"Za svoju poctivú mesačnú prácu spolu s dvoma prídavkami na deti a dvoma daňovými bonusmi dostane osamelá matka pracujúca za minimálnu mzdu približne 606 eur v čistom. Hanba. Môj vysnívaný sociálny štát, po daňovo-odvodovej reforme, tejto istej matke poskytne cca 1021 eur mesačne,“ napísal Matovič v sobotu na sociálnej sieti. Navyše, ešte minulý utorok počas tlačovej konferencie k novele daňového poriadku medzi rečou spomenul aj výšku prípadného navýšenia DPH, a to konkrétne okrem iného i na 25 percent. Či naozaj pôjde o takúto sadzbu, stále nie je jasné.
Podarí sa však Matovičovi presvedčiť svojich koaličných kolegov? Podľa ich doterajších vyjadrení sa jeho plány s veľkým nadšením nestretli. „Zvýšenie DPH je pre nás absolútne neprijateľné. Aj z toho dôvodu využijeme na koaličnej rade právo veta a akýkoľvek návrh, ktorý bude zvyšovať DPH, budeme vetovať,“ povedal v nedeľu minister hospodárstva a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík.
Podobný názor na vec má aj ministerka investícií a šéfka tretej vládnej strany Za ľudí Veronika Remišová. „Návrh na zvýšenie DPH na 25 percent nepodporíme. Myslíme si ale, že rodičia detí si zaslúžia, aby rodinné prídavky mali vyššie a aby sa pravidelne zvyšovali,“ povedala v relácii V politike na Ta3.
A čo ľudia bez detí?
Nadšené Matovičovým návrhom nie sú ani odborové zväzy a združenia. "Plošné zvýšenie DPH je jeden z ďalších pomätených nápadov Igora Matoviča a v preklade znamená zvyšovanie cien v obchodoch. Aj keby sa zvýšili rodinné prídavky pre deti, ktoré by takéto zvýšenie sčasti kompenzovali, všetkých ostatných – bezdetné rodiny, rodiny so staršími deťmi, dôchodcov – by to zásadne poškodilo,“ hovorí Milan Kuruc z Pracujúcej chudoby. Existujú podľa neho aj lepšie cesty na vyriešenie situácie. Tie sa však politikom hľadať nechce, vysvetľuje Kuruc, pretože "sú zložité nielen na nastavenie systému, ale aj ich politické presadenie“.
Konfederácii odborových zväzov (KOZ) prekáža aj spôsob, akým sa táto téma otvára – neodborne a bez diskusie. Navyše, takéto navyšovanie dane podľa konfederácie najviac postihne tých najzraniteľnejších a štát by sa mal skôr ako na jej zvyšovanie sústrediť na zamedzovanie daňovým únikom. Tam sú peniaze, ktoré potrebuje. "Daňová medzera sa síce pozvoľne znižuje, ale stále je na úrovni 1,6 miliardy eur ročne. Zlepšený výber dane by mal byť prvoradým cieľom, ktorý by mal predchádzať akémukoľvek zvyšovaniu daní,“ dodáva hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Chudobu to nevyrieši
Nesúhlasia ani zamestnávatelia. Slovenská ekonomika sa podľa nich potrebuje zotaviť z krízy a toto nie je cesta. "Dosah to bude mať na podnikateľov, neplatcov DPH, ako aj spotrebiteľov, ktorí vyššiu sadzbu v konečnom dôsledku zaplatia. Domácnosti sa môžu vzhľadom na vyššie ceny rozhodnúť obmedziť svoju spotrebu, čo zníži dopyt po výrobkoch,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Rovnako to nepovedie ani k vyriešeniu problémov rodín ohrozených chudobou.
"Je známe zo skúseností z viacerých krajín, že cieľ podpory rodiny nie je možné dosiahnuť prostredníctvom zvyšovania rodinných prídavkov,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor. Navyše, na vysoké dane a odvody sa už teraz sťažuje veľa podnikateľov na Slovensku. "Namiesto zámerov na zvyšovanie daní očakávajú dôsledný audit existujúcich výdavkov štátu a predstavenie daňovo-odvodovej reformy, ktorá bude v súlade s vládnym programom, za ktorý ministri len pred pár dňami hlasovali,“ hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.