Na samotné zavedenie či zapracovávanie pripomienok by to vraj nemalo mať vplyv. Slovensko by malo stihnúť i termín zaslania finálnej verzie dokumentu Európskej komisii – 30. apríl. Nový predseda vlády si dokonca trúfa na skorší termín – a to 28. apríl.
"Môžem povedať, že z diskusií, ktoré máme s Európskou komisiou, všetko ide podľa plánu a malo by to byť všetko v poriadku,“ povedal Heger v stredu po zasadaní vlády. Dokončovanie uľahčuje aj fakt, že jednotlivé časti, ako aj riešenie pripomienok, si podelili takmer všetky rezorty. A to podľa príslušnosti. Koalícia finálnu verziu uvidí na rokovaní vlády dva dni pred zaslaním – 26. apríla.
„Technická časť prípravy zo svojho princípu prináležala rezortu financií, počas implementácie jednotlivých reforiem a investícií bude kľúčová nadrezortná spolupráca. Veríme, že práve toto sa môže podariť aj vďaka tomu, že sa Plán obnovy stane premiérskou témou,“ hovorí sekcia Plánu obnovy, ktorá ešte donedávna spadala pod rezort financií.
V súčasnosti má tak okrem sťahovania plné ruky práce nielen s rozporovými konaniami, ale aj so zaslanými námietkami k plánu. A veruže ich nebolo málo. Za desať dní, ktoré sú bežné pri pripomienkovaní nelegislatívnych návrhov, akým je i Plán obnovy, pristálo na stole ministerstva financií vyše 2 400 otázok, z toho vyše 1 300 zásadných.
Čítajte viac Plán obnovy by mal byť vládou schválený 28. apríla, tvrdí HegerHlavné slovo má Brusel
Vyjadriť sa chceli skutočne všetci, od zamestnávateľov cez zamestnancov, občianske združenia až po cirkvi. No nie vždy pripomienky aj splnili podmienky, ktoré dokumentu stanovila samotná Európska komisia. A to – vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu, zahrnutie výziev obsiahnutých v relevantných špecifických odporúčaniach komisie pre konkrétny štát, podporu tvorby pracovných miest a hospodársku, sociálnu a inštitucionálnu odolnosť. No i cieľ dať 37 percent na zelenú obnovu a 20 percent na digitalizáciu.
Okrem toho bolo potrebné dodržať aj princíp „do no significant harm“, teda nespôsobovať škodu vo vzťahu k environmentálnym cieľom. „Komisia bude posudzovať relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť Plánu obnovy a odolnosti,“ hovorí Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Rokovania s Bruselom pritom prebiehajú neustále. „Momentálne na pláne pracujeme spolu s rezortmi zodpovednými za prípravu obsahu jednotlivých komponentov paralelne so zapracovaním pripomienok Európskej komisie, ktoré vyplývajú z ďalšieho kola technických rokovaní,“ hovorí sekcia Plánu obnovy po novom na Úrade vlády.
Čo sa do finálnej verzie dostane?
Ktoré z tisícov strán kritiky tak nakoniec bude možné vziať do úvahy? Nie všetky sú zatiaľ vyhodnotené, no už teraz je jasné, že hlavné priority plánu sa nezmenia. A práve pre prísne podmienky z Bruselu nie je podľa sekcie Plánu obnovy do veľkej miery možná ani zmena mnohých z navrhovaných reforiem a investícií. Niečo sa však predsa len do finálneho dokumentu dostane. „Z pripomienok sme napríklad zapracovali zaradenie využívania subjektov sociálnej ekonomiky, čo môže pomôcť systematickej integrácii znevýhodnených ľudí na trh práce a do spoločnosti, či doplnili podporu vytvorenia centier zdieľaných služieb a aktívny spôsob zapájania zainteresovaných strán do implementácie,“ dodáva sekcia Plánu obnovy.
To, či komisia plán schváli, bude jasné do dvoch mesiacov od odovzdania. „Na základe uvedenej legislatívy komisia vypracuje komplexne vyhodnotenie plánu, pričom jeho súčasťou by mal byť aj súhrn konzultačného procesu so zainteresovanými stranami vrátane toho, ako je ich príspevok v predkladanom pláne zahrnutý,“ hovorí Ludviková. Komisia môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie. Členský štát ich poskytne a v prípade potreby môže Plán obnovy a odolnosti prepracovať, dodáva. Konečné slovo však bude mať Rada Európskej únie, ktorá o schválení rozhodne kvalifikovanou väčšinou, a to do mesiaca.
Podstatná bude prax
Tvrdším orieškom ako samotná príprava dokumentu, bude však jeho implementácia, ktorá si vyžiada spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Okrem premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) tento fakt prízvukuje aj Americká obchodná komora,. Tá vyzýva predstaviteľov verejnej správy, aby sa poučili z predchádzajúcich nezdarov v prípade eurofondov a naozaj sa zamerali na ciele dokumentu. A to nielen modernizáciu slovenského hospodárstva, ale i opätovné naštartovanie dobiehania životnej úrovne krajín Európskej únie.
„Slovensko má za posledných 25 rokov bohaté skúsenosti s prípravami stratégií, koncepcií a akčných plánov pre rôzne reformy, avšak pretrvávajúcou výzvou je ich implementácia a realizácia v praxi,“ hovorí Gabriel Galgóci, prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku. Implementácia by podľa neho mala viesť hlavne k prechodu od lacnej pracovnej sily k digitalizácii a automatizácii procesov. „Už pred nástupom pandémie sme boli ako malá otvorená ekonomika plne závislá od globálneho trhu v rámci OECD krajinou, ktorej najviac hrozí strata, respektíve zmena pracovných miest v dôsledku automatizácie. Aktuálna kríza toto riziko ešte intenzívnejšie prehlbuje,“ dodáva Galgóci. Pomôcť v zavádzaní by však mala hlavne avizovaná „cestovná mapa“. Teda jasné a transparentné pravidlá a podmienky čerpania v nadväznosti na časový harmonogram využitia peňazí.