Pridrahí pracovníci na Slovensku? Hrozba konca lacnej pracovnej sily udrela rýchlejšie, ako sme čakali

Čoraz častejšie používajú predstavitelia firiem argument, že pracovná sila na Slovensku sa už stáva drahou. Iste, je drahšia ako napríklad v krajinách juhovýchodnej Európy. Ale problém je vážnejší: V istom zmysle sa slovenský pracovník stáva pridrahý už aj v porovnaní s vyspelejšími ekonomikami. Aj pri jeho nižšej mzde. Ako je toto možné?

02.09.2021 12:08
TON -2 ohybanie dreva je narocna praca Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (93)

Karol Morvay je externý prispievateľ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník.

Ťažko sa počúva takýto argument v krajine, ktorej ekonomická konkurencieschop­nosť po desaťročia stála na tom, že mzdová úroveň bola nízka v pomere k produktivite práce. Tak napríklad v roku 2007, pred nástupom finančnej krízy, sa zo 100 eur pridanej hodnoty vytvorenej pracovníkom v priemyselnej výrobe SR použilo na jeho mzdu (+ odvody) v priemere asi 45 eur. V Rakúsku to bolo v tom čase 52 eur a v priemere za 15 vyspelejších krajín EÚ to bolo 61 eur.

Karta sa obrátila

Jasná konkurenčná výhoda v prospech Slovenska. Ak preskočíme do momentu tesne pred koronakrízou, posledné údaje za rok 2019 hovoria o obrátenom obraze: Zo 100 eur pridanej hodnoty, ktorú pracovník v priemysle SR vytvoril, sa na úhradu jeho mzdových nákladov použilo 63 eur. V rakúsku 58 eur, v priemere za pôvodnú EÚ 15-tku 61 eur. Takýto výrazný zvrat asi málokto predvídal.

V nižšie zobrazenom grafe máme podiel nákladov práce (mzdy + odvody) na pracovníkom vytvorenej pridanej hodnote. V ľavej časti grafu môžeme sledovať „tradičný“ obraz, v ktorom sú čísla v SR výrazne nižšie ako v priemere EÚ 15, ale nižšie aj v porovnaní so susednými krajinami V4.

V období 2014 – 2015 prichádza zlom a hodnoty za SR odvtedy silno rastú. Rastú nad úroveň ostatných krajín V4 aj priemeru pôvodnej európskej pätnástky (v nej sú tie vyspelejšie ekonomiky EÚ, bez bývalých socialistických krajín).

Cesta k „pridrahému“ pracovníkovi: Akú časť pracovníkom vytvorenej pridanej hodnoty tvoria náklady jeho práce? (údaje v percentách, v priemyselnej výrobe)

Cesta k „pridrahému“ pracovníkovi: Akú časť... Foto: ZDROJ: Vlastné výpočty podľa údajov Eurostatu
Cesta k „pridrahému“ pracovníkovi: Akú časť pracovníkom vytvorenej pridanej hodnoty tvoria náklady jeho práce? Cesta k „pridrahému“ pracovníkovi: Akú časť pracovníkom vytvorenej pridanej hodnoty tvoria náklady jeho práce?

Poznámky: Počítané ako pomer priemernej odmeny zamestnanca a produktivity práce. Produktivita práce počítaná pridaná hodnota na pracujúceho.

Tlačíme na rast miezd – ale pri zaseknutej produktivite

Pritom už dlho sa v ekonomických debatách objavovalo varovanie pred stratou tejto tradičnej konkurenčnej výhody ekonomiky SR. Tieto varovania už vyznievali ako fráza, ale v období posledných približne piatich rokov sa „hrozba“ až prekvapujúco rýchlo zrealizovala.

Realitou sa stalo niečo predtým ťažko predstaviteľné: pri vytvorení 100 eur pridanej hodnoty pracovníkom priemyslu v SR sa použije na jeho mzdy a odvody viac ako v ekonomicky vyspelejších krajinách EÚ. Tak je potom zamestnanec na Slovensku z pohľadu firiem pridrahý, aj keď má mzdu nižšiu ako jeho západoeurópsky kolega. Je pridrahý vzhľadom na slovenskú úroveň produktivity práce.

Menším problémom v tomto príbehu je samotný rast úrovne miezd. Tie rástli jednak kvôli vyššej vzácnosti, miestami až nedostatku vhodných pracujúcich. Ale rástli aj kvôli administratívnym opatreniam vlády. V čase, keď mzdy prirodzene rástli, vláda ešte vynucovala ďalší ich rast cez skokovité úpravy minimálnej mzdy alebo cez zvyšovanie príplatkov k mzde. To všetko viedlo k „vytláčaniu“ ziskov. Pre ilustráciu: V období 2014 – 2019 sa pri zvýšení tržieb o 100 eur v priemyselnej výrobe SR zvýšil objem vyplatených miezd o 20,6 eur, ale zisky súčasne klesli o 2,8 eur. To nemôže byť dlhodobo udržateľné.

Náročnejšou časťou problému je, že sa na dlhšiu dobu zasekol rast produktivity práce (pridaná hodnota tvorená v priemere jedným pracovníkom). Tak sa stalo, že rast miezd bol výrazne rýchlejší ako rast produktivity práce. Spomalenie produktivity je celoeurópsky problém, na Slovensku sa však prejavil obzvlášť výrazne.

Z toho ale vyplýva, že energiu treba sústrediť na podporu produktivity: cez lepšiu infrakštruktúru, podnikateľské prostredie, výskum a vývoj, vzdelávanie či podporu investícií. Vyššia produktivita neznamená vyššie pracovné nasadenie pracovníka. V modernej dobe sa dosahuje lepším výrobným programom, lepšími technológiami, či lepšou organizáciou. A samozrejme ľahkým prechodom pracovníkov od nízkoproduktívnych činností k vysokoproduk­tívnym.

Aj takéto argumenty treba brať do úvahy pri debatách o minimálnych mzdách. Tlačiť na skokovité zvyšovanie minimálnej mzdy v čase veľmi problematického vzťahu medzi mzdami a produktivitou je na Slovensku až príliš politicky ľúbivé. Tvorba podmienok pre uvoľnenie zaseknutej produktivity je síce racionálnejšia téma, ale menej politicky predajná.

© Autorské práva vyhradené

93 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #pracovná sila
Flowers