Na Slovensku pociťovalo vlani materiálnu depriváciu 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavovalo 677-tisíc osôb. Ich počet a podiel sa za posledných desať rokov podľa Štatistického úradu SR výrazne znížil. Ide o ľudí, ktorí uviedli tri či viac z deviatich nedostatkov týkajúcich sa financovania vybraných tovarov a služieb nevyhnutných pre bežný život.
Viac ako tretina Slovákov si nemohla dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku a pätina nemala finančnú rezervu na zaplatenie neočakávaných výdavkov. Materiálne problémy mali najmä neúplné rodiny a osamelí dôchodcovia. Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch sa situácia medziročne zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte.
„V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky. Vplyvy pandémie na životnú úroveň uvidíme z tohtoročného zisťovania,“ konštatoval riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Štatistického úradu SR Róbert Vlačuha.
Dovolenky si nemohli dovoliť najmä seniori a viacdetné domácnosti. „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900-tisíc viac ľudí ako v roku 2020,“ uviedol Vlačuha. Druhým najčastejším problémom boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov.
Neschopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov uvádzalo minulý rok 26 percent populácie, čo je vyše 1,4 milióna ľudí. Aj tu nastalo zlepšenie, keď v roku 2019 malo tento problém 30 percent obyvateľov a pred desiatimi rokmi to bolo 36 percent populácie.
Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň, čo si v roku 2020 nemohlo dovoliť takmer 634-tisíc Slovákov, resp. takmer 12 percent populácie. V rámci ďalších materiálnych nedostatkov si vlani 7,7 percenta Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 percenta priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami.
Súčasne 5,7 percenta obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Ale aj pri týchto nedostatkoch sa situácia na Slovensku podľa štatistov medziročne zlepšila. Na Slovensku sa materiálna deprivácia v roku 2020 týkala 12,6 percenta osôb, čo je necelá osmina Slovákov. Oproti roku 2019 sa podiel dotknutých osôb znížil o 2,6 percentuálneho bodu.
Za ostatnú dekádu klesol počet ľudí ohrozených materiálnou depriváciou výrazne, ešte v roku 2011 uvádzalo aspoň tri nedostatky až 22 percent obyvateľov. Závažnú materiálnu depriváciu vlani pociťovalo 5,9 percenta obyvateľov SR, čo predstavuje 318-tisíc Slovákov.
Výberové zisťovanie sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v zhruba 6,5-tisíc náhodne vybraných domácnostiach v takmer 400 obciach a mestách Slovenska.
