Po vypuknutí pandémie sa zdalo, že ľudia zmenili preferencie – leteli totiž záhrady, chaty, vidiecke domy. I analytik Boris Tomčiak z Finlord.cz si myslí, že práca z domu spôsobila nárast trendu bývania za hranicami mesta,lebo pre mnohých sa byt stal kanceláriou i školou. „Ceny domov na periférii sú na úrovni ceny bytu v centre miest,“ hovorí Tomčiak. Zároveň dodáva, že nákupom domu mimo veľkých miest je možné za rovnakú cenu získať i viac ako 100 metrov štvorcových obytného priestoru naviac a k tomu aj záhradu.
Po príklad porovnania cien netreba chodiť ďaleko, stačí si otvoriť ponuky realitných kancelárií. Prerobený dvojizbový byt vyjde v bratislavskej mestskej časti Ružinov aj na 170-tisíc eur, v novostavbe i raz toľko. Za podobnú cenu sa dá kúpiť novopostavený bungalov v Doľanoch – 41 kilometrov od Bratislavy. Trojizbový byt však v panelovom dome v podobnej lokalite už vychádza i na vyše dvestotisíc eur. Za takúto sumu sa už dá nájsť i zánovný dom a opraviť ho.
Viac za menej?
Bývanie na vidieku však nie je pre každého. „Periférne oblasti nedisponujú takým širokým sociálnym zázemím ako mestá a ani nikdy disponovať nebudú,“ vysvetľuje Tomčiak. Pre finančnú výhodnosť sa však podľa neho počty obyvateľov v periférnych oblastiach veľkých miest budú i v najbližších rokoch zvyšovať. Do značnej miery je to spôsobené ekonomickou výhodnosťou, keďže nehnuteľnosti mimo mesta sú výrazne lacnejšie, tvrdí Tomčiak. Počet obyvateľov v mestách však neklesne – stále bude dosť tých, čo sa tam budú sťahovať za prácou, dodáva analytik.
Čo láka ľudí na vidiek? Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk za tým vidí najmä ceny. „Postaviť nehnuteľnosť mimo mesta je väčšinou lacnejšie, najmä z dôvodu nižšej ceny pozemkov, keďže samotné materiály a práca stoja väčšinou rovnako,“ hovorí. Zvyšné peniaze môže developer alebo samotný majiteľ investovať priamo do nehnuteľnosti a jej vybavenia.
Bývanie v menších obciach či na perifériách vyhovuje podľa Porubského najmä rodinám s deťmi. „V dedinách či satelitných mestečkách je väčší pokoj, menej áut či nižšia hlučnosť a prašnosť,“ hovorí. Pri rozhodovaní však treba podľa neho brať do úvahy i negatíva týchto lokalít, ako sú chýbajúce služby, obchody, škôlky a školy. Mnohých odradí aj dochádzanie za prácou či absencia kultúrneho vyžitia, dodáva Porubský.
V mestách nie je miesto
Pri cene nehnuteľností hrá hlavnú úlohu rozloha. „Keďže samotné centrá miest sú pomerne malé, pozemky na ďalšiu výstavbu sú oveľa drahšie ako v okolí,“ hovorí Porubský. To spôsobuje, že byty či domy v okolí miest sú lacnejšie v porovnaní s realitami v mestách.
Najlacnejšie nehnuteľnosti sú vo veľa prípadoch najmä na perifériách, kde nie je vybudovaná dobrá infraštruktúra či sociálne vyžitie. Ide o miesta, kde môžu chýbať dopravné spojenia – kde vlaky či autobusy jazdia iba sporadicky. „Človek si v takýchto dedinkách síce kúpi lacný dom i vo vysokom stavebnom štandardne, ale po čase narazí na to, že mu celkovo bývanie v danej obci nie je príjemné,“ pripomína Tomčiak.
Situácia na realitnom trhu sa však už vrátila do starých koľají. „To znamená, že stále viac ľudí sa sťahuje do miest,“ hovorí Porubský. Záujem ľudí o nehnuteľnosti mimo miest bol viditeľný najmä počas prvého a druhého lockdownu, tvrdí. No i vtedy pri výbere nehnuteľností zohrávala hlavnú úlohu cena.