Na Slovensku má Moskva stále veľa fanúšikov, ktorí sa domnievajú, že práve ona predstavuje reprezentanta tých správnych hodnôt. Žije sa však v Rusku lepšie ako na Slovensku a aká je tam životná úroveň v porovnaní so Slovenskom?
Rusi sa dožívajú nižšieho veku
Prvým ukazovateľom, ktorý nám môže priblížiť život na Slovensku a v Rusku, je očakávaná dĺžka života. Údaje z CIA The Factbook za rok 2021 ukazujú, že Na Slovensku to je 78 rokov a v Rusku 72 rokov. Ekonóm Martin Hudcovský Z ekonomickej univerzity poukazuje na ešte priepastnejší rozdiel medzi očakávanou dĺžkou života mužov medzi Slovenskom a Ruskom. U nás je to 74,5 roku zatiaľ čo v Rusku iba 66,6 roku. Priemer EÚ je 78,5.
„To je dosť extrémne nízke číslo u Ruska najmä preto, že majú obrovský problém so spotrebou alkoholu a tabaku,“ približuje. Z takej vysokej úmrtnosti mužov podľa neho plynie situácia, že na jedného dôchodcu v Rusku pripadajú viac ako dve ženy, u nás je to len 1,5. „To sa len tak niekde v rozvinutej ekonomike nevidí,“ dodáva.
Nie je práca ako práca
Z makropohľadu je podľa ekonomického analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne dôležitá nielen veľkosť ekonomiky, ale aj efektivita využívaných zdrojov, na čo dobre slúži ukazovateľ o produktivite práce. Jedným zo spôsobov merania je pozrieť sa na HDP na odpracovanú hodinu, kde vidíme, že Slovensko dosahuje vyššiu produktivitu práce na hodinu (36,4 dolára) než Ruská federácia (30,3 dolára). Ukazujú to údaje z databázy Medzinárodnej organizácie práce.
„Úlohu tu zohráva aj štruktúra ekonomiky, a teda aké činnosti sa v nej uskutočňujú, ale aj ich efektívnosť, zohľadňujúca napríklad využívané metódy a techniky výroby, technológie či inovácie,“ tvrdí analytik pre Pravdu. Tento ukazovateľ podľa neho do značnej miery zohľadňuje aj kvalitu pracovnej sily, keďže platí, že vzdelanejšia pracovná sila dokáže pracovať efektívnejšie, rýchlejšie, keďže má predpoklady na hľadanie vylepšení, nových postupov a inovatívnych riešení.
Ľudia si môžu u nás dovoliť viac
Iným ukazovateľom, ktorý nám napovie viac o rozdielnej životnej úrovni medzi týmito dvomi krajinami, je spotreba domácností na obyvateľa. Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV je to lepší agregát systému národných účtov ako hrubý domáci produkt, lebo sa týka spotreby domácností a nie napríklad štátu či zahraničia.
Ak by sme životnú úroveň merali týmto indikátorom, tak by životná úroveň na Slovensku v roku 2020 bola dvakrát vyššia ako v Rusku. „Hlavne za posledný mesiac od začiatku vojny sa tieto rozdiely zväčšujú, lebo podľa mojich odhadov sú dôsledky sankcií na Rusko desaťkrát silnejšie ako ich náklady v EÚ,“ tvrdí odborník pre Pravdu.
Operátor výroby zarobí 4-krát menej ako na Slovensku
Nízke ruské platy sú na tom po vojne ešte horšie. Analýza medzinárodného portálu Paylab.com informuje ako zasiahla padajúca hodnota rubľa ľudí na konkrétnych pozíciách a ako vyzerajú tieto zárobky v porovnaní napríklad so Slovenskom.
Ruské priemerné mzdy boli oproti európskym výrazne nižšie už pred vojnou na Ukrajine. Mzdové rozdiely sa pritom aktuálne výrazne prehĺbili. Ak by sa ruskí zamestnanci a zamestnankyne rozhodli zameniť si svoju výplatu na eurá, dostali by dnes až o zhruba štvrtinu menej ako pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Priemerný plat ruského výrobného operátora predstavoval pred vojnou 367 eur v hrubom. Po vojne sa jeho hodnota prepadla takmer o sto eur na 270 eur. „Platy ruských operátorov výroby sú dnes až štyrikrát nižšie, ako je priemerný plat týchto zamestnancov na Slovensku. Priemerná hrubá mzda u nás predstavuje podľa Platy.sk 1144 eur v hrubom,“ približuje Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia. Podobné platy ako výrobná pracovná sila majú v Rusku aj ľudia na pozícii sekretár/ka.
Výrazný rozdiel v platoch vidíme aj napríklad v informačných technológiách. Java programátor alebo programátorka v Rusku zarába 732 eur. Na Slovensku je to vyše 2200 eur.
Nerovnosť je v Rusku vyššia
Na to, aby sme zistili rozloženie bohatstva spoločnosti, sú potrebné spoľahlivé ukazovatele. Jedným z nich je napríklad takzvaný Giniho index. Ten môže dosahovať hodnoty od nuly až po 100. Čím je číslo bližšie k stovke, tým väčšia nerovnosť. Slovensko patrí v tomto ukazovateli medzi najrovnostarskejšie krajiny. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza napríklad Južná Afrika.
Nerovnosť je podľa tohto ukazovateľa v Rusku vysoká. Socio-ekonomický analytik Ján Košč zo združenia Pracujúca chudoba však upozorňuje, že tieto dáta môžu byť ešte prikrášlené aj z dôvodu, že o reálnych majetkoch ruských boháčov máme málo informácií.
Vo vzdelaní nás Rusi predbehli
Nie sú to len ekonomické ukazovatele, podľa ktorých sa dá porovnávať životná úroveň dvoch krajín. Ak sa pozrieme bližšie napríklad na index ľudského rozvoja tak zistíme, že Slovensko sa v ňom nachádza na 39. priečke, čím sa radí medzi krajiny s veľmi vysokým ľudským rozvojom. Rusko sa umiestnilo na 52. priečke. Údaje však zohľadňujú stav ešte pred pandémiou.
Index ľudského rozvoja obsahuje 14 ukazovateľov spojených s kvalitou zdravia, vzdelania a životnej úrovne. Je vypracovaný OSN a štandardne sa používa používa na meranie prosperity.
Pri kvalite zdravia sa skúma stredná dĺžka života v zdraví, počet lekárov a počet nemocničných lôžok. Vo všetkých troch ukazovateľoch sme na tom horšie ako Rusko. Na 10 tisíc obyvateľov máme na Slovensku menej lekárov ako aj nemocničných lôžok.
Pri kvalite vzdelávania sa sledujú okrem iného aj výsledky medzinárodného hodnotenia žiakov PISA, kde sa skúma čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť. Posledné dostupné údaje sú z roku 2018. Vo všetkých troch skúmaných oblastiach dosiahli ruskí žiaci lepšie výsledky. Výsledky tiež ukázali, že deväť rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom najvyspelejších krajín sveta v OECD.
Treťou oblasťou je životná úroveň, kde sa sleduje napríklad prístup obyvateľov na vidieku k elektrine, aký majú obyvatelia vo všeobecnosti prístup pitnej vode či k základnej hygienickej výbave, teda napríklad k splachovacím záchodom. V týchto ukazovateľoch je na druhej strane Slovensko úspešnejšie.
Len 76 percent ruskej populácie má prístup k bezpečným dodávkam pitnej vody, na Slovensku je to sto percent. Ešte menej, a to 61 percent Rusov, má prístup k základnej hygienickej výbave. Na Slovensku je to 83 percent. Ruskí obyvatelia na vidieku majú podľa údajov OSN všetci prístup k elektrine, podobne ako na Slovensko.