Krajniakov rezort tak reagoval na pandemickú situáciu, počas ktorej sa práca z domu stala žiadanou. Vo februári tohto roka ju dokonca vláda firmám prikázala a doteraz ju kontroluje inšpekcia práce. Ľudia, ktorí pravidelne pracujú z domu, by tak so zamestnávateľmi mali pomaly prerábať zmluvy a dohodnúť sa na tom, čo zmenia v podmienkach.
Advokát Peter Serina pripomína, že sa nemusí meniť celá pracovná zmluva. Zamestnanci môžu žiadať aj o jej dodatok alebo dohodu v kolektívnej zmluve. Ide totiž o zásadné zmeny, ktoré v slovenských končinách nie sú bežné. „Štandardom to bolo možno v nadnárodných či IT firmách, kde nebola práca z domu neznáma ani pred krízou,“ tvrdí Serina.
Smolu majú tí, ktorí pracujú z domu len kvôli pandémii. Firma totiž za home office nemôže považovať príležitostnú prácu mimo kancelárie a ani takú, keď zamestnanci pracujú z domu za mimoriadnych okolností. Zamestnávatelia však môžu svoje rozhodnutie prehodnotiť a zaviesť home office natrvalo.
Výber miesta aj času
Najzásadnejšou zmenou je flexibilita. Zamestnanci si totiž so súhlasom firmy môžu sami vybrať, koľko hodín denne budú pracovať. Čas si môžu ľubovoľne rozvrhnúť aj počas týždňa a vyberú si aj čas oddychu. Zmeny sa týkajú aj miesta výkonu práce. To sa po novom môže meniť a nemusí byť v zmluve stanovené fixne.
Rezort práce tým chce podporiť takzvaných digitálnych nomádov. Ide najmä o ľudí, ktorí pracujú na notebooku a často cestujú. Navyše zamestnancom, ktorí si nerozvrhnú pracovný čas podľa seba, novela garantuje aj právo na odpojenie. Na ňom ešte v januári trval aj Európsky parlament. Počas stanoveného odpočinku tak doma nemusia používať pracovný počítač či telefón. Výnimkou je len pohotovosť či nadčas.
Práca z domu ráta aj s nárokom na zabezpečenie stravy. Je však treba odpracovať viac ako štyri hodiny denne. Zamestnávateľ môže stravu zabezpečiť vo vlastnej či v zmluvnej jedálni, alebo si zamestnanec vyberie medzi finančným príspevkom a gastrolístkom. Na výber má aj donášku jedla z reštaurácie.
Práca z domu má aj nevýhody
Flexibilné nastavenie pracovného času však prináša aj nevýhody. Zamestnanci sa síce môžu dohodnúť, ako a kedy budú mať voľno, no stratia niektoré mzdové výhody. „Pri trvalej práci z domu zamestnanec nemá nárok na zaplatenie nadčasov či na príplatok za prácu vo sviatok,“ pripomína Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Ľudia tým stratia aj príplatky za prácu cez víkendy, za nočnú prácu a sťažený výkon. Nebudú mať nárok ani na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Ihnát dodal, že zamestnanec sa môže s firmou dohodnúť aj odlišne. Napríklad mu zamestnávateľ môže platiť nadčasy, ak mu prideľuje zvýšené množstvo práce.
Pozor na bezpečnosť
Firmy musia po novom svojim zamestnancom dodať aj technické vybavenie a jeho zabezpečenie. Ľudia však môžu používať napríklad aj vlastný notebook či inú techniku. Zamestnávateľ vtedy zastrešuje len ochranu svojich údajov. Expert na kyberbezpečnosť spoločnosti Gamo Ľubomír Kopáček upozorňuje, že z pohľadu kyberbezpečnosti ide o zásadnú zmenu, ktorá sa nedá zaviesť zo dňa na deň.
„Práca z domu, to nie je iba zapnutie počítača doma, pripojenie sa hocijako a hocikde a následne samotná činnosť,“ vysvetľuje Kopáček. Podľa jeho slov sú ohrozené najmä tie firmy, ktoré nemajú možnosť práce z domu vyskúšanú a zavedenú dlhodobo. Ako dodal, preniesť zodpovednosť na samotného zamestnanca je veľmi jednoduché, ale nič nerieši.
„Zamestnávateľ sa síce papierovo akoby zbavil zodpovednosti, ale ekonomické škody bude znášať on,“ dodal. Firma by podľa jeho slov mala myslieť hlavne na to, aby bola technika vybavená dostatočným bezpečnostným softvérom. Notebook či napríklad stolný počítač by mal používať iba zamestnanec a výhradne na pracovné účely.
Ideálne tiež je, ak firma poskytne zamestnancovi napríklad separátny mobilný internet vyhradený iba na prácu.
Zaplatia aj účet za internet?
Rezort práce však do legislatívy vložil aj povinnosť zaplatiť zamestnancom náklady spojené s využívaním vlastnej techniky. Čo si pod nimi máme predstaviť? To novela nijako bližšie nešpecifikuje, čo viacerí kritizujú. Podľa Serinu ide čisto o vec dohody medzi firmou a zamestnancom. Či už pôjde o elektrinu, alebo o účty za internet.
„Predpokladám, že návrh príde zo strany zamestnávateľa,“ tvrdí advokát. Dodal, že ak firma nezaplatí to, čo majú dohodnuté, zamestnanec sa s ňou môže súdiť. Jeho tvrdenie sa zhoduje aj so stanoviskom rezortu práce. Podľa neho náhrada za používanie vlastného vybavenia funguje už v súčasnosti. Na tom, čo bude firma zamestnancovi nakoniec hradiť, sa môžu obe strany dohodnúť v zmluve.
Týka sa to používania vlastného zariadenia, techniky či nákladov potrebných na výkon práce z domu. Hradenie výdavkov by navyše malo byť oslobodené aj od daní a odvodov. Ako pripomína Serina, ide o náhradu, a nie o zisk.
„Ak výdavky na prácu z domu firma preukáže a zdokumentuje, môže ich zamestnávateľ zahrnúť do mzdy zamestnancov aj vo forme paušálnej odmeny,“ hovorí Ihnát. V takom prípade z tejto sumy zamestnanec nemusí platiť dane a odvody, dodáva.
Aj doma platí BOZP
Pri práci z domu musia firmy a zamestnanci myslieť aj na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Platia tam v podstate rovnaké povinnosti, akoby bol zamestnanec v kancelárii. Národný inšpektorát práce (NIP) pripomína, že zamestnávateľ musí zhodnotiť, aké riziká sú s takouto prácou spojené a aké opatrenia je potrebné prijať na ich odstránenie.
„Zásady bezpečnej práce a iné pravidlá, ktoré je podľa rozhodnutia zamestnávateľa zamestnanec povinný dodržiavať, musia byť zamestnancovi riadne a preukázateľne oznámené,“ upozorňuje hovorca NIP Ladislav Kerekeš. Firma zodpovedá najmä za informovanie o predpisoch, vybavenie ochrannými prostriedkami a za ich spoľahlivosť. Zamestnanec zase musí predpisy dodržiavať.
Inšpektoráty budú zároveň pokračovať aj v priamych kontrolách. „Podľa zákona o inšpekcii práce sú inšpektori oprávnení vstupovať na pracoviská a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,“ upozorňuje Kerekeš. Dodal, že kontrolujú len to, čo im umožňuje zákon.
Keď inšpektori pri kontrole odhalia nedostatky, nariaďuje sa ich odstránenie a firma môže nakoniec dostať aj pokutu. Kerekeš však dodal, že na dodržiavanie predpisov zo strany zamestnanca by mala dohliadať predovšetkým firma. „Prvoradé je zaistenie bezpečného výkonu práce tak, aby nedošlo k poškodeniu života, zdravia a ku škodám na majetku,“ dodal.
Ako vyzerá práca z domu od marca?
- Všetky podmienky a rozsah práce z domu musia byť dohodnuté v pracovnej zmluve.
- Zamestnanec si môže po dohode s firmou sám rozvrhnúť pracovný čas, vtedy však stráca nárok na niektoré mzdové príplatky.
- Platí právo na odpojenie od práce. Týka sa to tých, ktorým určuje pracovný čas zamestnávateľ a nemajú pohotovosť alebo dohodnutý nadčas.
- Firma bude ľuďom hradiť zvýšené náklady na prácu z domu. Konkrétne náklady si môžu dohodnúť v pracovnej zmluve.
- Zamestnanci si po novom nemusia vybrať len jedno miesto, kde budú pracovať.
- Platia pri nej zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O prípadných rizikách rozhoduje firma a zamestnanca s tým musí oboznámiť.
- Zamestnanci majú právo aj na formu stravovania, ak pracujú dlhšie ako štyri hodiny denne.
- Ak firma nemá vlastné stravovacie zariadenie, dostanú zamestnanci na výber medzi stravným lístkom a finančným príspevkom.
- Zamestnávateľ svojim pracovníkom musí zabezpečiť aj potrebné technické vybavenie. Zamestnanec však môže používať aj vlastnú techniku.
- Zamestnávateľ by mal okrem bezpečnostných softvérov upozorniť zamestnanca, že firemné vybavenie môže používať len on a výhradne na pracovné účely.
- Firma tiež nemôže zvýhodniť alebo obmedziť zamestnanca pracujúceho z domu v porovnaní s ostatnými zamestnancami.
Zdroj: Zákonník práce, Národný inšpektorát práce