Ťažké časy môžu prinútiť politikov konečne reformovať. Všetky hrozivé momenty v slovenskej ekonomike pomohli k niečomu lepšiemu, hovorí Morvay. Napríklad kríza v roku 1999 tesne po páde Vladimíra Mečiara, keď sme mali recesiu. Vtedy sa povedalo, že sa musia urobiť reformy a zrazu to šlo.
Ľudia vidia, že extrémne rastú ceny energií, potravín či palív. Rozumiete požiadavkám, aby vláda kompenzovala tieto vysoké ceny?
Karol Morvay (KM): Rozumiem a je to aj legitímne. Vždy je ale lepšie pomáhať ohrozeným ľuďom cez príspevok, než by sme deformovali ceny cez stropovanie cien. Zastropovanie cien vždy prináša deformácie. Cena prestane byť informátorom o vzácnosti. Je tu na to, aby ukazovala, čo je ako vzácne.
Ak cenu zastropujete, tak stratí túto funkciu. Môže sa to vypomstiť tak, že zrazu na trhu môžu chýbať produkty, lebo ich nikto za tú zastropovanú cenu nebude chcieť dodávať. Ak by sme zastropovali napríklad ceny energií, tak sa ľahko môže stať to, že to priláka firmy s vysokou spotrebou energie. To nie sú firmy, ktoré potrebujeme, lebo sú to firmy s vysokou energetickou náročnosťou a to prináša aj ekologické problémy.
Karol Morvay a Martin Hudcovský z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Čo by sa ale stalo v prípade, ak by sme zastropovali ceny pohonných hmôt?
Martin Hudcovský (MH): V takom prípade by Slovensko muselo Slovnaftu kompenzovať stratu. Môže sa rozhodnúť, že svoje dodávky pohonných hmôt bude predávať niekde inde.
VIDEO: Stropovanie poškodí funkciu cien, treba pomáhať cieleneMôže si potom napríklad Slovnaft povedať, že odíde zo Slovenska? Veď to nie je také jednoduché.
MH: Nie, Slovnaft neprestane vyrábať, ale môže predávať na západné trhy, kde ceny budú vyššie. Zmeníme tak motiváciu hráča. Vytvorí to tiež zvláštny precedens, že potom štát cenu za akúkoľvek vec, ktorá bude drahá, môže zastropovať. Ak je sloboda podnikania, tak potom tu nemôže byť vytváraný strach, že ak nejaký produkt umiestnim na trh, tak príde štát a zastropuje cenu.
KM: Môže nastať podobná situácia, ako v Maďarsku, kde už čerpacie stanice zatvárajú a prosia ľudí, aby u nich ďalej netankovali. Vstupy im stále zo dňa na deň zdražejú, výstupy majú zafixované. Od istého momentu prestanú robiť biznis, lebo len prehlbujú stratu.
Čítajte viac Dodávky vzácneho plynu z Odesy a Mariupoľa skolabovali. Čo to znamená pre autá či počítače?
Ostaňme pri Maďarsku, kde majú zastropované ceny. Aký bude výsledok zastropovaných cien?
MH: Pre štát to bude znamenať výpadky v štátnych príjmoch.
Ale pre ľudí to bude znamenať nižšie ceny za pohonné hmoty.
MH: Ale zaplatia to v budúcnosti vo forme vyšších daní. Tá logika je taká, že aj dnešné opatrenia proti korone budeme splácať vo forme vyšších daní o 8 až 10 rokov.
Aké odporúčanie by ste teda dali vláde? Čo by ste vy urobili, aké kompenzácie na rast cien?
MH: Zvýšil by som dotáciu na verejnú dopravu a nechal by som cenu pohonných hmôt takú, aká je teraz. Aj ceny lístkov na mestskú dopravu pôjdu určite hore, lebo aj im stúpnu ceny za benzín či naftu. Takže aj ich bude treba kompenzovať. Spravil by som teda verejnú dopravu atraktívnejšou a osobnú dopravu by som nechal v štýle, že kto chce jazdiť a má na to, nech jazdí aj za vyššie ceny pohonných hmôt. To, že je cena vysoká, má naznačovať, že by sme sa mali obmedzovať v spotrebe palív.
KM: Dal by som kompenzácie hlavne tým ľuďom, ktorí to v tejto situácii potrebujú. Nemanipuloval by som s cenou, lebo s tým je problém. Dôchodcom či ľuďom v hmotnej núdzi by som napríklad poskytol energetický príplatok.
Ako by ste vypočítali tu kompenzáciu pre najslabších? Komu by ste ju dali a komu nie?
MH: Ja by som to urobil cez algoritmus, podľa počtu ľudí v domácnosti a o koľko sa im navýšili náklady. Spravil by som progresívnu pomoc. Napríklad rodič sám s dieťaťom by spadal do kategórie s najvyššou pomocou, dvaja partneri s dieťaťom by boli v nižšej kategórii. Dôchodcovia tiež nie sú homogénna skupina. Tiež sú tam tí s vyššími príjmami a takí, ktorí majú dôchodky nižšie. Spraviť teda taký mechanizmus na základe preddefinovaných kritérií.
Vychádza nám teda z toho to, že ideálne je cieliť pomoc na tých najslabších. Robí teda vláda v tomto smere dosť?
KM: Neviem vôbec o tom, že by sa niečo ako cielená pomoc chystalo. My ekonómovia sa zhodneme, že pomáhať treba radšej cielene, namiesto plošnej pomoci. Ale osobne som žiadne kroky vlády týmto smerom nevidel.
MH: Pri takejto situácii napríklad sledujem aj ostatné krajiny, ako pomáhajú. Teda, či na Slovensku ideme robiť precedens v pomoci, alebo už je v zahraničí vytvorený. Čokoľvek, čo by sme chceli vyplatiť navyše, tak by sme si museli požičať. Ak by sme boli jediní, tak by to mohol byť problém pre rastúci dlh. Ak to ale urobia všetci, tak všetkým rastie dlh a nominálne v dlhu rastieme všetci.
Spomína sa daňový bonus od 100 do 200 eur pre „pracujúcu chudobu“, teda ľudí s platmi do 600 eur. Pozdáva sa vám takáto myšlienka?
KM: V princípe to vyzerá byť v poriadku, ale tie proporcie sa zdajú byť nízke.
MH: Nepoznáme detaily návrhu, ale z toho, ako znie názov zamýšľanej pomoci, by v podstate štát oslobodil jeden mesačný plat z ročného príjmu toho človeka. Bude mať teda jeden príjem nezdanený.