Lektor kritického myslenia: Lotéria je ďalší Matovičov výstrel do tmy

Kde podľa vás u ľudí pramení odpor k očkovaniu?

Je to kombinácia niekoľkých faktorov. Nepodceňoval by som evolučné nastavenie ľudskej mysle, ktoré nám našepkáva, aby sme si do seba nedali len tak niečo pichnúť. Napokon, vyhýbame sa aj bodavému hmyzu. Druhý problém súvisí so všeobecnou krízou dôvery. Ľudia neveria elitám, politikom, lekárom či vedcom. Neveria celosvetovej vedeckej komunite, a preto neveria ani tomu, čo nám ponúka. Tretím faktorom je skutočnosť, že politici bojujú proti očkovaniu a snažia sa tak získať politické body. Vedia, že očkovanie je dobrá vec, ale pritom hovoria opak. Je to smutné.

Prečo táto téma v súčasnosti tak polarizuje spoločnosť?

V prvom rade by som rád povedal, že očkovanie je dobrá vec. Pozitívne efekty sú obrovské pre množstvo ľudí. Spomeňme si napríklad na detskú obrnu. Ak sú teda ľudia, čo si hovoria antivaxeri, tak ja som vaxer. Som fanúšikom očkovania, pretože zjavne a výrazne pomáha ľudstvu. Na svete sa zaočkovali proti covidu už dve miliardy ľudí, takže je zrejmé, že aj vakcíny sú bezpečné. To sú fakty. A prečo polarizujú spoločnosť? Polarizácia spoločnosti súvisí rovnako s krízou dôvery v inštitúcie a s dezinformáciami, ktoré túto krízu prehlbujú.

Mal by štát povinne očkovať v mene ochrany zdravia? Urobili politici na začiatku chybu, že vakcinácia nie je povinná?

Najskôr by bolo dobré zadefinovať si, čo je povinné a dobrovoľné očkovanie. Tu je najdôležitejšou otázkou, aká forma sankcie príde, keď sa nedám zaočkovať. Dnes síce máme povinné očkovanie napríklad u detí, ale keď rodičia nedajú svoje deti zaočkovať, nejdú predsa do väzenia. Zaplatia pokutu a možno im dieťa v budúcnosti nezoberú do škôlky či do letného tábora. Táto forma sankcie sa teda veľmi nelíši od toho, ako je to nastavené v novom Covid automate. Očkovanie proti covidu sa síce volá dobrovoľné, ale sankcie sa svojou silou dosť podobajú. Je teda ťažké povedať, čo je dobrovoľné a čo povinné. Malo by sa očkovanie nazývať povinným? Na to na Slovensku zrejme nie je vôľa, aby spoločnosť takéto povinné očkovanie prijala. Ale podobne to je všade vo svete.

Igor Matovič chce pomocou očkovacej lotérie a sprostredkova­teľského bonusu zvýšiť zaočkovanosť ľudí. Ako hodnotíte tento nápad?

Vo všeobecnosti máme na Slovensku problém s tým, že nerobíme politiku na základe dát. Robíme veci, ktoré niekomu len tak napadnú, často aj na zvýšenie svojej popularity. Sú to výstrely do tmy. Práve Igor Matovič má za sebou takúto dlhú sériu výstrelov do tmy. Od celoplošného testovania, ktoré nezabránilo druhej vlne, vítania ruskej vakcíny Sputnik na letisku až po jeho televíznu šou. Už len to, že je pod týmto nápadom podpísaný Igor Matovič, tak to vo mne vzbudzuje krajnú nedôveru.

Podľa mnohých je očkovacia lotéria s peňažnými výhrami nastavená historicky bezprecedentne.

Peniaze rozdávané v lotérii predsa nie sú majetkom vlády ani Igora Matoviča. Sú nás všetkých. Ministerstvo financií a vláda majú povinnosť preukázať, že tie peniaze boli využité účelne a efektívne. A predstava, že ľudia budú sedieť pred televízorom, sledovať šou a čakať na heslo do lotérie, vzbudzuje silný dojem, že ide skôr o zvyšovanie sledovanosti danej relácie či zvyšovanie popularity Matoviča, než účelné vynakladanie prostriedkov. Druhou vecou je, že dôkazy o fungovaní lotérie nie sú silné. V americkom štáte Ohio bola lotéria a jej výsledky ukázali, že nemala žiadny zásadný vplyv na zaočkovanosť.

Vypočul podľa vás Matovič skôr rady marketérov pred odborníkmi pri lotérii?

Áno a robí to opakovane. V prvom rade mu ide o vlastnú popularitu.

Kedy je diskusia s antivaxermi podľa vás prínosná a kedy už zmysel nedáva?

Presvedčeného antivaxera nepresvedčíte. Je ale dosť možné, že sa budú dívať iní ľudia, ktorí môžu váhať. A presne o túto skupinu ide. Pri väčšine závažných otázok je to tak, že 10 percent je radikálne za, 10 percent proti a zvyšných 80 percent váha alebo nemá jasný názor. O túto skupinu ide, pretože oni idú za tým najsilnejším hlasom. Keď necháme antivaxera samého v téme, aby mohol ohlupovať dav a ťahať ho za sebou, tak ho naozaj utiahne. Má teda zmysel zabojovať o mlčiacu väčšinu.

Trpíme na Slovensku efektom nadmernej sebadôvery? Narážam na známy Dunningov-Krugerov efekt. Teda, že najmenej kvalifikovaní ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti a tí najkvalifikovanejší ich zase často podceňujú. Je to fenomén dnešnej doby na Slovensku?

Nie som si tým úplne istý. Určite tento efekt existuje, ale neviem, či na Slovensku je výraznejší ako niekde inde. Skôr by som povedal, že nie. Čo sa ale zdá a je to aj sociologicky dokázané, že na Slovensku, ale aj v ostatných postkomunistických krajinách trpíme malou dôverou voči ľuďom či autoritám. Človek, ktorý nedôveruje vedcom, politikom, inštitúciám, policajtom či prezidentke, sa nestáva ostražitejším a múdrejším, ale zraniteľnejším. Nemá odkiaľ čerpať rozumné informácie a svoju dôveru niekomu venovať potrebuje. Tak ju venuje prvému populistickému spasiteľovi, ktorého stretne. Toto je teda podľa mňa hlavný problém a treba budovať dôveru v spoločnosti.

Budú politici zodpovedať za svoje rozhodnutia počas pandémie?

Zaujímavou otázkou pre mňa bude, ako a nakoľko budeme vyžadovať zodpovednosť od ľudí, ktorí nás viedli pandémiou. Keď napríklad niekto naozaj vie, že by sme sa mali všetci zaočkovať, ale pre svoje politické prežitie či 15 minút slávy tvrdí opak, tak pre mňa je to podobné ako závažný zločin. Nakoniec tie kauzálne skutočnosti nikto nevystopuje, ako napríklad keď niekto umrel pre toto rozhodnutie politika. Ale to nerobí vinu menšou. To bude otázka, ako sa s tým ako spoločnosť vysporiadame.