Rodný list vybavíte z domu a papierovačky skončia. V boji proti byrokracii nám pomôžu miliardy z EÚ

Dočerpanie okolo 9 miliárd eur z aktuálneho eurofondového balíka, zvládnuť reformy a investície, ku ktorým nás zaväzuje 6 miliárd z plánu obnovy, ale aj dôkladne naplánovať čerpanie eurofondov na najbližších sedem rokov. A to tak, aby sa Slovensko posunulo od montážnej dielne smerom k inováciám, výskumu a znalostiam. To sú podľa viacerých členov vlády a odborníkov tie najväčšie výzvy, ktorým bude Slovensko čeliť v horizonte niekoľkých rokov. Bude však potrebné zjednodušiť verejné obstarávanie, ale aj získať naspäť dôveru firiem.

, 10.06.2021 11:24, aktualizované: 12:55
Veronika Remišová, ITAPA Foto: ,
Na snímke podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová pri príhovore počas konferencie Jarná ITAPA.

„Vnímame zmeny na pracovnom trhu v dôsledku digitalizácie, ktoré pandémia ešte urýchlila. Aj v tomto nám dokážu pomôcť eurofondy,“ povedala na jarnom kongrese ITAPA 2021 ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí). Aj preto plán obnovy podľa nej obsahuje samostatný komponent Digitálne Slovensko, ktorý počíta so 615 miliónmi eur na zavedenie štátu v mobile, kybernetickú spoločnosť, rýchly internet či digitálnu ekonomiku. „Celkovo ide na digitalizáciu až 1,3 miliardy eur,“ dodáva Remišová.

Viaceré projekty, ktoré majú dopomôcť k digitalizácii, sú rozbehnuté už teraz a realizovať by sa z aktuálneho eurofondového obdobia mali v najbližších mesiacoch. Príkladom je trojica IT riešení, ktoré by podľa Remišovej mali zabezpečiť prúdenie dát medzi inštitúciami. „Rodný list by tak rodičia vedeli vybaviť priamo z domu, o príspevok na dieťa by už nemuseli žiadať. Rovnako by nebolo potrebné tlačiť žiadne dokumenty. Ani doma, ani na úradoch,“ dodáva vicepremiérka.

Treba novelu verejného obstarávania

V oblasti eurofondov však Slovensko nemá najlepšie renomé. Dočerpať eurofondy sa nám nedarí roky po sebe a ak tomu má byť teraz inak, bude treba zmeny. Podľa Remišovej sa budú týkať aj verejného obstarávania, ktoré má u nás už dlhodobo podobu goldplatingu (regulácia nad rámec európskej smernice – pozn. red.). „Ak je zdĺhavý proces verejného obstarávania, darmo budeme robiť zjednodušenia. Menežment eurofondov záleží od všetkých komponentov," povedala vicepremiérka. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tak už nachádza novela zákona z gescie vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého (Sme rodina), ktorá by verejné obstarávanie mala podstatne skrátiť. Návrh sa podľa vicepremiérky venuje aj inovatívnym firmám, ktorým obstarávanie na slovenský štýl doteraz bránilo postupovať vo vývoji a výskume dostatočne rýchlo.

Podniky európskym peniazom nedôverujú

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie Ladislava Miku však rovnako dôležité bude aj navrátenie dôvery podnikov a firiem v eurofondové peniaze. „Myslím si, že všetci hráči musia systému dôverovať. Subjekty, ktoré majú právo čerpať, často hovoria že to nemá zmysel lebo peniaze aj tak dostane niekto iný. Potrebujeme vrátiť ľudí na štartovaciu čiaru, aby mali chuť do toho ísť,“ povedal.

V mnohých oblastiach totiž podľa neho Slovensko nemusí dobiehať európskych lídrov. „Systémovo je veľmi ťažké, keď zaostávate za vedúcim maratónu. V niektorých veciach sme však spoločne na štartovacej čiare, napríklad adaptácia na klimatické zmeny,“ dodal. Práve na tento komponent pritom Slovensko plánuje z fondu obnovy vyčleniť vyše 2,3 miliardy eur.

V pláne je aj superpočítač

K urýchleniu digitalizácie, ale aj k samotnému posunu výskumu a inovácií na Slovensku by mal dopomôcť aj superpočítač. Ten už teraz exituje v rámci Centra spoločenských činností Slovenskej akadémie vied (SAV). Jeho súčasná podoba je však zastaralá a akútne potrebuje investíciu. Aj preto sa z jeho podporou počíta v rámci plánu obnovy a odolnosti, dobudovaný by mal byť už v roku 2022.

Výsledkom by malo byť vysokovýpočtové centrum, ktoré má okrem akademikov slúžiť aj podnikom či vývojárom. „Typickým využitím sú situácie, kedy tento veľmi výkonný počítač využijete na riešenie zložitých matematických úloh, ktoré sa následne dajú pretaviť do riešenia reálnych problémov. Typickým je napríklad materiálový výskum, analýza liečiv či predpoveď počasia,“ hovorí Lukáš Demovič zo SAV, ktorý za projektom stojí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Veronika Remišová #plán obnovy #ITAPA #eurofondy