„Mimoriadne ma teší a som hrdý, že Slovensko nielenže výrazne napreduje v príprave plánu obnovy, ale náš plán je aj v rámci Európskej únie vnímaný za jeden z ukážkových dokumentov“ uviedol Jančík. Aj vďaka tomu sme kontaktovaní inými členskými krajinami, s ktorými zdieľame skúsenosti, dodáva.
„Plán obnovy nie je postavený na zelenej lúke, ale odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň adresuje veľké národné priority ako je školstvo, zdravotníctvo či efektívna verejná správa, a teda oblasti, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života,“ dodal s tým, že nie všetky oblasti bolo možné zahrnúť do plánu aj vzhľadom na striktné požiadavky Európskej komisie.
Nie všetko sa však podarilo do plánu dostať. To, čo sa nepodarilo, sa objaví buď v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) alebo vo verejných financiách, ktorých výdavky sa pohybujú na úrovni 40 miliárd eur. Okrem fondu obnovy a odolnosti má Slovensko stále k dispozícii vyše 8 miliárd eur z existujúcich EŠIF ako aj 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy než je samotný plán obnovy.
Plán obnovy a odolnosti je až do 22. marca v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zároveň môžu všetky zainteresované strany vrátane verejnosti do 26. marca pripomienkovať aj návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorý definuje proces implementácie, finančné vzťahy a ich vysporiadanie a ďalšie ustanovenia o poskytovaní prostriedkov mechanizmu. Konečný termín na zaslanie plánu je 30. apríl.