Povinné poistky na vozidlá totiž už dlhé roky čelia niekoľkým problémom. Podľa hovorcu NBS Petra Majera ich spôsobuje najmä právna úprava. Okrem zvyšujúcich sa cien náhradných dielcov a prác v autoservisoch je problém aj v nejednotnej súdnej praxi pri nemajetkovej ujme, v pomerne vysokom percente nepoistených motorových vozidiel, ako aj v zlom stave slovenských ciest.
„Toto všetko prispieva k zvyšujúcej sa nákladovosti tohto produktu. Aj poškodení často vnímajú proces likvidácie poistných udalostí v PZP ako zdĺhavý a výšku priznanej náhrady škody ako nedostatočnú,“ vysvetľuje Majer. Preto by malo prísť k takým legislatívnym zmenám, ktoré reálne prinesú jednotnú aplikačnú prax pre poisťovne a zlepšia uplatnenie práv spotrebiteľov, dodal. Rezort dosluhujúceho ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa zatiaľ do veľkých zmien neženie. „Zákon o PZP nie je v pláne legislatívnych úloh ministerstva financií, ani v programovom vyhlásení vlády,“ tvrdí tlačový odbor ministerstva. Téma povinných poistiek však podľa rezortu presahuje aj do iných ministerstiev. Prípadné zmeny tak budú prijaté až po diskusiách, dodal Hegerov rezort.
Budú teda ceny povinných poistiek rásť a môže ich zmeniť nová úprava? Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika sa na Slovensku v ďalších rokoch nedá očakávať žiadna vlna znižovania cien PZP. „Naopak, bude pokračovať mierny rast,“ vysvetľuje Búlik. Ako dodal, aj v posledných rokoch ceny reálne rastú, na čom má zásluhu tlak centrálnej banky.
PZP je stratové
Ťažkosti pri povinných poistkách spôsobili aj samotné poisťovne. Tento produkt je už dlhodobo v strate, čo sčasti zapríčinil aj ich konkurenčný boj. Keďže ide o povinné poistenie, ľudia si ho spravidla vyberajú podľa ceny. Poisťovacie domy to vedia a o ľudí v minulosti bojovali podliezaním trhových cien. Postupom času tak výdavky z PZP prevýšili príjmy z poistného.
NBS tak už niekoľko rokov poisťovne upozorňuje, aby ceny PZP zvyšovali. Nejde len o to, aby nedotovali stratové produkty z tých ziskových, ale aj o samotných poistencov. Vyrovnané hospodárenie má totiž zabezpečiť, aby poisťovne ľuďom uhrádzali škody bez zbytočného špekulovania. Vlani v máji preto regulátor zverejnil aj usmernenie na určovanie poistného.
Poisťovacie domy musia rátať najmä s nákladmi na uhrádzanie škôd. Tie sa tiež každoročne zvyšujú kvôli rastu cien za náhradné dielce, ale aj za prácu v servisoch, ktorá súvisí so zvyšovaním platov automechanikov. Okrem toho musia počítať aj s osempercentným odvodom pre rezort vnútra a ročným príspevkom, ktorý ide do Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP).
Centrálna banka kontroluje udržateľnosť PZP cez takzvaný kombinovaný ukazovateľ. Ak je vyšší ako 100, produkt je v strate. Vysoko nad touto hranicou sa pritom poistenie vozidiel pohybuje už niekoľko rokov. Paradoxne to zmenila len pandémia. Kvôli zníženej mobilite v krajine klesla aj nehodovosť. Kombinovaný ukazovateľ tak vlani v júni klesol na hodnotu 94,1.
Odškodnenie nie je regulované
Poisťovne by mali okrem toho do svojich nákladov počítať aj tvorbu rezervy. V tomto prípade však spôsobuje problémy takzvaná nemajetková ujma. Ľudia si totiž od poisťovní nárokujú odškodnenie za príbuzných, ktorí sa stali obeťami dopravných nehôd. Podľa súčasnej legislatívy sa ale taká náhrada z povinných poistiek nevypláca. Pozostalí sa preto obracajú na súdy.
V praxi tak výška odškodného závisí od rozhodnutia toho-ktorého sudcu. Pre poisťovne ide o nepredvídateľný výdavok, s ktorým nemajú ako počítať ani pri tvorbe povinnej rezervy. Zákon im totiž ani neumožňuje kryť tieto škody z PZP. Aj keď ľudia na súdoch žiadajú milióny eur, nie je jasné, kto a kedy má na odškodnenie v rámci nemajetkovej ujmy nárok a v akej musí byť výške.
Centrálna banka a poisťovne preto volajú po stanovení mantinelov, ktorým sa budú môcť všetci prispôsobiť. „Očakávame, že nová právna úprava zakotví predvídateľný a férový systém,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete. Ak bude legislatíva určovať odškodnenie aj z PZP, poisťovacie domy môžu krytie nemajetkovej ujmy garantovať. Nakoniec to ale zrejme premietnu aj do ceny.
Ako sa dnes určuje cena PZP?
Poisťovne dnes určujú cenu povinného zmluvného poistenia (PZP) individuálne. Do úvahy pritom berú svoje interné sadzby. Výšky poistného sa potom odvíja napríklad od veku vodiča a počtu škôd, ktoré spôsobil v minulosti.
Okrem toho sa posudzuje aj nehodovosť v regióne, kde je vozidlo prihlásené, druh auta, jeho hmotnosť či výkon motora. Niektoré poisťovne cenu určujú aj podľa toho, koľko kilometrov ročne najazdí majiteľ vozidla.
V zásade však platí, že čím rizikovejší je majiteľ vozidla, tým vyššia je cena PZP.
Aké zmeny v PZP navrhujú poisťovne a centrálna banka?
Národná banka Slovenska a poisťovne už ministerstvu financií predložili návrhy na zmeny pri povinnom zmluvnom poistení. Keďže plán zmeniť zákon o povinných poistkách nie je v pláne vlády, konkrétne zmeny budú závisieť od dohody a prebiehajúcich rokovaní.
- Náhrada škody v kontexte vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku tak, aby došlo k zjednoteniu postupov pri určovaní výšky škody.
- Ustanovenie bonus/malus systému, ktorý by bol v praxi efektívny a zabezpečil by reálne zvýhodnenie vodičov s bezškodovým priebehom oproti vodičom spôsobujúcim dopravné nehody.
- Efektívnejšie opatrenie v súvislosti s problematikou čelných skiel tak, aby mal spotrebiteľ jasnú informáciu o rozsahu krytia a možnosti uplatnenia náhrady škody.
- Exaktnejšia legislatíva pre priznávanie a určenie výšky nemajetkovej ujmy.
- Zavedenie efektívnejších sankcií za nepoistené motorové vozidlá, pretože aktuálne ukladané pokuty sú často v nižšej výške než ročné poistné PZP.
- Zavedenie povinnosti zaplatiť priemerné ročné poistné do garančného fondu SKP za nepoistené motorové vozidlá tak, aby škody nepoistených motorových vozidiel neboli hradené z poistenia zodpovedných motoristov.
Zdroj: NBS