„Dobrý výkon priemyslu a uvoľnenie opatrení v službách a obchode poskytlo možnosť náboru nových zamestnancov v širokom spektre odvetví ekonomiky, čomu nasvedčuje pozitívny vývoj celkovej miery nezamestnanosti,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Jemný nárast evidovanej miery nezamestnanosti si vysvetľuje lepšou pandemickou situáciou. Tá totiž znížila počet poberateľov PN a OČR – oproti januáru až o 1 100 ľudí.
Len mierne zlepšenie
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák je v hodnotení o niečo opatrnejší. „Aprílové prvotné rozvoľňovanie protipandemických opatrení zatiaľ ešte neprenieslo zvýšenú aktivitu na trhu práce,“ hovorí. A to i napriek tomu, že počet nezamestnaných, ktorí opustili evidenciu úradov práce, sa medziročne zvýšil až o 85 percent. Ide však výlučne o výsledok porovnania s prinízkymi číslami z minulého roka. Vlani v apríli totiž absorpcia nezamestnaných trhom práce dočasne takmer úplne zamrzla, pripomína Koršňák.
Prvé známky blížiaceho sa prebúdzania trhu práce však v apríli potvrdzovala štatistika voľných pracovných pozícií, dodáva analytik. „Ich počet sa v porovnaní s marcom opäť zvýšil, po zohľadnení sezóny o 3,5 percenta takmer na 67-tisíc,“ hovorí. Dynamika medziročného poklesu voľných pracovných miest sa tak spomalila z mínus 25,8 percenta „už len“ na mínus 9,4 percenta, vysvetľuje Koršňák. Za úrovňami spred pandémie však podľa neho počet voľných pozícií v ekonomike stále výrazne zaostáva. „Voľné pracovné pozície v apríli pribúdali naprieč odvetviami ekonomiky, predovšetkým však stále najmä v priemysle,“ hovorí. Koršňák upozorňuje, že po ukončení podporných schém je možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania. Pôjde najmä o umelo podporené pracovné miesta, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu.
Čítajte viac Bez práce viac ako jeden rok. Počet dlhodobo nezamestnaných stúpol o polovicu
Optimistický výhľad
Pozitívny vývoj prinesú podľa Horňáka najbližšie mesiace. „Na konci roka by miera evidovanej nezamestnanosti mohla klesnúť až k siedmim percentám,“ hovorí. Otázny je podľa neho vývoj v odvetviach služieb, ktorých zamestnanci hľadali uplatnenie v iných častiach ekonomiky. Poľahky sa môže stať, že opätovne otvorené prevádzky budú mať problém nájsť kvalifikovanejšiu pracovnú silu, upozorňuje Horňák.
Za riziko považuje analytik potenciálny nástup tretej vlny pandémie, ktorý odborníci očakávajú v jesenných mesiacoch. „Sila, akou nás potenciálna ďalšia vlna zasiahne, je silne závislá od miery zaočkovanosti, akú stihneme do jej prepuknutia dosiahnuť,“ hovorí Horňák. Práve od toho bude závisieť i rozsah prijatých reštrikcií, a teda aj vplyv na ekonomiku a zamestnanosť.