Dôstojná práca a udržateľný rast. Na Slovensku ani v únii nejde o štandard

Víťazmi nie sme ani v prípade zabezpečenia dôstojnej práce a udržateľného rastu. Ani Slovensko, ale ani Európska únia ako celok. Podľa Indexu dôstojnej práce a udržateľného rastu Európskej odborovej konfederácie sa situácia v únii za posledných šesť rokov zlepšila len minimálne. A to len ak berieme do úvahy kvalitu pracovných vzťahov a zraniteľnosť pracovnej sily. V prípade hospodárskeho blahobytu dokonca došlo k zhoršeniu. Práve dôstojná práca a rast sú pritom súčasť Cieľov udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov, ku ktorým sa Európska únia v roku 2015 zaviazala.

, 15.04.2021 18:00
10

„Únia sa na medzinárodnej pôde zaviazala, že bude smerovať k udržateľného rozvoju a podpore dôstojnej práce. Výsledkom je však skutočne minimálny progres, a to kvôli úsporným politikám, ktoré sú dôvodom neistých pracovných podmienok a nerovnosti medzi členskými štátmi aj v rámci nich,“ povedala na margo výsledkov Liina Carrová, tajomníčka Európskej odborovej konfederácie (ETUC).

Zamestnanci trpia

Slovensko sa na škále posunulo o päť bodov – z 96,6 na 101,5 bodu. Do cieľových 130 nám tak zrejme ostáva ešte dlhá cesta. A podľa mnohých nebude ľahká. „Momentálne sa v parlamente, na ministerstve hospodárstva a na ministerstve práce presadzujú skôr politiky smerujúce k osekávaniu práv zamestnancov a zároveň vedúce k oslabovaniu sociálneho dialógu a odborov. V takom prostredí nie je možné udržať dôstojné pracovné podmienky,“ hovorí Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Západná Európa je v rámci indexu dôstojnej práce vyššie. A to preto, že tam sa po dlhých desaťročiach dopracovali k tomu, že buď majú silné pracovné kódexy, alebo silné odvetvové kolektívne vyjednávanie, dodáva.

Nemecko, Dánsko či Fínsko sa už dlhodobo nachádzajú nad priemerom únie a svoj náskok tentoraz ešte zvýšili. „U nás sa postupne za desaťročia oslabuje jedno aj druhé, takže popredné postavenie v tomto rebríčku je na Slovensku vylúčené. Len nedávno sme zažili novelu Zákonníka práce, ktorá spolu s inými skvostami znemožnila už i tak slabú možnosť rozširovania kolektívnych zmlúv,“ dodáva Kuruc. S dobrým miestom v indexe dôstojnej práce sa tak podľa neho môžeme rozlúčiť.

podnikanie, plánovanie, ukazovanie, muž,
	žena, kolegovia Čítajte aj Prieskum SOPK: Podnikateľské prostredie bolo vlani najhoršie od roku 2010

Podobný názor má aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). „Slovenská republika má najhoršie výsledky v podindexe, ktorý hodnotí mieru zamestnanosti a nezamestnanosti, inklúziu na trhu práce a kvalitu kolektívneho vyjednávania,“ povedala hovorkyňa KOZ Martina Némethová. Je predpoklad, že nedávno prijaté zmeny Zákonníka práce ovplyvnia postavenie Slovenska v tomto podindexe negatívne a v hodnotení naša krajina klesne, dodáva.

Kedy dobehneme Európu?

<A>Rezort práce však veci vidí inak. Slovensko sa podľa jeho hovorkyne Evy Rovenskej v posledných rokoch uberá dobrým smerom vo všetkých merateľných subindikátoroch a za úniou nezaostáva nijako výnimočne. „Pozitívne hodnotíme, že v porovnaní s rokom 2010 sme stúpli o hodnotu 3,9,“ dodáva Rovenská. Navyše, pozrieť sa podľa nej treba aj na kvalitu zamestnávania, kde sa Slovensko umiestnilo na šieste mieste v zlepšovaní. „Tento pozitívny trend vypovedá o tom, že politiky trhu práce, zamestnávania, pracovných vzťahov a súčasná legislatíva sú účinné a podporujú rast kvality zamestnávania,“ dodáva hovorkyňa.

Podľa viacerých analytikov však Európu dobehneme najmä vytváraním pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou. „Slovensko patrí medzi továrne Európy a v mnohých fabrikách je nízka pridaná hodnota. Kvôli tomu nie je možné zvyšovať mzdy. Tento problém sa nedá rýchlo odstrániť, ale dá sa pri systematickom prístupe prekonať,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Zároveň je podľa neho nutné znížiť byrokratickú záťaž, aby mohli občania voľne podnikať a presúvať kapitál.

Za pravdu mu dáva aj analytička FinGo.sk Lenka Buchláková. Najdôležitejším kritériom je podľa nej výška mzdy. V tomto smere Slovensko trošku pokročilo, nakoľko sa zvyšovala v posledných rokoch minimálna mzda i príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky. „Pravdou však je, že zvýšenie minimálnej mzdy na Slovensku na úroveň 623 eur posunulo krajinu o jednu priečku vyššie v rebríčku 27 krajín Európskej únie," hovorí analytička. Stále však ide o štrnástu najnižšiu mzdu v únii, dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
10 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #práca #udržateľný rast