Podľa Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk, až tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. „Vlaňajší prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme alebo samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte,“ hovorí. Avšak každá forma zamestnania má svoje výhody a nevýhody. Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí, dodáva analytička.
Peniaze na relax nie sú
V minulom roku až 35 percent ľudí si nedokázalo zaplatiť raz ročne týždenný oddych mimo domu. Ide o 1,9 milióna ľudí. Zároveň 26 percent Slovákov nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov. Išlo o 1,4 milióna ľudí, informuje Buchláková.
Skrátený pracovný čas?
V roku 2020 Slováci odpracovali týždenne 40,9 hodiny, ukazuje to štatistika Eurostatu. Počet odpracovaných hodín, ale u nás v štvrtom štvrťroku 2020 v rámci krajín 27 krajín únie medzikvartálne klesol druhým najvýraznejším tempom po Taliansku. Môže za to pandémia a obmedzenia prevádzok a služieb.
„Jednou z možností redukcie pracovného stresu je aj skrátenie pracovného týždňa, ktoré už vyskúšalo viacero firiem v Európe,“ hovorí Buchláková. I tú sú viaceré pozitíva i negatíva. Ako ďalej tvrdí analytička ekonomicky je najrozumnejšou možnosťou pridať ďalšiu hodinu alebo dve do každého z ostatných pracovných dní na kompenzáciu straty času. Diskusie o skrátení pracovného týždňa sa viedli najmä počas krízy v roku 2009, ale nešlo ani tak o to, aby zamestnanci mali menej stresu a viac času pre rodinu, alebo na zlepšenie produktivity.
„Čo sa týka sektorov, zamestnanci v poľnohospodárstve, ubytovacích a stravovacích službách trávia v práci oveľa viac času ako zamestnanci v iných odvetviach,“ tvrdí Buchláková. Na družstvách sa v priemere ľudia pracujú viac ako 46 hodín týždenne. Analytička zároveň dodáva, že nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, a to vyše 42 hodín týždenne.
Najmenej ľudia pracujú v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle – približne 40 hodín týždenne.