"Ženy si zaslúžia rovnaké zaobchádzanie a ohodnotenie za ich prácu a komisia sa postará o to, aby zamestnávatelia tieto princípy napĺňali,“ povedala eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová.
Postačí to na pokorenie 16-percentnej priepasti, ktorá ženské platy v únii oddeľuje od tých mužských? Záležať bude nielen na tom, ako sa k novinke postavia samotné členské krajiny, ale aj tí-ktorí zamestnávatelia.
Brusel má v boji s nerovnosťou jasno. Návrh ráta nielen so zavedením povinnosti uvádzať informáciu o plate vo zverejnenej pracovnej ponuke, no zároveň zakáže pýtať sa uchádzačky či uchádzača o prácu pri pohovore na platovú históriu.
Takisto zamestnanci budú mať právo na informácie ohľadom platového ohodnotenia kolegov na tej istej, respektíve podobnej pozícii, pričom samotné firmy s minimálne 250 zamestnancami musia zverejniť informácie o platových rozdieloch medzi mužmi a ženami vo firme na tých istých pozíciách. A čo v prípade, ak sa zistí pochybenie? To chce komisia riešiť kompenzáciami a mzdovým ohodnotením, ale len v prípade, ak rodovo podmienené platové nerovnosti presiahnu hranicu päť percent. Zamestnancov v takomto prípade bude môcť zastupovať aj Európska sieť orgánov pre rovnosť – Equinet.
Ženy na chvoste
"O transparentnosti platov na mikro úrovni sa hovorí už nejaký čas. Jej zavedenie by mohlo viesť k postupnému približovaniu sa platov hlavne v tých profesiách či podnikoch, kde je nelogické a kde žiadne argumenty nehrajú v prospech vyšších platov u mužov,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Najprv však smernica bude musieť prejsť Európskym parlamentom aj radou. A samozrejme, pretaviť sa do legislatív jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska, čo nebude jednoduché.
Pandémia sa pritom práve žien dotkla najviac. Poväčšine sú to totiž práve ony, kto v Európskej únii zastáva pozície hneď v prvej línii v boji s koronavírusom. V sektoroch zameraných na starostlivosť, ako je napríklad opatrovníctvo alebo práca v domácnosti, tvoria až 76 percent. Mnohé navyše pracujú v maloobchode či ako výpomoc pri starostlivosti o deti, kde tvoria až 95 percent všetkých s týmto typom práce. Nehovoriac o sektore služieb, ktorý je jedným z najviac postihnutých a už mesiace v ňom dochádza k masívnemu prepúšťaniu.
Navyše, podľa výskumníčky Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Barbory Holubovej môže dôjsť aj k prehĺbeniu nerovností medzi ženami navzájom. "Tie, ktoré pracujú v odvetviach, ktoré zasiahla pandémia najviac, budú na tom ešte horšie,“ hovorí. Ak sa nenastaví účinná pomoc, do finančnej a materiálnej chudoby sa prepadne ešte väčší podiel z nich, aký bol pred pandémiou,“ dodáva.
Čo z opatrení akceptuje Slovensko?
"Smernica je základom, na ktorom môžeme stavať. Väčšia transparentnosť v odmeňovaní, ak bude správne uplatňovaná, pomôže pri odhaľovaní rodových platových nerovností. Sama osebe však nebude stačiť,“ hovorí Holubová. Pripomína, že bude potrebné aj B – teda nastaviť odmeňovanie tak, aby nedochádzalo k platovej diskriminácii na základe rodu či pohlavia.
Navyše, dokumenty, ktoré sa rodovej rovnosti venujú, už na Slovensku máme – Akčný plán a Stratégia rovnosti žien a mužov. Ministerstvo práce s nimi prišlo koncom minulého roka. Odvtedy prešli medzirezortným pripomienkovým konaním a podľa hovorkyne rezortu Michaely Slivkovej Kirňakovej ich v súčasnosti prerokúva Výbor pre rodovú rovnosť.
Podľa Holubovej je však akčný plán aj po vypustení niektorých sporných termínov opatrný a málo ambiciózny. "Z celkovo 83 úloh je veľa takých, ktoré len zvažujú prijať nejaké opatrenia, alebo podporujú osvetu. V mnohých oblastiach akoby sme začínali na zelenej lúke, alebo sa posúvame iným smerom,“ hovorí.
Očakávať preto, že vláda smernicu únie transponuje do legislatívy hneď, ako to bude možné, je zrejme predčasné. Podľa Kirňakovej v súčasnosti ešte len prebieha príprava predbežného stanoviska k tejto novinke. "Do jeho prípravy sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania bude môcť zapojiť aj verejnosť,“ hovorí. Podľa ministerstva práce si navyše treba uvedomiť, že ide len o právny akt únie, ktorý štáty zaväzuje len k určitým cieľom. "Je na jednotlivých krajinách, aby smernicu prebrali spôsobom im vlastným,“ dodáva Kirňaková.
Zamestnávatelia nevidia problém
Už teraz je však jasné, že nové nariadenia nebudú po vôli všetkým. Podľa zamestnávateľov máme totiž na Slovensku väčšie problémy ako riešiť fakt, že polovica populácie je v platovej otázke diskriminovaná. "Úlohou číslo jedna komisie i národných vlád je hľadať východiská z tejto situácie a prijímať opatrenia na zmiernenie dosahov bezprecedentnej ekonomickej krízy. Namiesto vyššie uvedeného komisia ukladá firmám nové, nezmyselné povinnosti,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Odvoláva sa aj na fakt, že v našej legislatíve je rovnosť platov už dávno zakotvená.
Na papieri sú platy vyriešené už poriadne dlho. Ešte v roku 2007 bol do Zákonníka práce doplnený paragraf 119a, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. Realita je však iná a rozdiel v platoch je na Slovensku piaty najväčší z celej Európskej únie – 20 percent.
Podobný názor ako RÚZ má aj Klub 500. "Z nášho pohľadu sú to pseudotémy bruselských úradníkov a navrhované riešenia mimo akéhokoľvek logického rámca,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor. Od Bruselu by sme očakávali oparenia na zmiernenie dosahov koronakrízy a opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti únie, ktorá čoraz viac zaostáva, dodáva.
Odborári chcú viac
Európski odborári návrh smernice vítajú, chýba im však dostatok nástrojov na presadenie ambicióznych cieľov. „Návrh určite pomôže odtajniť proces, akým firmy pristupujú k odmeňovaniu, a vnesie svetlo do možných nekalých praktík spojených s nerovnosťami. Na druhej strane však paralyzuje ženy a odbory, ktoré sa o platovú rovnosť snažia,“ hovorí zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej odborovej konfederácie (ETUC) Esther Lynchová.
Odbory poukazujú na fakt, že audity platov budú musieť robiť len väčšie firmy a sami zamestnávatelia sa rozhodnú, ktoré pozície môžu byť v prípade práva na rovnaký plat porovnávané. Negatívne vnímajú aj reprezentáciu zamestnancov. Návrh totiž neráta priamo s odbormi, čo podľa ETUC povedie k vzniku rôznych falošných organizácií obhajujúcich záujmy zamestnávateľov. „Budeme tlačiť na to, aby sa návrh v Európskom parlamente a rade ešte sprísnil,“ dodal Lynchová.
Naše odbory sa s názorom ETUC stotožňujú. "Predpokladáme aj všeobecný pozitívny efekt na zamestnanecké prostredie a zvýšenie spravodlivosti v odmeňovaní, nielen voči ženám, ale aj pracovníkom vykonávajúcim rovnaké pracovné činnosti,“ povedala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Némethová. Navyše, v slovenskej legislatíve sa už teraz nachádza povinnosť zverejňovať mzdu v pracovných inzerciách a rovnako zákaz pre zamestnávateľov zaväzovať v pracovných zmluvách svojich pracovníkov zákazom rozprávať sa o výške vlastnej mzdy, čo však nemusí mať dlhé trvanie. Snahy o odstránenie prvej z povinností sa totiž začali už v lete, pri schvaľovaní prvého "Podnikateľského kilečka“ z dielne ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). "Prijatie obdobných opatrení na európskej úrovni je esenciálne, keďže tendencie aj na Slovensku smerujú k väčšej liberalizácii trhu práce, čo môže mať negatívny efekt aj na postavenie žien,“ hovorí Némethová.