Ekonóm Baláž: Matovičova reforma? 2,6 miliónom ľudí sa čiastočne uľaví, budú mať viac peňazí

Inflácia je nepríjemná pre spotrebiteľov a pre dôchodcov. Ak majú peniaze v banke uložené na nulových úrokoch, peniaze im prakticky požerie, tvrdí ekonóm z Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž, s ktorým sa Pravda zhovárala o tom, čo nás čaká v roku 2022.

02.01.2022 15:26
Vladimir Balaz, Vladim?r Bal??, Foto:
Ekonóm Vladimír Baláž
debata (90)

Z každej strany vidíme a počúvame, ako všetko dražie, začiatkom roka 2022 má inflácia dosiahnuť 6 až 7 percent. Prečo sa to deje?

Ešte začiatkom roku 2021 bola inflácia mimoriadne nízka, okolo 0,7 percenta. Postupne išla v priebehu roka nahor, až dosiahla 5,6 percenta. To je jav, ktorý nie je pre Slovensko unikátom, je typický pre celý svet, USA, Európsku úniu.

Ľudovít Ódor Čítajte viac Viceguvernér NBS Ódor: Dôchodkový systém? Ide o miliardy eur, pre mňa je to katastrofa

Prečo teda ceny stúpajú?

Deje sa to, keď priveľa peňazí naháňa málo tovaru. Kupujete napríklad vodovodnú batériu, ktorá stojí sto eur. No ak u konkurencie batérie na skladoch nemajú, alebo ich je málo, obchodník, ktorý ich má, využije príležitosť a cenu zvýši. Toto sa stalo aj vo svete. Moderná ekonomika funguje na globálnych dodávateľsko-odberateľských reťazcoch. Napríklad si vezmite telefón Apple, ktorý je vyrobený v Číne, no súčiastky naň pochádzajú zo 43 krajín a z 214 tovární. V skrini môžete mať tričká vyrobené v Číne, Bangladéši, v Indonézii. Topánky máte tiež pravdepodobne šité vo Vietname alebo na Taiwane. Veľké množstvo tovarov alebo komponentov jednoducho pochádza z Ázie, kde je lacnejšia práca a výrobné náklady. Dlhé roky to fungovalo, pretože ak by sme to všetko chceli vyrábať u nás, ceny by boli omnoho vyššie. Lenže pandémia tie reťazce narušila.

Ako?

Niektoré nákladné prístavy museli byť uzatvorené, spomalila sa ich prevádzka. Napríklad pod Šanghajom je hlavný kontajnerový prístav pre celú Čínu a odtiaľ cestujú kontajnery s tovarom do Rotterdamu, ak je to pre Európu, alebo do Los Angeles pre USA. Taká loď pláva 25–30 dní. Pred krízou stála takáto preprava jedného kontajnera okolo 2 000 dolárov. Lenže keď cez pandémiu prístav zatvorili, stalo sa to isté, ako keby ste zatvorili náhle diaľnicu. Premávka, čiže dodávky sa prerušili a začali sa kopiť tak, ako autá v kolóne.

Lenže ekonomika sa už začala rozbiehať. Znamená to, že už je všetko v poriadku?

Hoci sa teda neskôr cesta opäť otvorila, ten rozbeh do pôvodného plynulého tempa nejaký čas trvá. A kolóna sa nerozjazdila doteraz. Lode sa po celom svete hromadia, v Amerike dokonca do vykladania kontajnerov zapojili aj armádu. Potom sa zasa zistilo, že chýbajú vodiči kamiónov, ktorí by tovar rozvážali ďalej. Nestalo sa teda doslova, že by sa ten tovar nevyrobil, iba sa zasekol. A doprava kontajnera, ktorá kedysi stála 2 000, sa predražila na 14 400 dolárov. To pociťujeme ešte aj dnes. Dodávky meškajú, kopia sa, tovaru je málo, a preto je čoraz drahší.

Ako dlho to ešte potrvá?

Poruchy budú pretrvávať, kým sa tie dodávateľsko-odberateľské siete nestabilizujú. Kým tak nie je, vyhráva ten, kto zaplatí viac. Preto očakávam, že ceny budú rásť aj naďalej. Ustálenie tej rovnováhy potrvá určite ešte niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Podobne je to aj s cenami energií. Keď pandémia zastavila ekonomiku, firmy nakupovali málo ropy, preto bola lacná. Potom sa výroba rozbehla, s ňou aj dopyt a ceny máme vysoké.

Čo s tým môže spraviť štát? Majú zmysel regulované ceny, dotácie a podobne?

Do určitej miery to môže pomôcť, hlavne sociálne slabším či domácnostiam, v prekonávaní tých nepríjemných následkov. Ako keď dostanete covid a dáte si liek proti horúčke. Teplotu vám zníži, no chorobu nevylieči. Pomohlo by, keby sa zvýšili dodávky ropy, elektriny, plynu. Lenže tie neviete vyrobiť vo väčšom množstve zo dňa na deň.

Vráťme sa ešte k inflácii. Na zvyšovanie cien už reagujú aj kľúčové svetové banky, hovoria o zvyšovaní úrokov. Čo to znamená pre budúcnosť?

Tri najvýznamnejšie banky v tomto ohľade sú Bank of England, americká FED a Európska centrálna banka. Tie majú za úlohu jednak rozvíjať ekonomiku, ale aj, ak je príliš prehriata, nejakým spôsobom zasiahnuť a tie procesy spomaliť. Na to majú rôzne nástroje, úroky sú len jedným z nich.

Aké sú ďalšie?

Napríklad to slávne tlačenie peňazí. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie. To funguje nasledovne: keď vám predám hodinky, vy získate tovar (hodinky) a ja peniaze. To robí aj centrálna banka. Štát, alebo nejaká firma vydá dlhopis a centrálna banka ho kúpi. Banke ostane dlhopis, do danej ekonomiky sa dostane cash, peniaze v elektronickej podobe. Takýto nástroj funguje už od roku 2009. Do ekonomiky sa púšťajú peniaze, aby sa povzbudila ekonomická aktivita. Teraz, keď je ekonomická aktivita stúpa a je vysoká inflácia, prvé, čo centrálne banky spravia, je, že zmiernia to tlačenie peňazí. Nezastavia ho úplne, ale zmiernia ho – budú nakupovať menej dlhopisov a do ekonomiky sa dostane menej peňazí.

© Autorské práva vyhradené

90 debata chyba
Viac na túto tému: #úroky #zdražovanie #rok 2022
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy