Nižšia spotreba pri stagnujúcich alebo dokonca rastúcich príjmoch domácnosti sa vo väčšine krajín EÚ prejavila na raste úspor domácnosti. Úspory v rôznej forme, od vkladov, cez akcie a podielové fondy až po poistenie a dôchodkové fondy, narástli od vypuknutia pandémie v bežných cenách vo všetkých krajinách EÚ.
Slovensko sa však podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka radí skôr medzi krajiny, kde nárast úspor signalizuje skôr podpriemerný efekt odloženej spotreby v nasledujúcich štvrťrokoch. A teda, kým európske domácnosti tvorili počas pandémie viac úspor ako zvyčajne, prírastok slovenských úspor patril k najnižším v EÚ.
Čítajte viac V Petržalke pribudnú 4 lávky cez Chorvátske rameno. Pozrite si víťazné návrhy
Okrem miernejšieho poklesu spotreby na Slovensku počas pandémie a stagnujúcich príjmov môže byť za miernejším nárastom finančných aktív slovenských domácnosti v porovnaní s väčšinou ostatných krajín EÚ podľa analytika aj ich štruktúra. Slovenské domácnosti ostávajú vo svojich investíciách naďalej silne konzervatívne a väčšinu úspor držia v podobe menej rizikových bankových vkladov.
Podiel hotovosti a vkladov na finančných aktívach je na Slovensku spolu s Cyprom a Gréckom najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ. Tvoria až zhruba 60 % finančných aktív, zatiaľ čo v priemere v krajinách EÚ je to len necelá tretina.
Relatívne nižší výnos na konzervatívnych formách sporenia tak brzdil podľa analytika UniCredit Bank aj nárast finančných aktív počas pandémie, keď slovenské domácnosti neťažili v poslednom období z dynamicky rastúcich akciových trhov. Až polovica prírastku finančných aktív slovenských domácnosti počas pandémie tak išla podľa neho na vrub konzervatívnych vkladov a hotovosti.