Matovičova daňovo-odvodová reforma mešká. Čo v nej nakoniec bude?

A to aj napriek rečiam šéfa rezortu Igora Matoviča (OĽaNO), že detaily budú vonku do dvoch týždňov. Od zverejnenia prvého návrhu totiž prešiel takmer mesiac a ministerstvo financií na otázku denníka Pravda, kedy uvidíme finálnu verziu návrhu, už vyše týždňa neodpovedá.

"Reformu považujem za šitú horúcou ihlou. Vidím tam snahu rýchlo zaplátať diery v štátnom rozpočte spôsobené krízou, ale bremeno tohto financovania sa vláda snaží zhodiť na plecia nízko- a strednopríjmových vrstiev,“ upozorňuje ekonomický analytik Marek Dobeš. Novela mala totiž podľa Matovičovho vyjadrenia v štátnej kase spôsobiť deficit 2,5 miliardy eur. A to aj napriek sľubom rezortu, že zmeny v daniach ďalšie zaťaženie štátneho rozpočtu neprinesú. So zvýšením prídavkov na deti však pôvodný rozpočet nerátal. Ani z jeho vynovenej verzie nie je celkom jasné, akú zmenu si rezort financií od reformy sľubuje.

Na zmene daňovo-odvodového systému pracoval už bývalý minister financií, teraz premiér Eduard Heger (OĽaNO). Malo ísť o úpravu, ktorá by viedla k väčšej motivácii pracovať a nevlastniť. Ani Heger síce o detailoch ešte ako minister financií neprezradil o nič viac ako terajší šéf financov, opakovane však spomínal nižšie daňové zaťaženie práce a vyššie zdanenie majetku a spotreby. Teda navýšenie dane z nehnuteľností, no i dane z pridanej hodnoty (DPH).

S navyšovaním sadzby zrejme ráta aj súčasný návrh novely. Uniknutá verzia operuje s číslom 25 percent. A hoci to minister financií niekoľkokrát poprel, šéf rezortu hospodárstva a predseda koaličnej strany SaS Richard Sulík opakovane tvrdí, že klame. „O novele som s ministrom financií viedol niekoľko rozhovorov a minimálne v jednom z nich padol aj návrh zvýšiť daňové zaťaženie na 25 percent. S týmto nebudeme súhlasiť, je to pre nás červená čiara,“ povedal. Liberáli v tomto prípade podľa Sulíka využijú právo veta. To bolo v koalícii doposiaľ použité len jediný raz, a to stranou Za ľudí pri kauze očkovania neregistrovanou vakcínou Sputnik V. Podľa Sulíka však nebude inej cesty, ak vopred nedôjde k rozumnej dohode.

Čítajte viac Vzorná školská dochádzka rovná sa 100 eur na dieťa. Je toto cesta?

Bude vyššia daň?

Takéto prudké navýšenie dane z pridanej hodnoty nevonia ani odborníkom. A to aj napriek faktu, že je ťažké posudzovať jednotlivé body reformy bez znalosti celého znenia. "Osobne nie som fanúšikom zvyšovania DPH, lebo ide o fiškálne netransparentnú daň – občania jej zvýšenie obyčajne pripisujú obchodníkom, nie vláde a parlamentu,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Zároveň zvyšovanie spotrebnej dane najviac postihne ľudí s nižším príjmom, keďže zníži objem tovarov a služieb, ktoré si môžu za svoj príjem nakúpiť, vysvetľuje. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je jasné, že vláde ide o sanovanie výdavkov, ktoré spôsobila druhá vlna pandémie. Veď len minulý týždeň parlament schválil kontroverzné navýšenie štátneho dlhu o ďalšie takmer štyri miliardy eur. V rozpočte tak nie je pokrytých takmer 12 miliárd eur, a tie bude musieť štát nejako získať.

Nové výdavky by sa však nemali pokrývať zvýšením dane, myslí si Búlik. "Keďže DPH je pripočítateľná položka, celá sa prenáša na plecia spotrebiteľa,“ hovorí. Je tu však podľa neho i hrozba Lafferovej krivky. Tá ukazuje, že pri prílišnom zdvihnutí sadzby začína výber dane klesať a nakoniec je menší ako pri pôvodnej, nižšej sadzbe, vysvetľuje Búlik. Na mieste by bolo skôr znižovanie sadzby, myslí si analytik – a to v najviac postihnutých oblastiach ako gastrosektor a cestový ruch. Minister financií sa však už pred časom vyjadril, že takouto formou týmto odvetviam pomôcť nechce.

Mnohé štáty Európskej únie však túto možnosť využili. "Pandémia spôsobila výrazné prepady tržieb obchodníkov, čo viedlo niektoré štáty k znižovaniu DPH, ktorú postupne vracajú na pôvodné úrovne,“ hovorí Matej Horňák z analýzy trhu a klientskej skúsenosti Slovenskej sporiteľne. Výnimkou nie sú ani naši susedia. Rakúsko a Maďarsko znížili sadzbu na päť percent. V Čechách dosahuje desať a v Poľsku osem.

Dilema dane z nehnuteľnosti

Nejasné je stále aj to, akým spôsobom by sa v rámci novely malo zmeniť daňové zaťaženie nehnuteľností. Od začiatku sa pritom spomínala možnosť, že tieto dane by už nespravovali samosprávy, ale priamo štát. Obce a mestá majú pritom ich správu v kompetencii už 30 rokov a tvoria značnú časť ich príjmov. Aj preto nie sú podobnými návrhmi nadšené.

Daň z nehnuteľnosti spomedzi príjmov z miestnych daní tvorí až 60 percent, upozorňuje ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. „Úvahy o jej presune z komunálu na štát sú nebezpečné. Ohrozujú ekonomickú a finančnú stabilitu samospráv, a tiež hodnoty a princípy, na ktorých je na Slovensku 30 rokov postavená nezávislosť miestnej územnej samosprávy,“ hovorí.

Čítajte viac Matovičova reforma: Dane a odvody riešiť treba, no príspevok nikoho nespasí

Zatiaľ však samosprávy konkrétny návrh nevideli. Dokonca ich nik nezavolal ani k rokovaciemu stolu. "Únia miest Slovenska nemá k dispozícii žiadny konkrétny návrh, preto sa k informáciám aktuálne nebude vyjadrovať. Svoj názor bude komunikovať potom, ako ministerstvo predloží oficiálny materiál, alebo vyzve úniu na diskusiu,“ povedala hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Podľa odborníkov však podobné nápady narobia viac škody ako osohu. "Namiesto centralizácie dane z nehnuteľností by sme potrebovali dlho sľubovaný audit kompetencií a ich adekvátne financovanie. S právom vyberať daň by mala byť jasne stanovená aj zodpovednosť obcí za poskytovanie služieb. Presun tejto právomoci na štát toto spojenie preruší,“ hovorí Ďurana. Navyše, peniaze budú chýbať obciam, ktoré už teraz trpia menším výnosom z podielových daní a ohrozuje ich aj novela stavebného zákona. "Štát takto nepriamo spôsobí výrazné sociálne škrty alebo bude musieť záväzky samospráv dotovať sám,“ hovorí ekonomický analytik Dobeš.