Jedným z mladých ľudí, ktorému bývanie v takzvanom „mama hoteli“ vyhovuje, je aj Matej z Ružomberka. „U rodičov mám svoje pohodlie a komfort. Lepšie sa mi šetria a odkladajú peniaze. Ďalší dôvod, prečo stále s nimi bývam, je aj to, že s mojím platom si neviem predstaviť živiť kompletne celú domácnosť,“ hovorí pre Pravdu 27-ročný mladík. Svoju rolu v jeho rozhodovaní hrá aj životný štýl. „Nemám v pláne sa viazať, pretože chcem odcestovať zo Slovenska a skúšať nové veci,” vysvetľuje svoje dôvody.
Príčin, prečo mladí odchádzajú z domovov až po tridsiatke, je viacero. Všetky sa točia okolo jedného a toho istého problému – vlastného bývania. Analytička 365.bank Jana Glasová hovorí, že významným dôvodom zostávania s rodičmi sú vysoké ceny nehnuteľností v porovnaní s našimi priemernými platmi. "Kúpiť si vlastné bývanie je preto pre mladých ľudí naozaj náročné a bez hypotéky sa zväčša nezaobídu. Okrem toho platy mladých ľudí, často absolventov bez praxe, sú pomerne nízke v porovnaní s ľuďmi, ktorí už majú nejaké roky odpracované a majú skúsenosti.”
Čítajte viac Ceny elektriny rapídne rastú. Sulík prezradil, o koľko si priplatíme, mimoriadnu schôdzu nepodporí
Na druhej strane mladí ľudia v Dánsku, Luxembursku a vo Švédsku sa veľmi ponáhľajú a od rodičov sa sťahujú medzi prvými v EÚ. Napríklad Švédi už vo veku 17,5 roka.“ Severské krajiny sú skrátka iné v mnohých pohľadoch a ťažko sa hľadá jednoznačný dôvod. Môže za tým byť celospoločenské vnímanie, resp. tlak, že nie je korektné žiť s rodičmi po skončení strednej školy. Mladí ľudia sa snažia čo najskôr nájsť prácu a financovať si svoj život sami. Chcú byť samostatní po každej stránke. Všetko má aj druhú stránku a skorý odchod od rodičov nie je vhodný pre každého Švéda. Jednou z tienistých stránok je nárast počtu liečených na psychiatrické ochorenia v skupine od 16 do 24 rokov,” hovorí odborník na financie z Katedry podnikových financií na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavel Škriniar.
S problémom nájsť si vlastné bývanie súvisia aj úspory. "Po skončení školy mladí ľudia bežne nemajú dostatočné úspory na riešenie otázky bývania, a to ani v kombinácii s hypotékou. Na hypotéku tiež treba mať istú výšku príjmu, ktorá v prípade čerstvých absolventov nemusí byť dostatočná,” tvrdí pre Pravdu Škriniar.
Nie všetkých mladých možno hádzať do jedného vreca. Patrícia z Dolného Kubína sa od rodičov odsťahovala pár dní po skončení vysokej školy. "S financiami mi nik nepomohol, aj keď sú nájmy drahé a popri škole som si nevedela našetriť, situáciu som zvládla,“ tvrdí 26-ročná dievčina. „Myslím si, že mladí sa teraz dosť často aj vyhovárajú, na zlé finančné podmienky, pretože im pohodlie domova vyhovuje. Začiatky boli aj pre mňa ťažké. No postupne som si vybudovala svoj život a kariéru,“ dodáva.
Nájomných bytov je málo
Prakticky všetci odborníci oslovení denníkom Pravda poukázali na to, že pre mladých je náročné zaistiť si vlastnú strechu nad hlavou. Myslí si to aj Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investmensts. „Je za tým nepomer reálnych miezd a cien nehnuteľností,“ hovorí. Zároveň je podľa neho slabá ponuka nehnuteľností na kúpu či prenájom.
To, že bývanie v prenajatom nemá u nás ani tradíciu, ani nie je rozvinuté, dokazujú aj štatistiky z Eurostatu. Podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje deväť percent, čo je pri porovnaní s ostatnými krajinami veľmi nízke číslo. Na porovnanie, priemer európskej dvadsaťsedmičky je tridsať percent. V Nemecku či Dánsku býva v prenajatom dokonca 50, respektíve 45 percent z celej populácie.
Čítajte viac Plán obnovy je nastavený ekologicky. Železničná doprava je hudbou budúcnosti, tvrdí Heger
Nájomné byty na Slovensku majú vo väčšine prenajímatelia v súkromnom vlastníctve. V našej krajine nie je vo veľkom rozvinutý trh s nájomnými bytmi, tvrdia analytici. „Bývanie v nájomných bytoch je na Západe v oveľa výraznejšej miere podporované zo strany štátu a samospráv, preto je to pre ľudí často finančne výhodnejšie ako kúpa vlastnej nehnuteľnosti,” poznamenala Jana Glasová. Nájomné byty podporované zo strany štátu a obcí u nás sú prevažne poskytované pre sociálne slabšie vrstvy. „V západných krajinách nájomné byty často vo veľkom stavajú mestá a obce a sú určené pre všetky vrstvy obyvateľstva,” dodala analytička 365.bank.
Na Slovensku sa témy nájomného bývania chytila strana Sme rodina. Sľubuje do roku 2030 vystavať stotisíc nájomných bytov. Zatiaľ s plánmi narazila na koaličných partnerov a predložený zákon v gescii vicepremiéra Štefana Holého sa niekoľkokrát prerábal. Debata o ňom by mala pokračovať na septembrovej schôdzi parlamentu.
Aké môže byť riešenie?
Jedným z riešení pre dvadsiatnikov je začať myslieť na úspory v relatívne mladom veku. „Úspory, ktoré budú v kombinácii s hypotékou postačovať na zadováženie si bývania a jeho zariadenia, v ideálnom prípade je dobré tvoriť si päť až šesť rokov. Ak si tento čas spočítame s vekom odchodu do školy, dostávame sa k veku spomínaných tridsať rokov,” uviedol Škriniar.
Ďalej dodáva, že jedným z riešení by mohol byť už spomínaný podnájom. No pripomína, že úspory by neputovali na vlastný účet, ale na účet prenajímateľa, čím by sa vytvoril začarovaný kruh.
Ďalšie riešenie by podľa Mateja Horňáka, experta na analýzu trhu a klientsku skúsenosť pre Slovenskú sporiteľňu, mohlo byť zvýšenie dostupnosti nájomného bývania s trhovým regulovaným nájmom. To umožní osamostatnenie sa nielen mladým ľuďom, ale napríklad aj osamelým matkám s deťmi.