Med je jedinečný prírodný produkt a včelárstvo špecifickým hospodárením na pôde. Kde stojí Slovensko v medzinárodnom meradle z hľadiska udržateľnosti včelárstva?
Keď sa porovnávame s českým, nemeckým, so švajčiarskym či s francúzskym včelárstvom, zistíme, že národná podpora je tam výdatnejšia. Rakúsko a Švajčiarsko sa vydali na cestu ekológie a produkcie biomedov. Bežné slovenské medy sú pritom na úrovni rakúskych a švajčiarskych. Na ekologický chov včiel máme vlastné, oveľa tvrdšie normy. V súčasnosti máme 65 včelárskych fariem, ktoré produkujú ekologický med, a to nie je ani jedno percento z celkovej produkcie.
Čím sa odlišuje prístup v definícii kvalitného medu na Slovensku a v alpských krajinách?
Naše medy sú lepšie preto, lebo slovenská norma na med pripúšťa 18 percent vody, zatiaľ čo štandardné európske normy až 20 percent. Slovenský med je hustejší, má aj zhutnenú vôňu a chuť, preto vyhráva na svetových výstavách. Naše medy sú vyzreté, v tom je ich prednosť. A pokiaľ ide o rakúsku či švajčiarsku produkciu, rozbory z laboratórií ukázali, že slovenský med obsahuje oveľa viac peľových zŕn, napríklad medovicové či lesné medy. Každý by čakal, že Švajčiarsko má pestrejšiu flóru ako Slovensko, ale nie je to pravda. Okrem toho naši včelári sú mimoriadne zdatní remeselníci.
Čím vynikajú oproti zahraničnej konkurencii?
Vieme vyrábať jednodruhové medy. V našej ponuke sú relatívne čisté repkové, agátové, lipové, slnečnicové medy. Relatívne čisté preto, lebo včely, samozrejme, zaletia pri zbere aj na iné kvety. Rakúski včelári bežne získavajú med počas celej vegetácie a potom na konci sezóny – na začiatku augusta – vytočia med z celého roka. To je technológia, ktorú používa aj Čína, USA, Kanada. V tom je Slovensko iné, pre konzumentov atraktívne a jedinečné.
Čo si máme predstavovať pod slovenským ekologickým medom a čo pod rovnakým z Rakúska?
Biomed, jedno, či je rakúsky, alebo slovenský, nesmie obsahovať stopy po agrochémii. Rakúska norma je oproti slovenskej mäkká. Slovenský ekologický med musí pochádzať z úľa, ktorý je natretý len ekologickou farbou, nesmie sa používať žiadna umelá hmota, na liečenie včiel sú dovolené iba ekologické prípravky. Produkcia medu sa veľmi prísne kontroluje, okrem iného med môže prísť do kontaktu len s antikorovým náradím, ktoré nepoškodzuje med. Ide teda o súbor prísnych pravidiel. Keby sme európske medy dali do radu, sme na prvom mieste, čo sa týka kvality medu.
A čo taký štandardný slovenský med, ktorý nie je vyrábaný v režime eko?
Väčšina slovenských víťazných medov zo zahraničných súťaží spĺňa normu ekologických medov, hoci nebola vyrobená v režime eko.
Z hľadiska zdravotných benefitov sa považuje repkový med za jeden z najlepších. Ako je to s repkou, ktorú spopularizovali politické diskusie?
Repka je fantastická rastlina. Obohacuje pôdu o fosfor, je výborná krmovina pre zvieratá, olejnina pre ľudí, dobrá predplodina pre obilie, ktoré je základom našej obživy. Repka je však citlivá rastlina. Od sejby po zber sa v konvenčnom poľnohospodárstve na Slovensku 8– až 10-krát strieka. Na jedného z jej nebezpečných škodcov, skočku, sa ešte nedávno používali teraz už zakázané neonikotinoidové prípravky. Morilo sa nimi repkové osivo. Neonikotinoid prechádza z rastliny šťavou až do kvetov. Včela neumiera hneď. Zákerný jed usmrtí včelu až po troch-štyroch týždňoch a umiera aj plod.
Zmenil sa prístup poľnohospodárov?
Zmenil sa a mení sa. Veľakrát sme počuli od agronómov, že pestujú repku bez postrekov. Majú na mysli, že nestriekajú v čase kvitnutia repky. Ide však o to, aby v poraste repky nebolo naládovaných šesť-sedem postrekov ešte z jesene, keď zakladali úrodu. Postupne sa prístup pestovateľov mení. Agronómovia vedia, že úrodu im zvyšujú aj včely opeľovaním. Objavuje sa však iný nebezpečný smer.
Aký?
Veľké osivárske firmy vyšľachtili samoopelivé odrody repky. Nemajú v kvetoch šťavu. Včely však vnímajú farbu a vôňu. Takýto porast je zákerný pre včely, pretože ich vyhladuje. Nie je to cesta pre rozumných poľnohospodárov a tobôž nie pre včelárov.
Akou cestou sa teda vydať, aby si polia, včely aj ľudia zachovali zdravie, aby naši potomkovia zdedili zdravú krajinu?
Sme veľmi radi, že Slovensko je súčasťou EÚ. Tá v novej poľnohospodárskej politike presadzuje myšlienku, že krajina by mala mať aj úhor, plochy pôdy, kde rastie spoločenstvo rastlín, ktoré poskytujú opeľovačom potravu a miesto na rozmnoženie. Bruselom predpísaný zelený úhor v rozsahu piatich percent je veľmi dôležitý pre krajinu. Keď si zoberieme, že Slovensko má zhruba milión hektárov ornej pôdy, potom 50-tisíc hektárov dá od jari do jesene potravu pre všetky živočíchy okolo nás, či už sú to spevavce, plazy, hmyz. Intenzívne poľnohospodárstvo síce produkuje efekt, zisk, ale nie dlhodobo, lebo pôda sa vyčerpáva a biodiverzita klesá. Dívajme sa spoločne – poľnohospodári aj včelári – dopredu s výhľadom desaťročí či storočí. Prežiť znamená postarať sa o biodiverzitu.