Tieto fondy totiž v minulom roku klesli o 0,18 percenta až 3,95 percenta s priemerným znehodnotením na úrovni 1,28 percenta. Inflácia, ktorú Štatistický úrad SR vykázal za minulý rok vo výške 3,2 percenta, stratu sporiteľov v garantovaných fondoch ešte viac prehĺbila.
Negarantované akciové, indexové a zmiešané fondy aj po zohľadnení rastu cien sporiteľom v minulom roku, naopak, zarobili. Priemerné zhodnotenie v týchto fondoch dosiahlo 16,82 percenta, po zarátaní inflácie vo výške 3,2 percenta tak negarantované fondy penzijné úspory reálne zhodnotili o 13,62 percenta. Len jediný z dvanástich negarantovaných fondov v minulom roku znehodnotil, a to o 10,54 percenta. Po zohľadnení inflácie tak sporitelia v tomto fonde vlani stratili 13,74 percenta. Zvyšných jedenásť negarantovaných fondov však vykázalo zhodnotenie od 7,60 percenta po 28,73 percenta, po započítaní inflácie tak tieto fondy reálne zarobili 4,4 percenta až 25,53 percenta.
Čítajte viac Zdražovanie bude zrýchľovať, tvrdia analytici. Kedy príde zlom?
Vláda by podľa ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka (Sme rodina) nemala direktívne nariadiť presun sporiteľov z garantovaných dlhopisových fondov do negarantovaných akciových alebo indexových fondov. Ako uviedol na minulotýždňovej tlačovej besede, hodnota akcií je v súčasnosti na vrchole a obáva sa toho, že by akciové trhy mohli po presune sporiteľov do negarantovaných fondov výraznejšie klesnúť.
„Čo ak zletia akcie nadol o 20 percent päť minút po tom, čo štát nariadi sporiteľovi, aby previedol povinne svoje úspory, kto potom bude za to zodpovedný?," spýtal sa minister práce a sociálnych vecí. O presune úspor z garantovaných do negarantovaných fondov sa podľa neho vo vládnej koalícii diskutuje. On sa radšej prikláňa k tomu, aby vláda pristúpila k mediálnej kampani o tom, že dlhopisové fondy síce znamenajú istotu, ale v porovnaní s akciovými a indexovými fondmi v nich sporiteľ prerába. O presunutí úspor do rizikovejších fondov by mal podľa Krajniaka slobodne rozhodnúť každý sporiteľ sám. „Musí to urobiť ten človek, sú to jeho peniaze, nemôže to za neho urobiť štát," dodal.
Ku koncu minulého roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo 1 milión 700-tisíc ľudí. Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa nachádzali úspory 928,1 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 313,9 tisíca ľudí, viac ako 180,1 tisíca sporiteľov si zvolilo rastový fond a 25,9 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v zmiešanom fonde. V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu vlaňajška 250,8 tisíca sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť zo zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.
Kým celkový počet účastníkov druhého piliera stúpa, počet sporiteľov, ktorí investujú v dlhopisových fondoch, postupne klesá. Ku koncu roka 2020 malo v dlhopisových fondoch svoje penzijné úspory uložených 970,5 tisíca ľudí, ku koncu minulého roka to bolo spomínaných 928,1 tisíca sporiteľov. Ku koncu roka 2020 tak bolo v konzervatívnych fondoch 59 percent z celkového počtu sporiteľov, ku koncu vlaňajška tento podiel klesol na 54,6 percenta.