Za hlasovalo 79 koaličných poslancov zo 130 prítomných. Návrh prešiel veľmi netradične – v nedeľu nadránom. Ba čo viac, sám predkladateľ Holý v pléne nesedel.
Koaliční partneri však majú s Holého plánmi viacero problémov a námietok proti nim. „Tento návrh sme zatiaľ podporili len v prvom čítaní a máme k nemu výhrady,“ odkázala denníku Pravda Sloboda a Solidarita. Jej poslanec Peter Cmorej dokonca v parlamente vyhlásil, že čím viac o tom rokujú, tým majú viac nezodpovedaných otázok.
Čítajte viac Dôchodcovia s hypotékami na krku. Rastie podiel ľudí, ktorí budú dlhy splácať v starobe, zvládnu to?Podobný názor zastávajú aj poslanci OĽaNO s tým, že veria, že si všetko vysvetlia. „Predmetný zákon je v druhom čítaní a máme čas na vyriešenie všetkých nejasností, o ktorých hovoria koaliční partneri, ale aj ministerstvo financií,“ dodávajú pre Pravdu.
Vážne výhrady má aj rezort financií pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO). K zákonu vypracoval niekoľko strán pripomienok s viacerými otázkami. Najväčšie otázniky súvisia s tým, ako chcú garantovať zníženú cenu nájmu, pre koho sú vlastne byty určené a ako sa k nim sociálne slabší ľudia vôbec dostanú. Koaliční partneri sa pýtajú, ale Sme rodina podľa nich neodpovedá.
Čítajte viac Lacná hypotéka na celú dekádu? Banka novou ponukou prekvapila, prerazila nové dnoČo bude teraz nasledovať? Na koaličnej rade sa dohodli, že všetky spory a otázky sa vyriešia v priebehu dvoch týždňov. „Len tak zákon podporíme v druhom čítaní,“ tvrdia sulíkovci. Nateraz je isté len to, že hlasovať sa o ňom bude v septembri s tým, že platiť má od októbra 2021.
Kto byt dostane, nie je jasné
Ako bude celá výstavba štátnych nájomných bytov vyzerať? Celé to má zastrešiť Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania. Jej členmi by mali byť jej zakladatelia – Úrad vlády, ministerstvo dopravy, rezort práce a investiční partneri. Agentúra bude fungovať z členských príspevkov, z peňazí z rozpočtu alebo si môže na seba zarobiť marketingovými príjmami, prípadne inými nenávratnými príspevkami.
Agentúra bude združovať ponuky od investičných partnerov, s ktorými bude mať podpísanú zmluvu schválenú vládou. Investičný partner sa musí zaviazať, že zabezpečí financovanie a projekt nájomného bývania dodá. Kto bude investor? Návrh Sme rodina pôvodne počítal s tým, že peniaze môžu investovať aj dôchodkové fondy v druhom a treťom pilieri. Z návrhu zákona to však vypadlo.
Stále tiež nie je známe, ako chcú ľuďom zabezpečiť deklarovaný o 30 až 50 percent nižší nájom. „Tie podmienky v zákone nie sú ani ste nám ich nereprezentovali,“ vyhlásil v parlamente poslanec SaS Cmorej. Sme rodina hovorí, že za dvojizbový byt v Bratislave vrátane cien energií sa platí približne 520 eur. V štátnom nájomnom byte by mal zaplatiť človek iba 260 až 350 eur.
Byt dostanú iba ľudia bez dlhov
Záujemcovia o prenájom štátneho bytu by si mali nájsť na portáli ponuku v konkrétnom regióne a keď bude po týchto bytoch dopyt, spustí sa výstavba. Ako to bude v praxi prebiehať, zatiaľ stále nie je jasné. Výber nájomcov by mal uskutočniť softvér – čiže mal by to byť náhodný výber. Byt však nedostanú ľudia, ktorí dlhujú peniaze štátu. Ani takí, ktorí dlhujú na odvodoch a daniach. Pozitívom je, že potenciálnym záujemcom môže na bývanie prispieť zamestnávateľ – najviac štyrmi eurami na štvorcový meter, no najviac 360 eurami.
Ďalšou neznámou je, kto byt dostane. „Pýtam sa, kto za týchto podmienok nebude chcieť nájomné bývanie? Kto z vás by nechcel nájomné bývanie, ak má za takýto nájomný byt platiť menej, ako platí za hypotéku?“ pýtal sa Cmorej v parlamente. „Keď sa pôjdete spýtať niekoho, či nechce bicykel zadarmo, alebo teda či chce bicykel zadarmo, tak každý vám povie, že chce bicykel zadarmo,“ odpovedal si na rečnícku otázku v pléne poslanec SaS.
„Ak to dáme tak, že kto prv príde, ten prv melie, ako nám bolo povedané, tak to, samozrejme, vytvára priestor na pomerne veľkú netransparentnosť a pomerne veľkú korupciu,“ upozornil Cmorej v pomerne dlhej kritike v parlamente. Spolu so stranou Za ľudí preto žiadajú zverejniť spôsob výpočtu týchto garantovaných cien a cenové mapy, z ktorých sa vychádzalo.
Päťpercentná DPH ako lákadlo špekulantov
Agentúra bude mať pod sebou takzvaný garančný fond. Ten by mal slúžiť na ochranu prenajímateľov bytov napríklad pred tým, že by nájomcovia prestali platiť nájomné. Prenajímateľa môže chrániť do výšky súčtu šesťnásobku mesačného nájomného a šesťnásobku mesačných faktúr za energie a služby spojené s užívaním bytu.
Na nájomné byty by mala platiť päťpercentná daň z pridanej hodnoty (DPH). Táto sadzba by sa mala vzťahovať na dodanie celkovej stavby spolu so stavebným pozemkom vrátane obnovy a prestavby takýchto bytov. Aj túto zníženú sadzbu DPH vyčítajú kritici predkladateľom. Najmä Cmorej zo SaS sa obáva, že ju budú zneužívať špekulanti na daňové úniky.
K návrhu Sme rodina sa veľmi kriticky vyjadril aj Matovičov rezort. Svoje námietky zverejnil až na niekoľkých stranách. Podľa nich nižšia DPH vytvorí nebezpečný precedens. A to preto, lebo podobné výhody budú chcieť v budúcnosti aj ďalší hráči na trhu, ktorí budú tvrdiť, že sú znevýhodnení.