Avizované zmeny v dôchodkovom sporení už nadobudnú prvé kontúry. Vyplýva to z predbežnej informácie o k novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú predložil rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Podľa ministerstva budú zmeny smerovať k zlepšeniu efektívnosti sporiacej a výplatnej fázy v druhom dôchodkovom pilieri.
Aké sú ciele a zmeny:
- Automatický vstup do II. piliera a automatický vstup do predvolenej investičnej stratégie pre všetkých nových sporiteľov v II. pilieri (s možnosťou vyviazať sa).
- Zavedenie predvolenej investičnej stratégie spolu s opatreniami na postupný presun majetku sporiteľov, ktorí majú majetok umiestnený v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch do indexových resp. akciových dôchodkových fondov.
- Úprava výplatnej fázy v kontexte predvolenej investičnej stratégie, aby mal sporiteľ časť majetku alokovanú v akciách aj po dosiahnutí dôchodkového veku, pričom prioritou má byť anuitizácia, resp. dlhodobé vyplácanie úspor.
- Prehodnotenie a zmena ďalších nadväzujúcich regulatórnych požiadaviek, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli efektívne realizovať predvolenú investičnú stratégiu (najmä počet a charakter dôchodkových fondov, výber investičných nástrojov, pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, štruktúra odplát, sprostredkovanie v oblasti starobného dôchodkového sporenia a pod.).
- Zrušenie vydávania akceptačného listu Sociálnou poisťovňou na účely prestupu do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
- Zmeny právnej úpravy starobného dôchodkového sporenia na základe podnetov z aplikačnej praxe.
Sporenie je dlhodobá záležitosť
Hlavnou zmenou by mal byť automatický vstup do sporenia hneď potom, ako začne niekto platiť odvody. Týkať sa to bude hlavne tých, ktorým do penzie zostáva 30 a viac rokov práce. Do druhého piliera vstúpilo v minulom roku približne 67-tisíc nových sporiteľov, ktorí najčastejšie vstupujú do sporenia vo veku od 25 do 30 rokov. Z pohľadu charakteristiky a výhod, ktoré kapitalizačná schéma prináša je však práve dlhodobá účasť jedným z dôležitých faktorov, ktorý podmieňuje výšku úspor.
Vo všeobecnosti možno podľa rezortu práce konštatovať, že nízky podiel vstupujúcich do druhého piliera bude zvyšovať výdavky priebežného dôchodkového systému v budúcnosti, inými slovami zvýšenie podielu poistencov, ktorí budú poberať dôchodok z dvojpilierovej výstavby pomôže zlepšiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. V roku 2020 pritom dosahoval pomer sporiteľov s minimálne jedným pripísaným príspevkom na celkovom počte poistencov Sociálnej poisťovne úroveň necelých 60 percent.
Fondy, ktoré nezarábajú
Dlhoročným problémom druhého piliera sú aj úspory, ktoré ľuďom ležia v garantovaných fondoch. Tie sú síce najmenej rizikové, ale zároveň majú aj najnižšie výnosy. Z celkového počtu približne 1,6 milióna sporiteľov malo časť alebo celý majetok umiestnený v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch takmer 1,2 milióna z nich.
Majetok týchto sporiteľov dosiahol v roku 2020 v priemere zhodnotenie na úrovni 1,7 percenta, zvyšok sporiteľov v negarantovaných dôchodkových fondoch si za predchádzajúci kalendárny rok pripísal zhodnotenie 3,4 percenta.
Vzhľadom na dlhodobý charakter tejto schémy je tak podľa rezortu práce dôležité zamerať sa najmä na priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov, ktoré dosiahlo v prípade dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov hodnotu približne dve percentá, ale v prípade negarantovaných dôchodkových fondov úroveň 7,8 percenta.
Z uvedených dát, ako aj viacerých zverejnených odborných analytických materiálov a štúdií tak vyplýva, že signifikantná časť sporiteľov nemá optimálne zvolenú alokáciu majetku v dôchodkových fondoch.
Súčasne je podľa Krajniakovho rezortu možné konštatovať, že časť majetku sporiteľov by mohla byť postupne presunutá z dlhopisových dôchodkových fondov do rizikovejších investičných stratégií (v závislosti od veku sporiteľa), pri ktorých je potenciál pre dosiahnutie vyššieho zhodnotenia v stredno a dlhodobom horizonte výrazne vyšší.
Objem majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch dosiahol ku koncu roka 2020 približne 7,1 miliardy eur.
Jednorazový výber sa zruší
Od roku 2018, teda od zavedenia nových podmienok pre vyplácanie programového výberu, a de facto celkovej filozofickej zmeny výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia, až do roku 2020 uzatvorilo zmluvu o vyplácaní dôchodku 5 941 sporiteľov. Z uvedeného počtu poberalo doživotný dôchodok len 1 111 sporiteľov a až 4 101 sporiteľov (cca 69 %) poberalo celý dôchodok alebo aspoň časť dôchodku prostredníctvom jednorazového programového výberu.
Krajniak chce však výbery úspor obmedziť. Podľa analýzy jeho rezortu sú dôchodkové úspory v prevažnej miere použité na jednorazovú spotrebu a len malou časťou z nich sa kryje riziko dlhovekosti zakúpením doživotnej anuity. Podiel dôchodku z druhého piliera dnes predstavuje iba menšiu časť celkového príjmu jednotlivca v starobe, postupne však bude tento podiel rásť.
Novela zákona by mala jednorazový výber dôchodkových úspor obmedziť. Vybrať si ich budú môcť len ľudia, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, alebo tí, ktorí si nasporili príliš nízku sumu. Zachovanie súčasných podmienok vyplácania dávok, ktoré umožňuje spotrebovať finančné prostriedky v krátkom čase po dosiahnutí dôchodkového veku, by podľa ministerstva práce znamenalo zvýšenie rizika finančnej deprivácie vo vyššom seniorskom veku.
Do prípravy legislatívy sa môže zapojiť aj verejnosť formou zasielania podnetov, či návrhov v intenciách vecného zamerania. Ministerstvo práce predpokladá, že kompletný návrh sa do pripomienkového konania dostane v októbri tohto roka.