Odborárka: Hotovosť na obedy? Ľudia si budú kupovať suché rožky s paštétou

V tripartite by mali po novom zasadať tri organizácie na strane zamestnávateľov aj na strane zamestnancov. Túto zmenu ste aj kritizovali a predchádzal tomu konflikt, ktorý ste mali s ministrom práce. Nebude pre zamestnancov výhodné, že ich budú zastupovať viaceré organizácie?

Mala by som pochopenie, keby mal rezort práce záujem zvýšiť počet organizácií na tripartite. Aj keď voči tomu mám výhrady. Ale ak to chceme urobiť, mali by sa nastaviť aj rovnaké kritériá. A tento zákon sociálny dialóg na vrcholovej úrovni deformuje a nastavuje nerovné podmienky pre vstup do tripartity na oboch stranách. To, čo neustále kritizujem, je aj nepochopenie pojmov reprezentatívnosť a reprezentácia. Cieľom návrhu je snaha zvýšiť reprezentatívnosť organizácií, ktoré združujú zamestnancov. Ministerstvo ale asi malo skôr na mysli pluralizovať reprezentáciu záujmov zamestnancov, podľa mňa by však mali ďalší členovia spĺňať podmienku reprezentatívnosti. Môže byť odvodená napríklad od dohovoru Medzinárodnej organizácie práce. Ale určite sa nedosahuje tak, že v novele zákona poviem: tieto organizácie sú reprezentatívne, pretože to tak chcem. Neviem ani odhadnúť, či sa prihlásia ďalšie odbory, ako sa to bude posudzovať a ako sa naplní novela. Na strane zamestnávateľov je problém vyriešený, pretože tam sedia štyri organizácie. Ale som zvedavá, ako sa minister práce vyrovná so Združením miest a obcí Slovenska, pretože na strane zamestnávateľov sú tam navyše.

Myslíte, že v prípade vstupu ďalších dvoch odborových organizácií sa s nimi zhodnete?

Neviem, kto tam nakoniec bude s nami sedieť. Ale hypoteticky – ak im bude záležať na zlepšovaní pracovných podmienok zamestnancov a budeme sledovať spoločný cieľ, tak by sme mohli nájsť zhodu. Samozrejme, ak to nebudú len účelové organizácie, ktoré pôjdu po ruke ministrovi práce. Môžem však povedať, že napríklad na strane zamestnávateľov je viac združení a nie vždy medzi sebou našli zhodu. Často mali rozdielne stanoviská k rôznym zákonom, ktoré sa riešili na tripartite.

Nie ste oproti zamestnávateľom v nevýhode, keď v tripartite sedia štyri organizácie a na strane zamestnancov je len jedna?

Každý sociálny partner má v tripartite sedem stoličiek. Zamestnávatelia si ich musia deliť medzi sebou. A na našej strane je tiež sedem miest. A netreba zabúdať, že my zastrešujeme 25 odborových zväzov. Takže sila na strane odborov je podľa mňa dosť veľká a nemyslím, že ťaháme za kratší koniec. Viac organizácií, naopak, môže komplikovať dialóg, keďže sa vždy nezhodnú. Ďalšia vec je, že tripartita je o troch stranách. Za každú stranu by proste malo byť vždy jedno stanovisko. Od zamestnávateľov ich ale chodilo viac, pretože sa nevedia zhodnúť.

Mala by mať tripartita podľa vás viac kompetencií?

Určite áno. Myslím, že by to prispelo k váhe samotnej tripartity. Napríklad vláda by mohla byť viazaná rozhodnutím alebo stanoviskom tripartity k zmene legislatívy. Potom to ale naráža na rozdelenie moci v štáte. Zákony u nás schvaľuje parlament, čiže nemôže byť viazaný rozhodnutím sociálnych partnerov. Viac by pomohlo, keby sa u nás rešpektovalo partnerstvo v tripartite. Fungovali by sme lepšie aj bez zmeny v právomoci.

Cez pozmeňujúci návrh k novele Zákonníka práce prešla aj zmena pri vzniku odborov vo firmách. Pôvodný návrh ste kritizovali. Ako hodnotíte finálne znenie?

Návrh sa zmenil v tom, že u zamestnávateľa budú môcť pôsobiť len odborové organizácie, ktoré majú ľudí v pracovnom pomere. Ale zákon neurčuje presný počet. Mne z toho vychádza, že v odboroch musia byť aspoň dvaja zamestnanci. Je to namierené najmä proti takzvaným pirátskym odborom, ktoré len ohlásia svoju pôsobnosť, nárokujú si výhody a pritom nezastupujú žiadnych zamestnancov v danej firme. Len dúfam, že sa to nebude zneužívať proti legitímnym a riadne pôsobiacim odborovým organizáciám. Podľa pôvodného návrhu mohla u zamestnávateľa pôsobiť len odborová organizácia, ktorej všetci členovia odborového výboru sú v pracovnom pomere so zamestnávateľom, u ktorého daná organizácia pôsobí. Voči tomu sme ale namietali, pretože je to zásah do slobody vzniku odborov, slobody voliť si svojich zástupcov a riadiť sa svojimi stanovami.

Spor v pôsobení odborov vo firmách bude riešiť rozhodca. Na to máte aký názor?

V budúcnosti môže vzniknúť problém, či bude mať kto vo veciach rozhodnúť. Rozhodcov je veľmi málo a je u nich nízka ochota takéto veci riešiť. Okrem toho môžu rozhodcovia narážať na ochranu osobných údajov. Členstvo v odboroch je totiž citlivý údaj a chráni ho aj zákon o ochrane osobných údajov. Ak budú chcieť vo veci rozhodnúť, musia údaje žiadať od zamestnávateľa aj odborovej organizácie. Už sa v minulosti stalo, že sa k osobným údajom kvôli ochrane nedostali. Ale to, ako to bude v skutočnosti fungovať, prinesie až prax. Keby to nešlo cez pozmeňujúci návrh, mohlo sa to vyriešiť odbornou diskusiou.

Zavedenie výberu medzi stravným lístkom a finančným príspevkom ste dosť kritizovali. Niektorí obhajcovia tejto zmeny vás dokonca označili za lobistov gastrolístkových firiem. Prečo zastávate zotrvanie stravných lístkov?

To, že nie sme zástancami finančného príspevku namiesto gastrolístka automaticky neznamená, že ochraňujeme vydavateľov stravných lístkov. To je klamstvo. Z celej diskusie okolo gastrolístkov vypadáva zámer zabezpečiť stravu zamestnancovi a prispievať mu na to. Rieši sa to len cez zisky emitentov, zbytočné papieriky a podobne. My sme len hovorili, že sa vytratí efekt sociálneho benefitu a zabezpečenia teplej stravy. Aj provízie pre gastrolístkové firmy mohli byť vyriešené iným spôsobom. Do toho sa nebudem starať. Nakoniec im aj novela znížila poplatok z hodnoty stravného lístka pri predaji. Čiže evidentne sa to riešiť môže.

Pri spätnom odkúpení však poplatok nie je regulovaný a novela hovorí, že možnosť výberu dostanú zamestnanci, ktorým firma nezabezpečuje stravovanie. Myslíte si, že ostatní ľudia už nebudú chodiť na teplý obed, keď si vyberú namiesto stravného lístka finančný príspevok?

Skôr sa bude postupne vytrácať kvalita kupovaného obeda. Dotkne sa to hlavne sociálne slabších, ktorí finančnú hotovosť použijú na niečo iné. Namiesto kvalitnej stravy skĺznu do suchého rožka s paštétou. Mojou prioritou je sociálny benefit. Môže to mať aj zdravotné následky, ktoré sa objavia až v priebehu niekoľkých rokov.

Opierate toto tvrdenie aj o nejaké štúdie alebo príklady zo zahraničia?

Áno. Tam, kde sa napríklad zmenila podpora stravovania zavedením finančnej hotovosti, sa po niekoľkých rokoch zistilo, že stravovacie návyky začali byť menej kvalitné. To malo aj negatívny vplyv na zdravie.

Aj za stravný lístok a gastrokartu si ľudia môžu kupovať iné veci ako teplý obed. Napríklad oblečenie, pivo a cigarety. Bolo to viackrát aj medializované a odskúšané v praxi.

Ide o chybu obchodov, ak za stravné lístky predávajú tovar, na ktorý nie sú určené. Ja mám inú skúsenosť. Vždy, keď som v potravinách a kupujem aj drogériu, predavač ma upozorní, že taký tovar stravným lístkom platiť nemôžem. Takže je to aj prístupom jednotlivca za pokladňou. Ale ak sa takto rozdiel medzi gastrolístkom a hotovosťou stiera, tak je to úplne jedno. Potom treba dodať, že sa úplne stráca sociálny rozmer a význam príspevku na stravu.

Parlamentom prešli aj pozmeňujúce návrhy od poslanca Mariána Viskupiča zo SaS, ktoré ste ostro kritizovali. Jeden z nich hovorí, že človek po novom môže dostať výpoveď vo veku 65 rokov, ak má zároveň aj nárok na starobný dôchodok. Prečo je to podľa vás problém, keď to už vyše troch rokov platí aj pri štátnozamestna­neckom pomere?

Myslím si, že dávať výpoveď na základe veku je diskriminácia. To, že človek nemôže byť takto znevýhodnený, je zakotvené aj v ústave. Tiež musíme rozlišovať štátnozamestnanecký a zamestnanecký pomer. Prvý pomer je špecifický a upravený zákonom o štátnej službe a ide v podstate o službu štátu. Štátnemu zamestnancovi síce môže byť zo zákona ukončený štátnozamestnanecký pomer po dosiahnutí veku 65 rokov, ale tento sa môže predĺžiť o ďalšie tri roky a aj opakovane. A tiež platí, že štátny zamestnanec môže po ukončení štátnozamestna­neckého pomeru prejsť do pracovného pomeru.

Okrem toho parlament zrušil rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o ďalších zamestnávateľov. Čo to môže spôsobiť v praxi?

Zastaví sa proces rozširovania vyšších kolektívnych zmlúv na zamestnancov vo firmách daného odvetvia, v rámci ktorého sa uzatvárali a zároveň spĺňali kritériá na ich rozširovanie vymedzené zákonom. Tie zmluvy v konečnom dôsledku istým spôsobom garantovali rámec sociálnych, mzdových a iných benefitov, ktoré boli nad rámec zákona. Benefity prinášala zmluva aj zamestnávateľom, keďže zabraňovala možnému sociálnemu a mzdovému dampingu v danom sektore. Ich význam je veľmi vysoký, pretože čím vyššie je pokrytie kolektívnymi zmluvami, tým majú zamestnanci istejšie sociálne a pracovnoprávne istoty. Samotná Európska únia tlačí na podporu kolektívneho vyjednávania.

Navrhovaná eurosmernica o primeraných mzdách hovorí aspoň o 70 percentách.

Áno a pred pár týždňami k nej skončilo aj pripomienkové konanie, ktorého sme sa zúčastnili. Ak bude schválená, štáty budú musieť legislatívu nastaviť tak, aby bolo kolektívne vyjednávanie podporované a aby sa dosiahol stav aspoň 70 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami. Na Slovensku je to v súčasnosti na úrovni zhruba 25 percent. To je žalostne nízke číslo. Keby som to mala porovnať s inými krajinami, sú na tom oveľa lepšie. Rozširovanie kolektívnych zmlúv tam funguje normálne. Rozdiel je len tom, či im to predpisuje priamo zákon, alebo ide o žiadosť od sociálnych partnerov. Takže aj u nás sme mohli tento problém prediskutovať a nájsť iné riešenia. Ale pozmeňujúcim návrhom bez diskusie sa taký rozsiahly a špecifický problém nerieši.

Prečo mala podľa vás vláda potrebu niečo meniť v kolektívnych zmluvách?

Nedávno som bola na on-line diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán poslanec Viskupič. Niekoľkokrát som sa ho spýtala, čo vládu alebo jeho stranu motivovalo k predkloženiu tento návrh. Nedostala som od neho jasnú odpoveď. Ani dôvodová správa neobsahuje dôvod. To svedčí o tom, že tejto problematike evidentne nerozumel. To, samozrejme, nie je problém. Nikto nemôže byť odborník na všetko. Samotné rozširovanie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy je komplikovaná problematika, ktorá si vyžaduje odborný prístup a poznanie. Preto je z môjho pohľadu úplne neakceptovateľné, ak podobná zmena prejde cez pozmeňujúci návrh bez akejkoľvek odbornej diskusie. Návrh sa tam navyše dostal asi 12 hodín pred hlasovaním. Nehovoriac o tom, že aj k samotnej novele Zákonníka práce sme poslali 11 pripomienok. Rezort práce akceptoval len jednu. Aj to len obyčajnú technicko-legislatívnu, ktorú sme ani nemuseli vzniesť. Len sme sa snažili byť precízni.

Minister práce viackrát hovoril, že pripomienky odborov boli akceptované. Čiže množné číslo.

Klamal. Každý si to môže overiť vo vyhodnotení pripomienkového konania. Je tam uvedené, kto pripomienkoval, koľko vzniesol pripomienok, či bola pripomienka zásadná alebo nie, no a nakoniec aj to, či bola akceptovaná.

Kritizovali ste aj ďalší bod, podľa ktorého môžu ľudia starší ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky vykonávať aj iné ľahké práce. Dôvodom má byť možnosť študenta pracovať aj cez prázdniny, napríklad po ukončení deviateho ročníka. Prečo to je podľa vás problém?

V zákone sú uvedené odseky, ktoré vhodné práce pre tieto osoby definujú. Problém je v tom, že v paragrafe pribudol ďalší odsek, podľa ktorého môžu robiť aj iné práce, ak nie sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch. V praxi tak môžu robiť v podstate čokoľvek. Ak mám byť úplne absurdná, pôjdu brigádovať do bane počas letných prázdnin? Kam smerujeme podobnými návrhmi? Ideme smerom k Európskej únii alebo do juhovýchodnej Ázie? Novela okrem toho porušuje napríklad eurosmernicu o ochrane mladých ľudí pri práci, ale aj dohovor Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania. Mali by sme robiť politiku tak, aby sa mladí ľudia vzdelávali. Nie ich posielať do práce bez ohľadu na ich fyzické a duševné dozretie.

Novelu už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, začne teda platiť od marca. Plánujete voči novele podniknúť ešte nejaké kroky?

Keďže pani prezidentka novelu Zákonníka práce podpísala, my budeme pokračovať v ďalších krokoch, ktoré nám umožňuje náš právny systém. Obrátime sa na poslancov Národnej rady SR a prostredníctvom nich zašleme podnet na Ústavný súd, kde chceme napadnúť niektoré ustanovenia, ktoré považujeme za rozporné s ústavou a medzinárodnými dohovormi či európskymi smernicami. Paralelne posielame oficiálnu sťažnosť na Medzinárodnú organizáciu práce, keďže sme presvedčení, že mnohé opatrenia v novele nekorešpondujú so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov, ktorými je viazaná aj Slovenská republika.