Pokračovanie článku: Ekonóm Baláž: Matovičova reforma? 2,6 miliónom ľudí sa čiastočne uľaví, budú mať viac peňazí

Aj na toto by sme ale potrebovali na Slovensku určité reformy. Ako hodnotíte doterajšie reformy?

Tu hovoríme o pláne obnovy, ktorý má dve časti, reformy a peniaze. Peniaze sú balík asi 5,6 miliardy eur, čo sa zdá veľa, no keď sa to rozloží naprieč rokmi, nie je to zasa obrovská suma. Omnoho zásadnejšie sú práve tie reformy. Tie ako krajina nutne potrebujeme, aby sme sa neocitli na úplnej periférii Európy. A to teraz netvrdím, že keď ich všetky implementujeme, budeme zrazu vyspelou krajinou a dostihneme Nemecko či Česko. Na to nemáme, veď naposledy sme robili väčšie reformy pred 20 rokmi za Mikloša. No aspoň neklesneme ešte nižšie.

Ktoré oblasti potrebujú zmenu najviac?

Môžeme sa na to pozerať podľa príslovia: ľudia hlasujú nohami, idú tam, kde je lepšie. Podľa mňa je najakútnejšia reforma školstva, od najnižšieho stupňa až po univerzity. Koľko študentov ročne odíde za hranice? Prečo odchádzajú, ak máme také skvelé školy? A pritom, keď sa opýtate vysokých škôl, tvrdia vám, nie, ony nechcú reformy, nepotrebujú ich. A že už dupľom im nikto nemá hovoriť, čo a ako majú učiť. Lenže vysoké školy sú platené z mojich aj z vašich daní. A tak ako mám právo očakávať niečo od vlády, ktorá je platená z mojich daní, malo by to platiť aj pri školách. Ak počítam len s absolventmi denného štúdia a vynechám externistov, tak každý tretí slovenský študent si robí vysokú školu v zahraničí. Tak asi máme s kvalitou domácich škôl vážny problém, nie? Lenže to naše inštitúcie nechcú ani pripustiť.

Je školstvo jediné?

Ďalšie je zdravotníctvo, tam reforma prešla len s odretými ušami. Lenže iná cesta nie je. Keď vytvoríte nejaké prostredie, ľudia sa v ňom zabývajú. Zistíte si, kde sa dajú získať peniaze, ako si život čo najviac zjednodušiť a nechcete si zabehnutý systém meniť. Lenže potom začnete stagnovať. Reformná jeseň je marketingovým názvom, no pre nás sú tie zmeny nevyhnutné. Nemôžeme mať v každom meste špičkovú nemocnicu so všetkými špecialistami, keď štát nemá dosť lekárov. Chápem, že pre starostov alebo primátorov je bolestivé vysvetľovať to voličom, no aj oni by mali chápať, že pre nich ako pacientov je lepšie, keď ich operuje lekár, ktorý ročne spraví 400 operácií, ako ten, ktorý ich spraví 20. Takisto je úplne normálne, aj vo svete, že za špeciálnymi zákrokmi vycestujete.

A čo napríklad hovoríte o plánoch na daňovo-odvodovú reformu, o ktorej sa tiež veľa hovorí?

Pozerám sa na ňu ako na materiál, vypracovaný tímom odborníkov na ministerstve financií, nie len dielo samotného ministra. Reakcie verejnosti boli rôzne, médiám sa reforma nepáčila, keďže väčšina novinárov pracuje na živnosť a ich sa to dosť dotkne. Lenže tá reforma je aj o iných zmenách a ako celok začína dávať systém do poriadku. Odborné komentáre k reforme boli väčšinou pozitívne. Prečo? Ak by sa tá reforma uskutočnila, slovenský daňovo-odvodový systém by sa priblížil k tým, čo sú zabehnuté vo vyspelých krajinách. U nás je napríklad veľmi zaťažovaná práca. Zamestnanec na plný úväzok odvedie štátu polovicu svojej ceny práce. V ekonomike ich máme 2,6 milióna a týmto ľuďom keď sa aspoň čiastočne uľaví, ostane im povedzme 4 alebo 5 percent z príjmu naviac, pocíti to celá ekonomika. Ľudia budú mať viac peňazí, budú viac míňať, podporia spotrebu.

A čo živnostníci? Nie je tá reforma na nich príliš tvrdá?

Živnostníkov máme okolo 320-tisíc, to je omnoho menej ako zamestnancov. Nechcem byť na nich zlý, chápem, že podnikanie je náročné, nemajú automaticky dovolenku, poistenie v nezamestnanosti, ručia celým svojím majetkom. Lenže dodnes platili len veľmi nízke dane a odvody. Ale takto štát nedokáže fungovať, nie je to udržateľné. Preto si myslím, že tá medzera medzi objemom daní, ktoré platia zamestnanci, a tým, čo platia živnostníci, by sa mala znížiť, aby nebola taká obrovská, ako dnes.

Ako hodnotíte zmeny navrhované pre firmy?

Za dôležitú zmenu pre podniky považujem podporu inovatívnych technológií. Teda nové stroje, softvéry a podobne si podľa návrhu budú môcť firmy odpočítať z daňového základu až do výšky 50 percent. To je skvelá vec, pretože ich konečne motivujeme, aby to dnešné múzeum strojárenstva premenili na modernú európsku ekonomiku. Ako môžeme dobiehať vyspelé štáty so zastaranými technológiami? V dnešnej dobe si už nemôžeme dovoliť súťažiť so zahraničím nízkymi daňami či nízkou cenou práce. Musíme súťažiť inováciami. A práve tá podpora odpisovaním je mimoriadne dôležitá.

Vladimír Baláž

Narodil sa v roku 1961. V rokoch 1985 – 1989 vyštudoval Ekonomickú univerzitu. Od roku 1989 pracuje v Prognostickom ústave SAV. Pôsobil aj na britských univerzitách v Exeteri, Londýne a Surrey. Špecializuje sa na medzinárodnú mobilitu osôb, národný systém výskumu a inovácií a behaviorálnu ekonómiu.

© Autorské práva vyhradené

90 debata chyba
Viac na túto tému: #úroky #zdražovanie #rok 2022
Flowers