Približne tretina ľudí znížila frekvenciu nakupovania a pätina obmedzila spotrebu. Spolu tak zmenila svoje nákupné správanie viac ako polovica spotrebiteľov. Vyplýva to z prieskumov agentúry Focus z novembra 2020 a z júna 2021 na vzorkách viac ako 1000 respondentov realizovaných pre výskumný tím vedcov z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Slovenskej akadémie vied. O výsledkoch výskumu TASR informoval František Križan z Prírodovedeckej fakulty UK.
Z porovnaní údajov zistených počas pandémie s údajmi z januára roku 2018 okrem iného vyplýva, že sa pri nákupe potravín, drogérie a iných tovarov bežnej spotreby znížil na približne 25 % z pôvodných 40 % počet zákazníkov, ktorí nakupovali v hypermarketoch. Naopak viac zákazníkov pritiahli supermarkety a menšie samoobslužné obchody.
Nižšiu frekvenciu nákupov, no s rovnakým celkovým objemom ako pred pandémiou, uviedlo v novembri minulého roka 34 % respondentov a v júni 30 % opýtaných. Svoju spotrebu, a tým aj nakupovanie, podľa aktuálnych júnových údajov obmedzilo 22 % obyvateľov Slovenska. Nakupovanie v štýle, keď sa z viacerých menších nákupov stal jeden veľký, bol príznačný najmä pre domácnosti s čistým mesačným príjmom 1800 eur a viac. Spotrebitelia z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur počas pandémie obmedzili svoju spotrebu a celkovo nakupovali menej.
Snahu niektorých domácností o predzásobenie sa tovarom pre obavy z jeho možného nedostatku vedci označili za fázu „panickej spotreby“. Panický nákup mal vplyv na dočasný nedostatok niektorých tovarov. V novembri 2020 nakupovalo do zásoby 33 % spotrebiteľov, v júni 2021 takto nakupovalo 36 % spotrebiteľov na Slovensku, pričom ženy nakupovali do zásoby viac ako muži. Vo zvýšenej miere nakupovali do zásoby mladí spotrebitelia od 18 do 24 rokov a rovnako nadpriemerne nakupovali aj spotrebitelia vo vekovej kategórii 65 a viac rokov. Najčastejším dôvodom nakupovania do zásoby boli neistota a obavy z budúcnosti a druhým najčastejším dôvodom boli práve obavy z vypredania potravín a drogériového tovaru.
Pandémia výrazne ovplyvnila aj online nákupy. Častejšie ako pred nástupom pandémie nakupovalo cez internet 44 % respondentov a naopak, nižšiu frekvenciu takýchto nákupov uviedlo iba 8 % opýtaných. Po skončení pandémie predpokladá častejšie online nákupy ako pred pandémiou 22 % spotrebiteľov. Vyšší podiel respondentov, ktorí súhlasia s tvrdením, že po skončení pandémie COVID-19 plánujú nakupovať online viac (častejšie) ako pred pandémiou, sa vyskytuje medzi najmladšími a mladšími spotrebiteľmi vo veku 18–44 rokov, spotrebiteľmi so stredoškolským vzdelaním s maturitou a s vysokoškolským vzdelaním.