci z výskumov. Ak máme pomáhať matkám, tak tento nástroj by bol účinnejší. Voľba nástroja je však na politikoch.
Rodičovský bonus, ktorý je v návrhu, ale pridáva peniaze navyše aj otcom, hoci oni krátený dôchodok nemajú. Ako to rezort práce zdôvodnil?
Neviem, ako to zdôvodňujú politici alebo rezort práce, ale poznatky politickej ekonómie to vysvetľujú priamočiaro. Ako kupovanie si hlasov voličov za verejné zdroje. Nepoznám štúdie, ktoré by to nazývali inak. Nepomáha to ani pôrodnosti, výskumov je k tomu veľa. Z výskumu realizovaného v krajinách V4 však zisťujeme, že 40 percent domácností si medzigeneračne pomáha už dnes, starí rodičia deťom, deti starším. Tieto výskumy skôr naznačujú, aby štát takúto solidaritu podporoval. Nepoznám teda vedecky overený dôvod, prečo by sa do týchto vzťahov mal vmiešavať štát. Ja som skôr zástanca systémových riešení, ktoré sa minimálne vmiešavajú do vzťahov v rámci rodín, ale aj firiem.
Na začiatku ste povedali, že ako experiment je rodičovský bonus zaujímavý. Ako by ste to nastavil vy?
Zaujímavý z výskumného hľadiska je z dôvodu, že cieli financiami na emotívnu stránku rozhodovania ľudí. Zároveň umožňuje sledovať, aké prerozdeľovacie mechanizmy sa aktivujú a kde tie peniaze naozaj skončia. Nepredpokladám, že všetko skončí v spotrebe. Značná časť skončí v úsporách vnúčat. Ako výskumník by som tomu experimentu trochu pomohol. Odstránil by som všetky aktuálne nerovnosti, aby nediskriminoval a mal naozaj všeobecnú platnosť. Potom by som celému mechanizmu dodal korenie v podobe dobrovoľnosti a spoluúčasti prispievateľov. Tak zistíme skutočné preferencie. Napríklad by som zaviedol pomer, že posielame päť percent, pričom maximálne 1,5 percenta nech ide z odvodov, 1,5 percenta musí pracujúce dieťa prispieť dobrovoľne, ktoré bude odpočítateľné z daňového základu a zvyšné dve percentá musí rodičom dobrovoľne prispieť dieťa navyše zo svojho disponibilného príjmu. A potom môžeme sledovať, aké budú deti solidárne s rodičmi. V každom prípade, predtým ako by som sa do tohto experimentu pustil, by som v prvom rade vyrovnal dôchodkový systém. Debata o reforme dôchodkového systému by teda mala vyzerať inak.
Ako?
Penzijná ekonómia hovorí, že reformu máte začínať od človeka, ktorého si predstavíme na dôchodku a ukážete mu, aký vysoký a z akých zdrojov bude mať dôchodok. Potom sa ho spýtame, či mu takýto dôchodok stačí na dôstojný život. Ak povie, že áno, môžeme okolo toho stavať dôchodkové piliere. Adekvátny dôchodok sa pohybuje niekde na úrovni 70 percent vašej poslednej mzdy. Tomuto cieľu by sme mali podriadiť stavbu pilierov. A ak pozrieme na očakávané výšky dôchodkov, tak dnešní dvadsiatnici, tridsiatnici ani štyridsiatnici nebudú mať zo základného systému adekvátne dôchodky.
Súčasná miera náhrady je približne na 45 percentách priemernej mzdy. Do budúcnosti to má klesať, dá sa tomu nejako zabrániť?
Ak dnešní dôchodcovia dostávajú priemerné dôchodky vo výške 45 percent priemernej mzdy, musíme povedať, že na základný systém je to relatívne dosť. Ale dnešní dôchodcovia nemali možnosť si dosporiť v doplnkových dôchodkových schémach. Základný systém nedokáže pri 24 percentách mzdy (oficiálne len 18 percent mzdy) zázraky. Preto by si mali dnešní pracujúci uvedomiť, ako dosiahnuť vyššiu mieru náhrady príjmu v starobe. Klesanie miery náhrady príjmu zo základného systému by sme mali využiť na jasnú stratégiu, ako pomôcť ľuďom vybudovať si dodatočný kapitál, ktorý bude slúžiť na dôchodku. Naozaj potrebujeme výraznú podporu súkromného sporenia. Je to nakoniec takto uvedené aj v ústave.
V hre je aj ďalšie zníženie odvodov, ktoré by posielali pracujúce deti svojim rodičom. Môže to klesnúť z pôvodne plánovaných päť percent na dve percentá dokopy pre obidvoch rodičov. S tým, že by deti posielali navyše časť peňazí zo svojej mzdy. Takto by to bolo v poriadku? Koľko by to stálo štátnu kasu?
Skôr to vnímam ako pokus o zvýšenie peňazí na rodičovský bonus vo forme kombinácie viacerých zdrojov. Dobrovoľnosť a spolufinancovanie by ukázali skutočnú solidaritu detí s rodičmi. Preto si myslím, že ak má rodičovský bonus prísť do praxe, nastavenie mechanizmu, kde časť ide z odvodov, časť z odpočítateľnej položky a časť z čistého príjmu, by mohol fungovať. Ale upozorňujem, že sa zameriavame len na jednu časť populácie. Ak to má byť proklamovaný systém troch grošov, nezabúdajme na deti. Preto by tento rodičovský bonus mohol smerovať aj na naše deti. Aj tým by sme mali povedať, že im pracujúci rodičia môžu prispievať na budúce dôchodkové zabezpečenie. Ak dokážeme rodičovský bonus skompletizovať na tri generácie – deti, pracujúci rodičia a rodičia na dôchodku, môžeme získať veľmi zaujímavý systém. Cenovka by bola podobná, ale bola by podmienená dobrovoľnosťou. Odmenou za to by bola zmena myslenia o zabezpečení na dôchodok.