Toto je to, čo aktuálny rozpočet nehovorí. Ak odpoviem na otázku, tak poviem len svoj názor. V tom je realita rozpočtu, ktorý definuje, že bude treba konsolidovať v roku 2023 a 2024 a označuje aj sumy. Ale neobsahuje konkrétne opatrenia, ktoré definujú, čo a ako sa bude škrtať. Chýbajúca konkretizácia jednotlivých škrtov v rokoch 2023 až 2024 je dôvod, prečo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) označila za realistický len budúcoročný rozpočet. To znamená, že „hrajú“ príjmy, výdavky a ciele. Rozpočty na 2023 a 2024 RRZ označila za nerealistické preto, lebo stanovujú ciele na znižovanie deficitu, ale nehovoria, ako sa k tomu dostaneme, teda chýbajú konkrétne opatrenia.
Dala si vláda v tomto smere dostatočne ambiciózny cieľ?
Myslím si, že áno. Lebo už v roku 2023 rozpočet hovorí, že deficit bude nižší ako tri percentá. To je úroveň, keď nerastie štátny dlh. Ambície pre roky 2023 a 2024 sú správne. Problém vidím v prenesení ambícií do reality.
Odkaz ministra financií Igora Matoviča pre kolegov vo vláde je, že sa treba správať zodpovedne a bude viac peňazí. Chce, aby sa prijal zákon o výdavkových limitoch, dlhovej brzde a stabilný zákon o dôchodkoch. To sa žiaľ nepodarilo. V čom bol problém?
Nie je dohoda. Pán minister pôvodne avizoval, že keď nebude dohoda na troch reformných bodoch, tak deficit 4,94 percenta HDP sa zníži na 4,3 percenta. Je to určitá forma vydierania koaličných partnerov. Zároveň ale pochopil, že nie je schopný to realizovať. Aby sme sa dostali k deficitu 4,3 percenta, tak na ministerstve financií by musel vzniknúť pozmeňovací návrh, ktorý škrtá 500 miliónov výdavkov, a musí ho predložiť v pléne nejaký poslanec za OĽaNO. Ešte sa nikdy nestalo, aby sa pri schvaľovaní rozpočtu v NR SR znižoval deficit. Väčšinou to funguje opačne. Minister financií úplne správne pochopil, že by sa pokúšal o precedens, ktorý nemá obdobu. V každom prípade spomínané financie sú alokované vo všeobecnej pokladničnej správe, a teda v moci ministra financií. Avizoval, že ich uvoľní až vtedy, keď vzniknú konkrétne reformné dohody. Tento postup rešpektujeme a považujeme ho za správne riešenie. Uvoľnenie peňazí za reformy je správny prístup.
Na čom teda stroskotalo schvaľovanie tých troch kľúčových reforiem?
Nestihla sa nájsť dohoda. Strana SaS výdavkové limity podporuje, rovnako ako dôchodkovú reformu. Aktuálny stav je, že sa snažíme zaviesť výdavkové limity, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Aby sme dostali prvý balík peňazí, tak ich musíme schváliť ako jeden z míľnikov, ktoré sme si stanovili. Toto všetci vnímame. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa presunul na februárovú schôdzu, kde by sa mal schvaľovať.
Na čom to teda padá, kto je proti schváleniu? Hovoríte, že strana SaS s tým problém nemá…
Všetky strany hovoria, že výdavkové limity potrebujeme. No zároveň má každá iný pohľad na samotné detaily.
Stihnú sa výdavkové limity schváliť načas, aby sme neprišli o prvú platbu z plánu obnovy v objeme vyše 458 miliónov eur?
Som presvedčený o tom, že sme schopní dosiahnuť dohodu pri výdavkových limitoch. Verím, že vo februári ako koalícia budeme schopní novelu schváliť. Vo februári bude ultimátny termín, keď by sa to malo schváliť, tak dúfam, že sa to aj podarí.
Poďme na ďalší bod, ktorým je dlhová brzda. SaS dlhodobo hovorí, že ak sa schváli dlhová brzda, tak sa musí aj daňová. Prečo strana tieto dve veci podmieňuje?
Všetci sa vieme zhodnúť na tom, že zavedieme malou novelou len výdavkové limity. Potom druhá vec je veľká novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde je aj dlhová brzda. Tam sme aj za zavedenie daňovej brzdy, pretože považujeme za dôležité, aby štát garantoval občanom, že nad stanovený limit už nebude zvyšovať dane. V tom je zmysel daňovej brzdy, že bude definované, akú maximálnu časť hrubého domáceho produktu môže štát chcieť od ľudí vo forme výberu daní a odvodov. Alebo inak povedané, že štát nebude znižovať štátny dlh zvyšovaním daní.
Čo to teda v praxi znamená?
Konsolidovať verejné financie sa dá dvoma spôsobmi. Buď cez zvyšovanie daní, touto cestou ide väčšina krajín v Európe. My hovoríme, že ak chceme byť konkurencieschopná ekonomika, tak nemôžeme zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie nad únosnú mieru. Druhý spôsob konsolidácie je škrtanie výdavkov, teda cesta zefektívnenia fungovania štátu. Toto je cesta, ktorú presadzuje strana SaS. Teda menší štát, ktorý efektívnejšie funguje. To je princíp daňovej brzdy, že vám neumožní chýbajúce peniaze získavať dodatočnými daňami, ale treba sa venovať riadeniu výdavkov, aby boli čo najmenšie. To je naša zásadná podmienka a červená čiara. Ak ideme robiť novelu o rozpočtovej zodpovednosti, trváme na tom, že jej súčasťou má byť aj daňová brzda.
Koalícia sa však na začiatku dohodla, že dane sa zvyšovať nebudú. Prečo to teda považujete za potrebné presadzovať aj vo forme zákona?
Programové vyhlásenie je len manuál, čo chceme robiť. Ciele sa však musia preniesť do reality. Ak prenesieme záväzok, že dane sa nebudú zvyšovať, do daňovej brzdy, a teda do ústavného zákona, splnili sme sľúbené. Ono to je tak, že jedna daň sa môže zvýšiť, ale iná daň sa musí potom znížiť a celkovo daňovo-odvodové zaťaženie nesmie rásť. Toto je naša predstava, zabezpečiť, aby sa záväzok dostal do ústavného zákona. Ak príde iná vláda a bude chcieť zvyšovať dane, bude to mať ťažšie. Najskôr bude musieť prelomiť ústavnou väčšinou tento zákon.