„Neviem, kde to pán premiér povedal, ale tento dokument má byť pripravený tak, aby bol čo najlepší pre Slovensko. Hovorím to aj kolegom, ktorí začínajú trošku zápasiť. V tomto sme jedno družstvo a preto musíme spolupracovať,“ povedal Heger. Navyše, hlavné husle v prípade jednotlivých oblastí podľa neho aj tak hrá Európska komisia.
Dekarbonizácia pripadne Budajovi
K menším posunom medzi rezortami však už došlo. Oblasť dekarbonizácie sa od ministerstva hospodárstva presunula pod envirorezort ministra Jána Budaja (OĽaNO). Podľa Hegera však za tým nie sú žiadne politické hry, ale len nedostatok implementačných kapacít ministerstva hospodárstva. „Sulík zdedil rezort, ktorý nebol dostatočne personálne vybavený na to, aby dokázal alokáciu, ktorá bola pre dekarbonizáciu pridelená, implementovať. Nemôžeme čakať tri-štyri roky a nechať peniaze ležať na účte. Pôjdeme cestou menšieho odporu toku peňazí do ekonomiky,“ povedal Heger.
Obnoviteľné zdroje však podľa neho naďalej ostávajú pod rezortom hospodárstva, biodiverzitu, na ktorú od januára EK kladie ešte väčší dôraz, zase dostane do vienka envirorezort spoločne s ministerstvom pôdohospodárstva. Čo sa týka udržateľnej dopravy, za tú zase bude zodpovedať rezort dopravy. Ten spoločne s envirorezortom tiež ponesie zodpovednosť za obnovu budov.
Delenie podľa výsledkov nemá podporu
Deliť peniaze z plánu obnovy podľa výsledkov vo voľbách nedáva zmysel ani podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). „Neprišli sme sa do vlády hrabať za peniazmi alebo ich rozdeľovať. My sme prišli meniť pravidlá,“ zhrnul Sulík svoj postoj.
Viacerí si však chcú počkať na to, ako sa situácia nakoniec vyvinie. Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že na šesť miliárd z plánu obnovy sa pozerá ako na peniaze, ktoré patria jednej strane, ale ako na peniaze, ktoré majú slúžiť na rozvoj krajiny. „Stále nie je na stole konečná verzia. Keď bude, môžete sa ma na to spýtať,“ uzavrela Remišová.
Nové prerozdelenie peňazí
Zatiaľ sú však aspoň známe najnovšie údaje o prerozdelení financií v rámci oblastí. Najviac – 34% pôjde na zelenú ekonomiku a zdravie –27 %. Efektívny štát a digitalizácia dostane 16 %, vzdelávanie 12 % a veda, výskum a inovácie 11 %.
V rámci zelenej obnovy chce ministerstvo urobiť päť reforiem za 2,17 miliardy eur. Na podporu obnoviteľných zdrojov energie a posilnenie energetických sietí má ísť 220 miliónov eur, na zelenú obnovu budov 700 miliónov eur, na udržateľnú dopravu 750 miliónov eur, na dekarbonizáciu priemyslu 300 miliónov eur a na adaptáciu na zmenu klímy vrátane biodiverzity chce rezort financií z plánu obnovy minúť 200 miliónov eur.
V prípade zdravotníctva ide o štyri hlavné priority za 1,7 miliardy eur. Z toho reforma ústavnej a akútnej starostlivosti si vyžiada 1,1 miliardy eur, na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť pôjde 250 miliónov eur, boj s ochorením COVID-19 dostane 250 miliónov eur a na duševné zdravie pripadne 100 miliónov eur.
Na efektívny štát a digitalizáciu, ktorá je jednou z priorít Európskej komisie, chce rezort minúť približne miliardu eur. Pôjde o reformu na zlepšenie podnikateľského prostredia a zároveň o investície do zlepšenia efektivity, nezávislosti a integrity súdneho systému za 250 miliónov eur. Rezort taktiež chystá protikorupčné opatrenia a opatrenia proti praniu špinavých peňazí za 200 miliónov eur a ďalších 580 miliónov eur chce dať na digitalizáciu verejných služieb.
Vo vzdelávaní by sa podľa aktuálneho materiálu mali vykonať tri reformy za celkovo 750 miliónov eur. Z toho na reformu inkluzívneho vzdelávania pôjde 100 miliónov eur, na oblasť „Vzdelávanie pre 21. storočie“ 450 miliónov eur a na zlepšenie výkonu vysokých škôl 200 miliónov eur.
Do reforiem vo sfére vedy, výskumu a inovácií pôjde 700 miliónov eur. Slovensko z toho chce financovať dve reformy – efektívne riadenie a reforma financovania – 600 miliónov eur a lákanie a udržanie talentov – 100 miliónov eur.
Republiková únia zamestnávateľov ponúka spoluprácu
Prijatie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ku ktorému došlo na pôde Európskeho parlamentu minulý týždeň, je podľa Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) správny krok. Vyše 672 miliárd eur vo forme grantov a úverov sa totiž dostane členským štátom vo forme investícií a reforiem s cieľom pomôcť riešiť vplyv pandémie COVID-19, podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť jednotlivých krajín v budúcnosti. O to rýchlejšie však podľa RÚZ treba vypracovať národný plán obnovy, pri ktorého tvorbe ponúkajú pomoc a rátajú s tým, že ich vláda prizve k dialógu.
„Spoločným cieľom predsa musí byť kvalitný a Európskou komisiou akceptovateľný dokument. Zapojenie zamestnávateľov ako primárnych nositeľov hospodárskeho rozvoja je nevyhnutným predpokladom úspešnej akceptácie ako aj realizácie Plánu,“ píše RÚZ vo svojom vyhlásení.