„Dlhé mesiace sme hovorili o pláne obnovy, v ktorom je suma 6 miliárd, dnes budeme hovoriť o sume vyše 9 miliárd, ktorú musíme vyčerpať najbližšie tri roky,“ povedal Heger. Eurofondy sa podľa neho stali premiérskou témou. Čerpanie treba výrazne zrýchliť, bývalá vláda totiž dokázala z celkového balíka 15,34 miliárd eur vyčerpať len okolo tretiny. „Je to biľag, ktorý budeme naprávať ďalšie tri roky,“ povedal Heger. Spolu s navýšením z únie tak Slovensko musí do konca tohto vládneho obdobia vyčerpať 9,22 miliárd eur.
To, že Slovensko v čerpaní eurofondov zaostáva, nie je žiadna novinka. O nutnosti zefektívniť čerpanie sa hovorí už roky, vytýka nám to i Brusel. Práve pomalé čerpanie je jednou z obáv i ohľadne využitia peňazí z Plánu obnovy.
8 pilierov zvýšeného dohľadu nad eurofondmi
- Optimálne rozdeliť čerpanie, aby nezostalo najviac až na rok 2023,
- akčné plány pri rizikových programoch,
- vnútorný presun prostriedkov v rámci jednotlivých OP, aby sa nasmerovali do oblastí, kde sa stihnú využiť,
- sústrediť sa na strategické projekty a pravidelne ich kontrolovať,
- stanoviť úlohy pre riadiace aj sprostredkovateľské orgány a monitorovať ich plnenie,
- vytvoriť a dopĺňať zásobník projektov pri rizikových programoch,
- zaviazať riadiace a sprostredkovateľské orgány k plneniu úloh uznesením vlády,
- zabezpečiť zazmluvnenie: 90% alokácie do konca 2021 – 100% alokácie vrátane REACT-EU do konca 2022.
ZDROJ: Ministerstvo investícií
Každý mesiac na vláde
Problémom je podľa Hegera aj vysoká chybovosť zdedených projektov. „Zo štátneho rozpočtu zaplatilo Slovensko doteraz na korekciách vyše miliardu eur,“ povedal. Podľa pôvodného plánu malo Slovensko čerpať tento rok 1,2 miliardy eur, v budúcom 1,7 miliardy eur a v roku 2023 až 6,6 miliárd eur. „To by bolo nezvládnuteľné. Veď v roku 2015 sme mali problém vyčerpať 2,6 miliardy eur,“ povedal premiér.
Vláda preto zavádza nový mechanizmus, aby zefektívnila čerpanie peňazí z únie. „Každý mesiac budeme mať na vláde štandardný bod, kde budeme vyhodnocovať čerpanie eurofondov v jednotlivých rezortoch,“ povedal premiér. Práve takto by sa malo dosiahnuť vyčerpanie celého balíka.
Remišová pripomenula, že práve eurofondy boli v posledných rokoch symbolom korupcie. „Čím je čerpanie komplikovanejšie, tým menej ľudí sa v tom vyzná a veľmi ľahko sa robia rôzne machinácie,“ upozornila. Za šesť rokov tak nebola podľa nej vyčerpaná ani jedna tretina z európskeho balíka. Za posledných sedem rokov sa vyčerpalo len 4,8 miliardy eur, povedala ministerka investícií. „Za rok sa nám podarilo vyčerpať dve miliardy eur, keď sme čerpanie zvýšili o 13 percent,“ povedala.
Zjednodušenie i vychytanie chýb
V stredu predloží Remišová na vládu materiál, ktorý zjednoduší čerpanie. Má ísť o 8 pilierov zvýšeného dohľadu nad eurofondmi. „Aspoň na tieto tri roky chceme stanoviť také čerpanie, aby peniaze ministerstvá využívali rovnomerne a nie nárazovo,“ povedala Remišová. Pocítia to výraznejšie však až nasledujúce vlády, dodala.
Obrovským problémom sú nepripravené projekty. Po novom by si nielen ministerstvá, samosprávy, ale i ostatní žiadatelia mali vytvoriť zásobníky projektov. „V prípade, že zostanú nejaké peniaze, tak by sa vedeli rýchle s týchto projektov dopĺňať,“ povedala ministerka investícií.
Najčastejšie chyby v projektoch
Ministerstvo investícií pre zlepšenie čerpania pripravilo i manuál ako predísť zbytočným komplikáciám v prideľovaní podpory z eurofondov. V žiadostiach sa totiž dookola opakujú tie isté chyby, čo celý proces spomaľuje. Ide napríklad o nesprávne zaradenie projektu podľa jeho významu pre región, neuvedenie spôsobu zaistenia bezbariérovosti, alebo chýbajú aktivity či plánované verejné obstarávania a ich druh.
Viaceré chyby sa opakujú aj v povinných prílohách. Ide napríklad o nesprávne predloženú analýzu pri investičných projektoch, kde celkové oprávnené výdavky sú vyššie ako 1 milión eur. Pri podmienke vysporiadaných majetkovo-právnych vzťahov veľakrát chýba rozhodnutie stavebného úradu či projektová dokumentácia.