Svoju hypotéku s desaťročnou fixáciou ponúka už od 0,99 percenta. Pri výbere tohto variantu si záujemcovia zabezpečia financovania svojho bývania na dlhý čas s úrokom, ktorý sa približuje nižším fixáciám.
V súčasnosti sú stále totiž najpopulárnejšie úvery na bývanie s kratšou troj- alebo päťročnou viazanosťou. Je to logické, pretože majú najnižšie úroky a ľudia tak zaplatia na mesačnej splátke menej. V tejto kategórii sa odohrával aj najväčší boj o klienta, keď slovenské finančné domy v posledných rokoch rapídne znižovali úroky. Práve v tomto segmente mohli menšie banky podliezať svojich väčších konkurentov a snažiť sa zvyšovať počet zákazníkov.
Čítajte viac Dôchodcovia s hypotékami na krku. Rastie podiel ľudí, ktorí budú dlhy splácať v starobe, zvládnu to?Dlhodobejšie fixácie tak zostávali trochu v úzadí s vyššími sadzbami. Dnes sa to však zrejme začína pomaly otáčať. Ako hovorí finančný analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz, Slovensko sa dostalo na „historicky najnižšie úroky a výhľadovo by mali úrokové sadzby postupne skôr rásť, ako klesať“. Čo to môže pre ľudí znamenať? Že dlhodobý úver na bývanie sa môže stať podobne lacný ako oveľa populárnejší krátkodobejší dlh.
Slavomír Molnár z Prosightu krok banky hodnotí ako „nový precedens na slovenskom hypotekárnom trhu“. Táto ponuka je o to lepšia, že nie je podmienená životným poistením, ako to je napríklad pri UniCredit Bank, ktorá ponúka takýto úrok bez poistenia za 1,29 percenta, hovorí pre Pravdu.
Proti prúdu?
Nie tak dávno mala ČSOB úrok na desaťročnej hypotéke 1,29 percenta, no postupne ho začala tlačiť dole až na úroveň pod jedno percento. Za pomerne krátky čas tak znížila cenu úveru v tejto viazanosti takmer o štvrtinu. Spolu s UniCredit Bank tak má na trhu najnižšie dlhodobé sadzby.
Čítajte viac S dlhom až do hrobu? Nie tak celkomKrok ČSOB môže v budúcnosti spôsobiť, že dlhodobé sadzby budú rovnako lacné ako krátkodobejšie. Pre ľudí by tak bola dlhodobejšia viazanosť výhodnejšia, keďže by sa nemuseli obávať o zmenu úrokov na viac rokov dopredu. Viacerí analytici totiž neočakávajú, že sadzby pôjdu ešte nižšie. Skôr sa udeje opak.
Rozhodnutie banky, ktorá patrí pod belgickú finančnú skupinu KBC, prispel k stieraniu rozdielu medzi krátkodobejšími a dlhodobejšími fixáciami. V súčasnosti sa totiž sadzby pri päťročných fixáciách pohybujú na úrovni od 0,9 percenta. „Desaťročný fix s výškou úroku 0,99 percenta znamená, že voľba päťročnej fixácie prakticky stratila význam, pretože je to za tú istú cenu,“ vysvetľuje odborník na financie Molnár.
Ťah znížiť cenu desaťročného úveru ide podľa analytika Brokerie Ivana Kahanca proti prúdu, čím sa môže odlíšiť od konkurencie. „V kombinácii aj s inými faktormi si tak získajú klientov, ktorí preferujú stabilitu a istotu výšky splátky na čo najdlhšie obdobie a súčasne je pre nich dôležité využívať služby väčšej banky so širším portfóliom služieb,“ zareagoval pre denník Pravda.
Vlani si v ČSOB 16 percent klientov zobralo desaťročnú fixáciu. V prvom kvartáli tohto roka si tretina ľudí, ktorí refinancovali svoje sadzby, zvolila práve túto dĺžku, čím banka naznačuje mierne rastúci záujem.
A čo ostatní?
Analytik Búlik očakáva, že v blízkej budúcnosti sa pozornosť klientov bude ďalej posúvať k dlhším fixáciám. „Je to pokračovanie doterajšieho trendu, keď ešte pred finančnou krízou pred desaťročím bola najpopulárnejšia ročná fixácia a až krízové časy posunuli do popredia trojročnú fixáciu a s očakávaným rastom úrokov sa pozornosť začína presúvať k dlhým fixáciám,“ dodáva.
Ostatné banky sa výškou úroku pri 10-ročnej fixácii cenovo ČSOB nepribližujú alebo ju vôbec neponúkajú, takže o trend podľa Molnára určite nejde. Tvrdí, že finančný dom sa chcel odlíšiť od konkurencie a zastabilizovať svoj kmeň.
Otázne je, či „Čobku“ budú nasledovať aj ďalší hráči na trhu. Denník Pravda sa pýtal najväčších bánk, či plánujú meniť úrokovú stratégiu najdlhších viazaností. Najväčšia domáca banková inštitúcia Slovenská sporiteľňa sleduje vývoj na trhu, no na otázku, či plánuje dlhodobú viazanosť meniť, konkrétne neodpovedala. Druhá najväčšia banka – VÚB – neplánuje meniť dlhodobú sadzbu.
Kedy porastú úroky
Nekončiaca otázka posledných rokov znela: Koľko budú úroky na hypotékach ešte klesať a kedy začnú rásť? Posledné dáta Národnej banky Slovenska za máj hovoria o tom, že nové hypotéky sa poskytovali priemerne za 0,93 percenta. Iba pred piatimi rokmi to bolo pritom dve percentá – teda viac ako dvakrát toľko. Ak by si človek zobral 100-tisícový úver na 20 rokov pri súčasných sadzbách, zaplatil by na splátke takmer 460 eur. Pred piatimi rokmi by splátka predstavovala takmer 507 eur. Rozdiel tak predstavuje takmer 50 eur na mesačnej splátke.
Väčšina odborníkov pri otázke, kedy budú úroky rásť, zastáva názor, že v najbližšej dobe sa príliš hýbať nebudú. Ak budú, tak mierne smerom nahor. Očakávať veľké skoky v najbližších mesiacoch sa tak nedá.
Ani ďalšia z väčších bánk – Tatra banka – neplánuje meniť desaťročnú sadzbu. Slovami jej hovorkyne Zuzany Žiaranovej evidujú dopyt najmä po kratších – teda troj- a päťročných – fixáciách. Naopak, dopyt po dlhších viazanostiach evidujú v UniCredit Bank. „Približne 17 percent nových úverov si zvolí sadzbu Fix 10, pričom začiatkom roka to bolo približne osem až desať percent,“ tvrdí pre Pravdu jej hovorkyňa Zuzana Ďudáková. Prirodzene, ľudia si ju volia hlavne kvôli dlhoročnej stabilite úroku.
Podobná situácia je aj v mBank. „Aktuálne však klienti najčastejšie volia medzi 3– a 5-ročným fixom. Je to spôsobené tým, že sadzby sa dlhodobo držia na nižšej úrovni a pri kratších fixáciách sa tak žiadatelia o úver dokážu dostať k zaujímavým úrokovým sadzbám,“ zareagovala pre denník Pravda Soňa Holíková z mBank.
Prima banka sa doťahuje
Lídrom na trhu hypoték stále zostáva Slovenská sporiteľňa. Tá je s vyše 25 percentami najväčším hráčom spomedzi ostatných finančných domov. Druhá je VÚB s vyše 22 percentami. S väčším odstupom nasleduje Tatra banka s takmer 14 percentami, ďalej ČSOB s vyše 12 percentami. Piate miesto patrí Prima banke, ktorej sa darí v posledných rokoch doťahovať na svojich väčších konkurentov.
V súčasnosti si Slováci požičiavajú peniaze na bývanie stále vo veľkých objemoch. Za posledných viac ako desať rokov sa objem úverov na bývanie výrazne zvýšil. V roku 2009 to pritom nebola ani suma 10 miliárd eur. Najnovšie čísla Národnej banky Slovenska (NBS) za máj hovoria celkovo o požičaných 34,5 miliardy eur. Ide teda o viac ako trojnásobný nárast.
Úvery na bývanie už tvoria podľa Národnej banky Slovenska viac ako tretinu celkových aktív bánk, čo je najviac v eurozóne. Koronakríza sa zatiaľ podľa nich neprejavila výraznejším nárastom zlyhaných úverov, ich nárast však možno očakávať po ukončení odkladov splátok. Podiel úverov, pri ktorých dlžníci majú ťažkosti so splácaním po ukončení odkladu, je zatiaľ mierne lepší než doterajšie očakávania centrálnej banky.