Odklad splátok bez „čierneho“ zápisu sa končí. Bude pre ľudí ťažšie získať úver?

Pôvodne nemal platiť odklad splátok bez negatívneho zápisu už ani dnes. Zákon, ktorý vláda schválila a pripravila ešte vlani na jar, totiž hovorí, že bez „čierneho“ záznamu budú len tí, čo o odklad požiadali do konca minulého roka. Po vlne kritiky sa však minister financií Eduard Heger (OĽaNO) s bankami dohodol, že bez záznamu budú odklady až do 1. apríla tohto roka.

Spôsobí to ľuďom problémy, keďže koronakríza stále trvá? Podľa finančného analytika a generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika nikto nevie, kedy sa pandémia skončí. Akýkoľvek odklad tak znamená zvýšené riziko pre ľudí, ale aj pre samotné banky. O predĺžení obdobia bez negatívneho zápisu sa podľa Ovčarika dá uvažovať len pri tých, ktorí prišli kvôli pandémii o príjem.

„Treba pomôcť ľuďom, ktorí nespravili nič zlé, akurát nerátali s pandémiou,“ tvrdí analytik z portálu Finančná Hitparáda Martin Švidroň. Dodáva, že niektoré segmenty na aktuálnu situáciu doplácajú čoraz viac. Okrem toho však podľa Švidroňa chýbajú presné dáta, počty i dôvody. Za dôležité preto považuje pýtať sa, o akého človeka ide a prečo má problém so splácaním.

Podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) sa ani na európskej úrovni aktuálne nediskutuje o ďalšom odklade splátok. Skôr sa hľadajú možnosti, ako zabezpečiť stabilitu bankového sektora. A to tak, aby dokázal pružne reagovať na pretrvávajúce dosahy krízy. Možnosť požiadať o odklad, ktorý banka musí schváliť, však bude trvať až do vyhlásenia vlády o ukončení pandémie. To môže trvať ešte niekoľko mesiacov.

Bez ďalšieho posunu

V apríli vyprší platnosť usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ktorý bankám určoval jednotné pravidlá. Tie počítali aj s plošným odkladom splátok bez negatívneho zápisu v úverovom registri. Denník Pravda sa napriek tomu pýtal rezortu financií, či a prečo odklad bez negatívneho zápisu neposunie až do konca pandémie. Na otázky však ministerstvo nereagovalo.

Heger ešte na konci januára s bankami riešil aj prípady, keď sa ľudia k splácaniu vrátiť nemôžu a potrebujú čas. V týchto prípadoch by mala banka hľadať individuálne riešenia. „Tie budú v režime odkladu splátok z dôvodu ťažkej životnej situácie už ako štandardné reštrukturalizované úvery,“ vysvetľuje Eva Šablová, riaditeľka pre úvery v spoločnosti FinGO. Pôjde v podstate o bežný odklad splátok.

Podľa ministra financií je pomoc v záujme bánk, ich klientov, ale nakoniec aj štátu. Podľa poslednej štatistiky bol zatiaľ poskytnutý odklad formou individuálnej reštrukturalizácie splácania úveru zhruba trom percentám ľudí. Tieto zásahy do splácania úveru už však budú mať negatívny dosah najmä na dlžníkov. Stabilitu bánk by táto skupina ľudí ohroziť nemala. Na zlyhané úvery si totiž pripravovali rezervy.

Banky by mali aj naďalej po splnení podmienok na pandemický odklad splátok každému vyhovieť. Od apríla minulého roka do konca tohtoročného februára už túto možnosť využilo viac ako 147-tisíc ľudí. Z toho viac ako 7 000 žiadostí prišlo od podnikateľov. Zákon aj banky deklarujú, že v ich prípade nemá odklad žiadne následky v rámci úverového registra. Napriek tomu sa pri odklade záznam uvádza.

Zápis mal každý

V úverovom registri sú totiž zaznamenané všetky úvery, ktoré má človek v bankách. A teda nejde len o tie nesplácané, ale aj o tie, ktoré riadne spláca. „Úvery, ktorých splácanie si klient odložil kvôli dosahom pandémie, sú v úverovom registri označené príznakom Covid-19,“ spresňuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Zápis má teda v nejakej podobe každý, kto o odklad žiadal.

Takzvaný korona príznak indikuje, že si človek odložil splácanie podľa osobitných pravidiel, vysvetľuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Faktom však podľa neho zostáva, že tento zápis banka môže alebo nemusí brať do úvahy. To platí aj pri jednorazovom negatívnom zázname. „Reálne medzi oboma situáciami nie je zásadný rozdiel,“ tvrdí Búlik.

To, či niekto požiadal o odklad pred marcom 2021 alebo neskôr tak v budúcnosti z hľadiska úverového registra nemusí zohrávať až takú zásadnú úlohu. Banka bude totiž vždy vidieť, či si človek odložil splácanie. Rozdiel je len v tom, že od apríla už bude v registri negatívna poznámka. Pre banku je teda žiadateľ v každom prípade potenciálne rizikový a pri žiadosti o iné úvery či hypotéky na to môže prihliadať.

Splátková apokalypsa sa zatiaľ nekoná

Od začiatku tohto roka sa postupne končili prvé pandemické odklady splátok. Ešte na konci minuloročného leta mala o návrat k riadnemu splácaniu obavy aj Národná banka Slovenska. Z jej predbežných údajov však vyplýva, že ku koncu januára sa malo vrátiť k splácaniu viac ako 92-tisíc ľudí. Ide tak o 70 percent z celkového počtu ľudí, ktorým bol odklad schválený ešte vlani.

Centrálna banka ďalej deklaruje, že 88 percent z týchto klientov pokračuje v riadnom splácaní. V omeškaní so splátkami sa ocitlo zhruba deväť percent z nich. „Omeškanie môže byť spôsobené postupným rozbehom splácania po ukončení moratória,“ vysvetľuje hovorkyňa SBA Diana Priechodská Brodnianska. Zatiaľ ide len o hrubé odhady a reálny vývoj uvidíme neskôr, dodáva.

Ako však dopadnú ľudia, ktorí to so splácaním nezvládnu? Podľa Búlika sa približne do konca roka pravdepodobne nijako neprejaví nárast miery nesplácaných úverov. „Následne časť ľudí pravdepodobne skončí osobným bankrotom. Ten je na Slovensku natoľko benevolentný, že umožňuje zbaviť sa dlhov bez toho, aby dlžník utrpel nejakú ujmu,“ myslí si analytik.

Podľa Búlika síce zákon dáva možnosť splátkového kalendára, ale ľudia si, logicky, radšej vyberú anulovanie dlhov pomocou osobného bankrotu. Švidroň v tom však vidí aj marketingovú príležitosť pre banky. Pri ich individuálnom prístupe k ľuďom v problémoch si u nich môžu urobiť dobré meno. „Klienti si pamätajú, ako sa banky zachovali počas ťažkých období,“ myslí si. Problémy so splácaním však musia s bankou riešiť, dodal.