Ako vyčíslili analytici IFP, disponibilná miera nezamestnanosti po zohľadnení sezónnych vplyvov v máji klesla o 5000 ľudí, čo je najväčší medzimesačný pokles od konca roka 2017 a prvý pokles od septembra 2020. „Vývoj nezamestnanosti je tak v súlade s uvoľňovaním opatrení a oživením dopytu po práci najmä v priemysle, sektore služieb a obchodu,“ vysvetlili analytici.
Otváranie ekonomiky vedie aj k vyššej spotrebe domácností, čo sa prejavuje vyššími tržbami obchodníkov a umožňuje zamestnávateľom naberať nových pracovníkov. Analytici vidia priestor aj na opätovné obsadzovanie pracovných miest zaniknutých počas krízy. Z tej sa totiž dostávajú už aj najviac zasiahnuté sektory – gastro a ubytovanie.
Spotrebiteľské ceny v máji medzimesačne stúpli o 0,8 %. Vzrástli ceny služieb, reštaurácií, rekreácie, kultúry, ale aj ceny potravín či bývania. „Medziročný rast zrýchlil na 2,2 % a môže si vyššiu dynamiku udržiavať až do konca roka pod vplyvom globálnych inflačných tlakov a zotavujúcej sa ekonomiky,“ predikujú analytici.
Ekonomický vývoj však stále ohrozuje prípadná tretia vlna pandémie. „Ekonomika by v takom prípade stúpla o 0,5 percentuálneho bodu menej než prognózovaných 4,6 %,“ vyčíslili analytici.
IFP dodáva, že vakcinácia môže tlmiť negatívny vplyv pandémie najmä v ekonomicky rozvinutejších regiónoch. Práve v nich je ochota očkovať sa vyššia. „To by mohlo umožniť v prípade príchodu tretej vlny pandémie zavádzať regionálne opatrenia s miernejším vplyvom na pokles výkonu ekonomiky. Primárnym cieľom však ostáva zvyšovať mieru zaočkovanosti,“ dodali analytici s tým, že nízky podiel zaočkovaných v ekonomicky slabších regiónoch indikuje, že okrem nepriaznivých zdravotných dosahov sa tak pre prípadnú tretiu vlnu pandémie môžu prehĺbiť ekonomické regionálne rozdiely.