Najlacnejšie mäso zdražuje. Hydinári volajú o pomoc

Za posledných päť rokov stúpla spotreba hydiny z 20 na 28 kilogramov. Teraz má byť drahšia. Nie o pár drobných, ale možno až o desiatky centov. Hydinári hovoria, že sú len pár krokov od zastavenia nerentabilnej výroby.

, 01.10.2021 17:03
hydina, skoly Foto: ,
debata (7)

Žiadajú, aby im obchod pridal za kurčatá 10 až 20 percent a súčasne vláda cez štátnu pomoc poskytla podpory, aké dostávajú zahraniční konkurenti. Ani to však vzhľadom na celosvetový rast cien krmív, energií a miezd zrejme nezabrzdí rast cien. Nielen kurčiat, všetkých potravín.

Slovenskí producenti najdiétnejšieho a súčasne najlacnejšieho mäsa, ktoré bolo dostupné aj nízkopríjmovým vrstvám obyvateľstva, podišli k priepasti. Na rastúcej spotrebe hydiny, ktorú ešte zvýraznila pandémia koronavírusu, nič nezarobili a ich straty idú do státisícov eur.

rodina, obchod, potraviny, nákup, zálohovanie Čítajte viac Keď to dokážu reťazce v Rakúsku či Nemecku, prečo nie u nás? Povinná slovenská vlajka na potravinách je proti pravidlám

Smotanu zlizla komplexnejšie a viac dotovaná zahraničná konkurencia, ktorá bola na pultoch lacnejšia. Aj preto Slováci jedia viac hydiny od poľskej, českej a už aj ukrajinskej konkurencie. Upozornil na to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Ako to v praxi funguje?

Na trhu sa nesúperí len efektívnosťou a kvalitou produkcie, ale aj tým, koľko podpôr nalejú národné vlády do výroby jednotlivých potravín. Brusel podporuje liberalizáciu obchodu s potravinami a zvýhodňovanie domácich potravín zakazuje, súčasne však pripúšťa, aby členské krajiny realizovali tzv. štátnu pomoc. Za tejto situácie vyhrávajú producenti, ktorým pod zámienkou rôznych zooveterinárnych a fytosanitárnych (rastlinolekár­skych) opatrení pomáhajú peniaze z národných rozpočtov.

Zdroje, ktoré zboku natečú raz do hydinárstva, inokedy do mliekarstva, zeleninárstva či ovocinárstva, sa stávajú jazýčkom na váhach, ktorý rozhoduje, na čiu stranu sa prikloní priazeň obchodníkov a tým aj spotrebiteľov. Lebo čo veľké reťazce nakúpia, to spotrebitelia kú­pia.

Kto a ako hýbe trhom

V januári minulého roka, tesne predtým, ako Slovensko upadlo do pandemicko-ekonomickej krízy a chaotického vládnutia, Brusel odsúhlasil Bratislave pre hydinársky sektor štátnu pomoc. Nebola malá, podpora mohla ísť až do 10 miliónov eur.

V skutočnosti však dosiahla slovenská štátna pomoc len necelé tri milióny eur, čo ani trochu nestačilo na zahraničnú konkurenciu. Česi naliali do hydinárstva takmer 20 miliónov eur. V praxi zo znamenalo, že kilogram českého kurčaťa bol štátom podporený sumou bezmála 10 centov. O to lacnejšie ich mohli českí hydinári predávať. Obchod si, prirodzene, objednával české alebo nie menej dotované poľské kurčatá. Domáci trh začala plieniť aj ukrajinská konkurencia.

Ukrajinci s lacným obilím a ešte lacnejšou pracovnou silou dostali možnosť vyvážať hydinu bez cla na trhy EÚ. Urobili to šikovne. Neďaleko Galanty v Salibách postavili závod na porciovanie kurčiat a časť hydiny, ktorá mala ísť do západnej Európy, sa dostala cez tzv. prebaľovacie firmy na slovenský trh. Všetko v súlade s pravidlami, akurát že slovenským hydinárom začala horieť pôda pod nohami.

Situáciu, ktorá na trhu nastala – niečo obdobné sa deje na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami – charakterizoval hydinár Ivan Gróf slovami, že Slovensko už dávno nie je krajinou výrobcov potravín, ale obchodníkov. Im najviac vyhovuje celosvetovo liberalizovaný trh s potravinami, ktorý, mimochodom, stále umožňuje aj dovoz brazílskej hydiny do Európy. Rady po nej siahajú slovenské jedálne.

Veľké peniaze sú lacnejšie

Pokrytie slovenského trhu hydinou z domácich chovov kleslo k 42 až 47 percentám (merané zastúpením na pultoch). Sú to dáta z prieskumov agopotravináskej komory a nemajú rastúcu, ale skôr klesajúcu tendenciu. Ak Ivan Gróf hovoril o tom, že karty v biznise s potravinami miešajú obchodníci, mieril predovšetkým na to, že kurčatá sa stali jednou z kľúčových potravín nasadzovaných do akcií, teda zliav. Tie dokážu dokonale pomútiť hlavy slovenským spotrebiteľom.

Fenoménom doby sú akcie a kto z dodávateľov sa nechytá na zľavy, dostáva sa mimo hry. Len sporadicky podľa Grófa vznikajú situácie, keď reťazce žobronia o slovenskú produkciu. Stalo sa to v roku 2017 počas fipronilovej kauzy, ktorú spôsobili Holanďania, keď nedovoleným prípravkom zbavovali nosnice parazitov. Grófovi vtedy zavolali z verejnoprávneho rozhlasu, prečo vraj nepredávajú vajíčka do jedného z najväčších reťazcov.

„Svätá prostota. Roky nás ignorovali a vozili vajcia z celého sveta. Náhle sme boli žiaduci aj žiadaní, no len čo sa situácia upokojila, opäť sa všetko zopakovalo,“ opísal zážitok Gróf. Dodal, že teraz sa vozia na Slovensko vajcia nielen z Litvy, ale dokonca aj zo Španielska.

„Ak toto je rozumná európska agrárna politika, hlásatelia ktorej radi rozprávajú o znižovaní uhlíkovej stopy, potom sa kdesi stala veľká chyba. Systém je antisociálny, vyraďuje z hry lokálnych slovenských producentov, ktorých hydinové mäso a vajíčka sú najčerstvejšie, vyrobené pod stálym veterinárnym dohľadom. Nerozumiem tomu, je to Kocúrkovo nie v slovenských, ale v európskych rozmeroch,“ komentoval aktuálny stav chovateľ Gróf.

Hydinári upozornili, že náklady na krmivá stúpli o 20 percent, čo zdražilo výrobu brojlerov o osem centov na kilogram. Súčasne im stúpli mzdy o desať percent, na prelome rokov porastú náklady o ďalších sedem centov na kilogram a hoci tohto roku predávali kurčatá drahšie o dvanásť percent, stále im chýba sedem centov na to, aby sa dostali, ako sa vraví, do 0:0. Žiadajú štát o podporu, aby neutralizovali výhodu konkurencie.

Ilúzie a realita

V podobnej situácii ako hydinári je vlastne celý agrosektor. Na stretnutí s ovocinármi minister Samuel Vlčan do médií povedal, že pomoc je vyplácaná kontinuálne. Uznal, že dlhšie obdobie sa nevyplácali investičné podpory na projekty. A dôsledok? V Česku pribúdajú nové farmy. Na Slovensku horko-ťažko rekonštruujú staré objekty. Na rozhýbanie kľúčových potravinových vertikál plánuje Vlčan poskytnúť 170 miliónov eur potravinárom a 159 miliónov poľnohospodárom.

Pánboh zaplať za tieto peniaze, ale to, čo pýtajú všetci potravinári, je vyššia štátna pomoc. Práve ňou súperia jednotlivé agrokomodity na trhu EÚ, ale aj vnútri krajín medzi sebou. Zrejme nastane nepríjemná selekcia, niekomu áno, niekomu nie. Slovensko je v kliešťach – na jednej strane potrebuje modernizovať a na druhej ešte podporovať vyrábanú produkciu.

„Nedávajte podporu na hektár, ale na tonu jabĺk, podporiť treba produktívnosť, a nie extenzitu vydávanú ešte za ekológiu,“ uviedol na margo potrieb farmárov ovocinár Marek Šály.

A späť k hydine. O budúcnosti tohto sektora, ktorý bol kedysi výstavnou skriňou agropotravinárstva, rozhodne podľa predsedu SPPK Emila Machu to, od koho nakúpia obchodníci hydinu. Či uprednostnia lacnejšiu zahraničnú pred zatiaľ menej dotovanou slovenskou, len aby udržali nezmyselne nízke ceny na pultoch.

Potraviny v očiach spotrebiteľov začali strácať skutočnú hodnotu. Upozornila na to rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Klaudia Halászová. Je to okrem iného dôsledok akciových nákupov, ktoré vedú k zavádzajúcim predstavám o reálnej cene potravín. Ľudia si nakúpia viac rožkov, stačí jeden cent dole z ceny. Keď stvrdnú, vyhodia ich. Takí sme.

Potravinári hľadajú spojencov v spotrebiteľoch. Kupujte menej a kvalitnejšie, neplytvajte, obrátil sa na nich s výzvou Emil Macho. Za nakupovaním je však zložitejší mechanizmus, ľudia podliehajú emóciám, ktoré vyvolávajú preškrtnuté cenovky, vôňa čerstvo dopekaného pečiva, hoci upečeného zo zmrazeného cesta dovezeného z diaľav. Obchod vie, ako hrať na city.
BBC nakrútila seriál o modernej výrobe potravín, ktorý ukazuje, ako sa rodí a čo všetko stojí za potravinovým mainstreamom. Veľká časť britskej populácie je obézna, slovenská tlstne očividne. Ľuďom treba otvárať oči, čo jedia, ako nakupujú, za čo míňajú peniaze. Problém teda nespočíva len v ekonomike výroby, dotáciách, ale je podstatne širší. Kto však dnes ovplyvňuje vedomie spotrebiteľov: štát, vedci a odborníci či rôzni pseudopotravinoví mesiáši na blogoch? Naša doteraz blahobytná doba je mimoriadne turbulentná.

Čo znamená potravinová sebestačnosť

Schopnosť krajiny efektívne dorobiť pre ňu v typických prírodných podmienkach dosť vlastných potravín. Teda pokryť spotrebu obyvateľstva z vlastných zdrojov. Napríklad pri hydine vyrobiť všetko kuracie mäso, čo zjeme, doma.

Slovensko, to dokáže už len v obilí, cukre, vo vajíčkach, v jačmennom slade. Stratilo sebestačnosť v bravčovom a hydinovom mäse, ovocí aj zelenine. Je to dôsledok rozpadu domáceho potravinárskeho priemyslu, úpadku živočíšnej výroby, orientácie na vysokomechanizované pestovanie obilnín, olejnín a kukurice. Krajina žne trpké plody 30 rokov trvajúceho zápasu o kapitálové ovládnutie družstiev a sprivatizovaných podnikov. Napriek postupujúcej klimatickej zmene vlády sa spoliehajú na dovozy prebytkov, a nie na posilnenie domácej výroby.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #mäso #hydinári
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy