Teraz rezonuje kauza chystaného zákona o ochrane zvierat z dielne poslancov OĽaNO. Rozpútala sa okolo neho nečakane ostrá diskusia. Prečo? "Lebo znenie zákona môže veľmi negatívne ovplyvniť budúcnosť včelárstva,“ hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák.
Zdá sa, akoby zákon o včelách zamrzol. Niektorí poslanci OĽaNO zvažujú podávať trestné oznámenia, vravia, že nijaké ustanovenia zákona o ochrane včiel neexistujú, na druhej strane zväz má vážne výhrady k uniknutým informáciám aj k odbornosti navrhovateľov. Ako sa vlastne veci majú?
Včelári by privítali, keby všetko malo svoj poriadok. Nech páni poslanci a poslankyne vytvoria zákon na ochranu domácich spoločenských zvierat, nech zakážu ohňostroje, delobuchy na Silvestra. No nech včely a zákony o nich radšej prenechajú odborníkom. Nech sa s nimi radia. Ide o ľudí z výskumu, univerzít, šľachtiteľov včiel, veterinárov, a najmä tých, čo vďaka dlhoročnému včeláreniu rozumejú hospodárskemu významu včely medonosnej. Nazdávame sa, že súčasná "včelia“ legislatíva je dostatočná a nevidíme dôvod, prečo zaraďovať včely medzi obľúbené domáce zvieratká. Trápia nás vážnejšie včelárske problémy, ako tie, ktorými sa zaoberajú niektorí zákonodarcovia.
Čítajte viac Komu uleteli včely: poslancom či včelárom?
Viete si predstaviť, ako viesť vecnú diskusiu?
Áno. Napríklad poslanci, ktorí pripravujú zákon, by mali verejne vyhlásiť, že nechcú regulovať včelárstvo počtom včelstiev na štvorcový kilometer, alebo že neobmedzia kočovanie a premiestňovanie včelstiev za opeľovaním a pastvou. Kočovanie má tradíciu a hospodársky význam. Tiež nech sa nemiešajú do šľachtenia. Nech jednoducho každý robí to, v čom sa vyzná. Potom sa vieme pokonať aj verejne ospravedlniť za ostrejšie slová. Veľmi vítame vyhlásenia, že včelárov chcú podporovať a pomáhať zelenými pásmi pre opeľovače vo veľkých blokoch polí. Naša doterajšia skúsenosť je však iná, prevažujú sľuby, čakáme teda na skutky. Máme veľkú podporu ľudí, ktorí si kupujú náš med a ostatné výrobky. Kvalitou sú najlepšie na svete.
Ktorá autorita by mohla do sporu vstúpiť ako mediátor?
Napríklad profesor Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan. Reprezentujú z jednej strany odborné znalosti, skúsenosť, z druhej zmysel pre pragmatizmus, a najmä môžu využiť potenciál inštitúcií, ktoré riadia. Dosť dobre nechápem, prečo včely tak priťahujú ľudí, ktorí s nimi nemajú prakticky nič spoločné.
Má význam regulovať hustotu včelstiev?
Nie, nemá to žiadne vedecké opodstatnenie.
Čo je potom za tým návrhom?
Zdá sa mi, že ide až o snahu obmedzovať niekoho na ústavnom práve vlastniť majetok – zvieratá. Vychádza sa z mylnej predstavy, že včelár je osoba, ktorá vlastní nejakého živočícha, ktorý slúži na výrobu medu a ostatných sprievodných produktov, ktoré vysoko speňažuje. Človek naozaj chová včely kvôli medu, najčistejšej prírodnej potravine. Včelári so včelami však tvoria ojedinelé spoločenstvo. Včelári milujú svoje včely možno viac ako niekto psy či kone. No dobre, nesúperme v prejavoch odovzdanosti svojim miláčikom. Isté však je, že rodiny včelárov sa prispôsobujú životu včiel, nechodia na dovolenku, keď sa treba starať o včely. V chovoch hospodárskych zvierat ide o prejav nadštandardnej starostlivosti, o údel a spôsob života, ktorý neprijme a neunesie každý človek. Včelár sa najprv pozerá, čo potrebujú včely, až potom zvažuje, čo potrebuje on. V tomto sú včelári striktní. Sú nositeľmi hodnôt, ktoré v rôznych podobách vstúpili do našich životov.
Napríklad?
Med, medovina, včelia materská kašička, propolis sprevádzajú človeka po celý život – v dobrých časoch i v núdzi. Na Vianoce dávame deťom medový krížik na čelo, medovým týždňom vravíme medové preto, lebo sa mladomanželom dávala piť medovina a odovzdával hrniec medu, aby boli zdraví a mali veľa detí. Po smrti včelára sa ide včelám poklopať na úľ, a oznámiť, že ich včelár umrel. Medovníkové srdcia sú prejavom lásky, sviečky zo včelieho vosku symbolom ochrany pred živlami. Je veľa frazeologizmov aj iných príkladov úzkeho prepojenia života ľudí so včelami.
Čiže aj pripravovaný zákon, v ktorom sa vraj uvažuje o optimálnom zaťažení územia včelími úľmi, je ťahaním medových motúzov popod nos?
Keď si vydelíme 340-tisíc včelstiev rozlohou Slovenska, teda 49-tisíc štvorcovými kilometrami – vyjde nám sedem včelstiev na štvorcový kilometer na Slovensku. Lenže nie každá plocha sa dá využiť na včelárenistvo, napríklad vodné plochy alebo štíty Tatier, takže relatívne je to okolo osem včelstiev na štvorcový kilometer. Keď si predstavíme, že na opelenie sadu jabloní alebo repky treba minimálne štyri včelstvá na hektár, čo je stokrát nižšia plocha ako štvorcový kilometer, vari pochopíme, o čo ide. Keby mali dnes chované včely pozberať nektár z kvetov všetkých agátov, ktoré rastú na Slovensku, nestačili by na to. Tieto reštrikcie sa majú týkať najmä začínajúcich včelárov. My chceme, aby sa krajina zveľaďovala a vytvárali sa čím ďalej lepšie podmienky pre včely a včelárov, a nie aby sa obmedzovali.