„Chceme procesy sprehľadniť a zjednodušiť. A tiež zamedziť vzniku šedých zón, kde vzniká priestor na korupciu,“ povedal Holý. Celý proces sa má skrátiť takmer z roka na mesiac a pol. Vzniknúť má jeden špecializovaný stavebný úrad. Nateraz sú stavebné úrady pod správou miest. Mestám však zmena príliš nevonia. A to i napriek tomu, že uznávajú, že stavebné konanie je zdĺhavé. Obávajú sa totiž väčšieho vplyvu developerov.
Prijatie nového stavebného zákona je nevyhnutnosť, uznáva i Únia miest Slovenska. Musí však byť pripravený kvalitne. Práve tu však príprava podľa hovorkyne únie Daniely Piršelovej pokrivkáva. „Sme presvedčení, že príprava takéhoto zákona si vyžaduje úplne iný proces a nie taký, aký prebieha v súčasnosti,“ hovorí.
Únia totiž nedostala pozvánku do diskusie k zákonu, tvrdí Piršelová. „Návrh je potrebné podrobiť dôkladnej analýze a preskúmaniu odborníkmi stavovských organizácií v stavebníctve, odborníkmi z radov environmentalistov a verejnej správy vrátane samospráv,“ hovorí. Nestačí, aby si zákon pod drobnohľad vzali len podnikatelia, upozorňuje. Rovnako je podľa Piršelovej neprijateľné novú podobu stavebného zákona, bez riadneho pripomienkového procesu, predkladať na akékoľvek politické schvaľovanie.
Príprava novej stavebnej legislatívy sa nepozdáva ani Združeniu miest a obcí Slovenska. Jeho predseda a primátor Liptovského hrádku Branislav Tréger povedal, že zákon umožní výstavbu „hocikde a hocijako“. Pričom nemusí byť rešpektovaný ani územný plán obce či mesta. Veľkým kritikom chystanej úpravy je i starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. „Ak by nový stavebný zákon prešiel v navrhnutej podobe, obce a mestá by takmer úplne stratili možnosť ovplyvňovať výstavbu na svojom území,“ napísal na sociálnej sieti.
Naopak, Holého návrh podporil napríklad Klub 500, hoci upozornil i na drobné nedostatky. Tie je však možné odstrániť, kým sa návrh dostane do legislatívneho procesu. Podporu má návrh i v Slovenskej komore stavebných inžinierov (SKSI).
Aké zmeny má zaviesť nový stavebný zákon
- Novela redukuje procesy v stavebnom konaní na 13, teraz ich je 84. Celý proces by sa tak mal skrátiť zo skoro 300 dní, ktoré sú dnes potrebné na vydanie stavebného povolenia, na cieľových okolo 45.
- Stavebné konanie by malo byť plne digitalizované. Po novom projektant nahrá do systému projektovú dokumentáciu. Systém následne automaticky osloví dotknuté osoby a spustí 14-dňovú lehotu na posúdenie projektu. Prípadný rozpor sa bude riešiť na úrovni stavebného úradu.
- Vzniknúť by mal špecializovaný osobitný stavebný úrad. Ten bude mať lokálne pobočky – minimálne na úrovni okresov.
- Naďalej bude prebiehať i posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Po novom bude namiesto dvoch osobitných procesov len jeden.
ZDROJ: Úrad vlády
Na chvoste únie
Slovensko je posledné v rámci krajín Európskej únie v oblasti zavádzania elektronizácie do stavebníctva. Práve to by mal podľa Slovenskej komory stavebných inžinierov zmeniť chystaný zákon. „Ambíciou nového stavebného zákona je postupne zaviesť modernú elektronizáciu v územnom plánovaní, investičnej výstavbe a schvaľovacích procesoch,“ tvrdí komora. V hre je i centrálny stavebný úrad, o ktorom sa podľa komory stále diskutuje.
Je kritika miest oprávnená – dostanú developeri voľnú ruku? Podľa odborníkov zo SKSI tomu pripravovaná úprava zabráni. „Nový stavebný zákon má síce skrátiť a skvalitniť povoľovacie procesy stavieb, ale súčasne má zabezpečiť dôsledné dodržiavanie územnoplánovacích regulatívov,“ tvrdí Slovenská komora stavebných inžinierov.
Nový zákon totiž podľa komory jednoznačne zadefinuje postavenie účastníkov povoľovacích procesov – a to bez zbytočného predlžovania konaní. „Cieľom je skrátiť a skvalitniť povoľovacie procesy, zabezpečiť dostatočnú ochranu životného prostredia, rešpektovanie prírody a prírodného bohatstva Slovenska a ochrana verejného záujmu,“ tvrdí SKSI.
Zákon do budúceho roka?
Na príprave nového stavebného zákona spolupracuje tiež rezort hospodárstva. Holého návrh totiž získal podporu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Uskutočnilo sa už i ohlásené stretnutie štátneho tajomníka kancelárie vicepremiéra Martina Hypkého s ministerstvom hospodárstva. „Martin Hypký predstavil plánované zmeny v oblasti stavebného zákona a územného plánovania,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková. Dohodnuté sú podľa nej aj ďalšie stretnutia, kde sa už má rokovať o samotných návrhoch a požiadavkách z praxe.
Matejková tvrdí, že dosiaľ sú predložené len návrhy na zmenu jedného zákona. So stavebným zákonom je však prepojených viacero zákonov a právnych predpisov. „Stavebné konania veľkých investícií ovplyvňuje a komplikuje hlavne zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vodný zákon a mnoho ďalších,“ dodáva hovorkyňa ministerstva hospodárstva.
Podľa plánov by mal zákon platiť od budúceho roka. Otázne je, či sa dovtedy stihne prebudovať celý povoľovací proces i vybudovať nové inštitúcie, upozorňuje Matejková. Okrem samotného stavebného zákona bude totiž potrebná i reforma na úrovni samospráv, dodáva.
Príde Slovensko o zeleň?
S novým stavebným zákonom sú spojené i obavy, či neuľahčí developerom výstavbu v chránených lokalitách. „Nový stavebný zákon musí reflektovať potreby súčasnosti a tou určite nie je zánik zelene v mestách,“ vysvetľuje hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová.
Ostatne to, že by legislatíva v tomto smere zvoľnila, popiera i podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina). „Systém, ktorý chceme zaviesť, vylučuje čierne stavby v chránených oblastiach,“ hovorí. Zachovaná zostane i takzvaná EIA – teda posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Vyžaduje to totiž Brusel.
Zelené ministerstvo tvrdí, že bude presadzovať, aby stavebná legislatíva zohľadňovala požiadavky a pripomienky ochrany životného prostredia. „Tou hlavnou prioritou v oblasti územného plánovania a výstavby by mala byť popri trvalo udržateľnom rozvoji aj adaptácia na zmenu klímy v mestách a zastavaných územiach,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Akákoľvek výstavba by sa podľa neho mala vždy vyvážiť inými opatreniami – napríklad vytváraním alebo záchranou zelených plôch v mestách. V hre sú i zelené strechy, dodáva Kiča.